Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole

	Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
	ruiny ranokresťanských bazilík zo 4. – 6. storočia
	pohľad na baziliku č. 1
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Chisaria
Mesto	Chisaria
Náboženstvo	kresťanstvo
Súradnice	42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V
Výstavba
- dokončenie	4. – 6. storočie
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Early Christian basilicas in Chisarya
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V

Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole (bulh. Раннохристиянски базилики в Диоклецианопол – Rannochristijanski baziliki v Dioklecianopol),^[1] alebo len Ranokresťanské baziliky (bulh. Раннохристиянски базилики – Rannochristijanski baziliki)^[2]^[3] sú ruiny desiatich ranokresťanských bazilík, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[4]^[1]^[2]^[5]^[6]

Opis a dejiny

Ide o ruiny celkovo desiatich objavených^[1]^[6]^[3]^[4] a preskúmaných^[1]^[4] ranokresťanských bazilík antického mesta Diocletianopolis,^[6]^[4] postavených v priebehu 4. – 6. storočia na území dnešného mesta Chisaria.^[1]^[6]^[3]^[4] Z nich bazilika č. 4 sa ráta ako dve rozdielne baziliky keďže na základoch pôvodnej baziliky bola postavená ďalšia, ktorá je konštrukčne iného typu.^[1] Predstavujú ucelený obrazec rozvoja ranokresťanskej bazilikárnej architektúry v období 4. – 6. storočia.^[3]^[4] V tomto období bol Diocletianopolis dôležitým kresťanským centrom a bol aj sídlom biskupa.^[1]^[4] Bol jedným z mála rímskych miest na území dnešného Bulharska s tak vysokým počtom ranokresťanských chrámov.^[4]

Konštrukčne sú (okrem baziliky č. 1, ktorá je dvojloďová) všetky trojloďové s apsidou a vo väčšine prípadov aj s predsieňou s niekoľkými vchodmi. Podlahy v bazilikách sú dláždené tehlami a steny budov sú buď z lámaného kameňa alebo zo striedajúcich sa radov lámaného kameňa a tehál.^[1]

Celkovo tri z bazilík sú prístupné.^[1]^[4]

Baziliky

Bazilika č. 1

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika č. 1 (Chisaria)

Lokalita: Nachádza sa pri vnútornej časti hradieb antického mesta, približne 150 metrov západne od južnej brány antického mesta.^[1]

Opis: dvojloďová bazilika s apsidou z 5. storočia.^[1]

Dostupnosť: exponovaná, prístupná^[4]

Bazilika č. 2

Lokalita: Nachádza sa vo východnej časti pevnosti, približne 150 metrov od strednej časti východných hradieb.^[5]^[1]

Opis: Ide o najväčšiu z chisarských bazilík s dĺžkou 39,40 metra a šírkou 22,40 metra. Je tiež bazilikou s najbohatšou architektonicko-umeleckou formou. Je trojloďová s apsidou, predsieňou a átriom. Objavená bola v roku 1921 a preskúmaná v roku 1988.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Bazilika č. 3

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika č. 3 (Chisaria)

Lokalita: Nachádza mimo ohradenej časti antického mesta približne 120 metrov južne od južnej pevnostnej brány.^[5]^[1]

Opis: Postavená bola v 5. storočí na základoch staršieho chrámu. Je trojloďová s apsidou, predsieňou a átriom. Preskúmaná bola v roku 1980.^[1]

Dostupnosť: exponovaná, prístupná^[4]

Bazilika č. 4A

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta^[5]^[1] v lokalite s názvom Cărkovište (bulh. Църковище) pri pravom brehu rieky Orfeev dol (bulh. Орфеев дол),^[1] severne od severovýchodného rohu pevnosti.^[5]

Opis: Pochádza z polovice 4. storočia a bola postavená na základoch pohanského chrámu. Bazilika bola trojloďová s apsidou s pôdorysom v tvare podkovy. Nemala predsieň, ale v bazilike sa nachádzalo baptistérium a katechumenium (miesto pre zatiaľ nepokrstených). Zničená bola pravdepodobne počas nájazdov Hunov v polovici 5. storočia.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Bazilika č. 4B

Lokalita: ako bazilika 4A^[1]^[5]

Opis: Bola postavená v druhej polovici 5. storočia na základoch pôvodnej baziliky 4A. Bazilika má nové rozdielne architektonické riešenie. Dĺžka baziliky dosahuje 37,50 metra a šírka 18,50 metra.^[1] So svojimi rozmermi je tak podstatne väčšia než pôvodná bazilika 4A zo štvrtého storočia.^[5] V bazilike bol počas prieskumov nájdený olovený relikviár.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Bazilika č. 5

Lokalita: Nachádza sa približne 200 metrov severne od opevnenej časti antického mesta,^[1] v bezprostrednej blízkosti dnešnej železničnej stanice.^[1]^[5]

Opis: Bola postavená v prvej polovici 5. storočia. Bola trojloďová, s predĺženým naosom, jednou apsidou a úzkou jednoduchou nečlenenou predsieňou. Architektonicky predstavuje tzv. helénsky typ baziliky. Dĺžka naosu dosahovala 26,50 metra a šírka 19 metrov. Chrámové lode boli rozdelené stĺporadiami. Bazilika mala rovný strop a drevenú strechu. Nachádzal sa v nej mramorový relikviár, ktorý je dnes v chisarskom archeologickom múzeu.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Bazilika č. 6

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti antického mesta^[1]^[5] približne 650 metrov južne od juhovýchodného rohu pevnostných hradieb na pravom brehu rieky Orfeev dol (bulh. Орфеев дол),^[1] približne 45 metrov južne od minerálneho prameňa Čair baňa (bulh. Чаир баня).^[5]

Opis: Bola objavená v roku 1938. Architektonicky predstavuje tzv. helénsky typ baziliky. Je trojloďová s predsieňou a átriom. Dosahuje dĺžky 30,70 metra a šírky 15,30 metra. Vo východnej časti bočných menších lodí baziliky sa nachádzali ešte ďalšie dve menšie miestnosti – diakonikon a prothesis. Bazilika bola postavená v priebehu 6. storočia. V predapsidnej časti bola pod podlahou objavená klenutá krypta so zvyškami fresiek. Pravdepodobne v nej mali byť uchované relikvie mučeníka, ktorému bola bazilika zasvätená.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Bazilika č. 7

Lokalita: Nachádza sa len 22 metrov východne^[1] až severovýchodne^[5] od východnej pevnostnej steny.^[5]^[1]

Opis: Bola objavená v roku 1960 pri výstavbe Letného divadla. Bazilika bola postavená pravdepodobne v poslednej štvrtine 5. storočia. Dosahuje dĺžky 28 metrov a šírky 17 metrov. Je trojloďová s predsieňou rozdelenou na tri časti. Naos je čiastočne skosený, centrálna loď si ale necháva rovnakú šírku po celej dĺžke na úkor bočných lodí.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Bazilika č. 8

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika č. 8 (Chisaria)

Lokalita: Nachádza sa približne 300 metrov východne od opevnenej časti antického mesta, oproti budove Národného kultúrneho centra Ivana Vazova.^[1]

Opis: Je trojloďová s apsidou, predsieňou a átriom.^[1]

Dostupnosť: exponovaná, prístupná^[4]

Bazilika č. 9

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti antického mesta približne 700 metrov južne od hlavnej južnej pevnostnej brány^[1]^[5] v susedstve najväčšej neskoroantickej nekropoly mesta Diocletianopolis.^[1]

Opis: Bola objavená a preskúmaná v roku 1961. Bazilika bola postavená v priebehu druhej polovice 6. storočia. Ide o trojloďovú budovu s tromi apsidami, zložito členenou predsieňou a átriom. Budova dosahuje dĺžku 18,40 metra a šírku 12,85 metra. Naos je silne skosený, oltárna časť je trojdielna a zložitá, pričom sa skladá z presbytéria, prothesis a diakonikonu.^[1]

Dostupnosť: neprístupná^[4]

Dostupnosť

Zo všetkých bazilík, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria sú exponované a prístupné len tri: Bazilika č. 1, Bazilika č. 3 a Bazilika č. 8.^[4]^[3]

Pamiatková ochrana

Ranokresťanské baziliky mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádzajú na území dnešného mesta Chisaria boli vyhlásené v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu. Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je ich architektonicko-staviteľská hodnota.^[2]

Galéria

pohľad na baziliku č. 1
pohľad na baziliku č. 3
pohľad na baziliku č. 8
apsida u baziliky č. 8 – polkruhového pôdorysu
apsida u baziliky č. 3 – zvonka trojstranného a zvnútra polkruhového pôdorysu
apsida u baziliky č. 1 – vonkajšia trojstranná časť
apsida u baziliky č. 1 – vnútorná polkruhová časť

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 345 – 346. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e museum.hisar.bg, . Dostupné online. Archivované 2022-09-20 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 56 – 61. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m Град Хисаря - СВЕТИ МЕСТА . svetimesta.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref2-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 345 – 346. (po bulharsky)

[mc.government.bg-2] .government.bg, . Dostupné online.

[museum.hisar.bg-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e museum.hisar.bg, . Dostupné online. Archivované 2022-09-20 z originálu.

[ref1-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 56 – 61. (po bulharsky)

[svetimesta.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m Град Хисаря - СВЕТИ МЕСТА . svetimesta.com, . Dostupné online.

[ref3-6] NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]