A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 |
Toto je pieskovisko redaktora Peterzet. Pieskovisko je podstránkou stránky redaktora. Slúži na vytváranie článkov, testovanie a experimenty redaktora, nie je to encyklopedický článok. Ďalšie pieskoviská: Hlavné pieskovisko | Šablóny | Moduly |
Solvayove konferencie predstavujú sériu medzinárodných stretnutí najlepších vedcov z oblasti fyziky alebo chémie. Prvá zo Solvayovych konferencií z roku 1911 bola vôbec prvou medzinárodnou konferenciou v oblasti fyziky. Pomenovanie niesla podľa belgického veľkopodnikateľa v oblasti chemických produktov Ernesta Solvaya, ktorý jej organizovanie podporil finančne. Šesť mesiacov po konaní prvej konferencie bol v Brüsseli v roku 1912 opäť s podporou E. Solvaya založený Medzinárodný Solvayov Inštitút fyziky (angl.: The International Solvay Institutes for Physics)[1], o rok neskôr bol založený Solvayov inštitút chémie (angl.: The International Solvay Institute for Chemistry). Prvá chemická Solvayova konferencia sa následne uskutočnila v roku 1922. Obe inštitúcie zodpovedné za organizáciu konferencií sa spojili v roku 1970. Zpočiatku boli konferencie organizované pomerne nepravidelne, v súčastnosti prebieha organizácia v trojročnom cykle. Prvý rok z cyklu je organizovaná fyzikálna konferencia, druhý rok sa neuskutočňuje žiadna a tretí rok je organizovaná chemická konferencia. Konferencie sa uskutočňujú vždy v Brüsseli, pričom účasť je možná len na pozvánku [2].
História
Prvá Solvayova konferencia bola usporiadaná z iniciatívy Walthera Nernsta, ktorý túto predstavu predostrel belgickému veľkopodnikateľovi Ernestovi Solvayovi, zakladateľovi rovnomennej chemickej spoločnosti. Kontakty medzi Nernstom a Solvazom pritom siahali minimálne do roku 1909, kedy Nernst spolu s Emilom Fischerom, významným berlínskym chemikom, navrhol Solvaya na Leibnizovu medailu Pruskej akadémie vied za jeho "štedrú podporu rozvoja vied"[3]. Nernstovým zámerom bolo usporiadať konferenciu, na ktorej by sa stretli najvýznamnejší experimentálny aj teoretický fyzici sveta a prediskutovali najaktuálnejšie fyzikálne otázky. Už v tejto dobe uvažoval Nernst o pravidelnom opakaovaní konferencií pomocou zastrešujúcej organizácie (založenej neskôr v roku 1912). Nernst na stretnutí so Solvayom navrhol v júli 1910 ako tému prvej konferencie „Uvedenie kvánt do teoretickej fyziky“. O tejto téme Nernst diskutoval už mesiac skôr s Maxom Planckom, ktorý ale vyjadril pochybnosti, nakoľka sa podľa neho o túto problematiku zaujúmali intenzívne iba Albert Einstein, Hendrik Antoon Lorentz, Wilhelm Wien a Joseph Larmor. Nernstov návrh bol ale nakoniec Solvayom akceptovaný a tak sa konferencia trvajúca od 30. októbra do 3. novembra 1911 venovala téme „Teória žiarenia a kvánt“. Ako miesto konferencie bol zvolený hotel Metropol v Brüsseli (belg.: Hötel Métropole)[4].
In einer kurzen Begrüßungsadresse sagte Walther Nernst: „...die fundamentalen und fruchtbaren Ideen von Planck und Einstein sollten uns als Grundlage unserer Diskussionen dienen, wir können sie modifizieren oder verbessern, aber wir können sie nicht ignorieren...“
Die Tagung wurde nicht zuletzt durch die ausführliche, weit verbreitete Publikation aller Vorträge und Ergebnisse (realisiert durch Maurice de Broglie und Paul Langevin) zu einem außerordentlichen Erfolg und historischen Ereignis. Der Erfolg der Konferenz veranlasste Goldschmidt unter Mithilfe von Lorentz, Solvay die Fortsetzung seines Mäzenatentums vorzuschlagen und ein auf 30 Jahre angelegtes „Internationales Institut für Physik und Chemie“ zu gründen und periodisch erneute Solvay-Konferenzen nach dem Muster von 1911 zu organisieren.
Auf den folgenden Solvay-Konferenzen sollten stets nur eine beschränkte Zahl – nämlich maximal 25 – eingeladener höchstrangiger Physiker und Chemiker zu einer Art „Gipfelkonferenz“ zusammenkommen, um wichtige Themen zu diskutieren. Nach dem Ersten Weltkrieg wurden die Konferenzen in dreijährigen Abständen in den Jahren 1921 bis 1933, und nach dem Zweiten Weltkrieg ab 1948 in Brüssel fortgesetzt.
Solvayové fyzikálne konferencie
| Poradie | Rok | Originálny názov konferencie | Slovenský preklad | Predsedajúci
|
|---|---|---|---|---|
| 1 | 1911 | La théorie du rayonnement et les quanta | Teória žiarenia a kvánt | H. A. Lorentz (Leiden) |
| 2 | 1913 | La structure de la matière | Štruktúra hmoty | H. A. Lorentz (Leiden) |
| 3 | 1921 | Atomes et électrons | Atómy a elektróny | H. A. Lorentz (Leiden) |
| 4 | 1924 | Conductibilité électrique des métaux et problèmes connexes | Elektrická vodivosť kovov a súvisiace problémy | H. A. Lorentz (Leiden) |
| 5 | 1927 | Electrons et photons | Elektróny a fotóny | H. A. Lorentz (Leiden) |
| 6 | 1930 | Le magnétisme | Magnetizmus | P. Langevin (Paríž) |
| 7 | 1933 | Structure et propriétés des noyaux atomiques | Štruktúra a vlastnosti atómových jadier | P. Langevin (Paríž) |
| 8 | 1948 | Les particules élémentaires | Elementárne častice | L. Bragg (Cambridge) |
| 9 | 1951 | L'état solide | Pevné látky | L. Bragg (Cambridge) |
| 10 | 1954 | Les électrons dans les métaux | Elektróny v kovoch | L. Bragg (Cambridge) |
| 11 | 1958 | La structure et l'évolution de l'univers | Štruktúra a vývoj vesmíru | L. Bragg (Cambridge) |
| 12 | 1961 | La théorie quantique des champs | Kvantová teória poľa | L. Bragg (Cambridge) |
| 13 | 1964 | The Structure and Evolution of Galaxies | Štruktúra a evolúcia vesmíru | R. Oppenheimer (Princeton) |
| 14 | 1967 | Fundamental Problems in Elementary Particle Physics | Fundamentálne problémy fyziky elementárnych častíc | Ch. Møller (Kodaň) |
| 15 | 1970 | Symmetry Properties of Nuclei | Symetrické vlastnosti jadier | E. Amaldi (Rím) |
| 16 | 1973 | Astrophysics and Gravitation | Astrofyzika a Gravitácia | E. Amaldi (Rím) |
| 17 | 1978 | Order and Fluctuations in Equilibrium and Nonequilibrium Statistical Mechanics | Usporiadanie a fluktuácie in rovnovážnej a nerovnovážnej štatistickej fyzike | L. Van Hove (CERN) |
| 18 | 1982 | Higher Energy Physics | Fyzika vysokých energií | L. Van Hove (CERN) |
| 19 | 1987 | Surface Science | Fyzika povrchov | F. W. de Wette (Austin) |
| 20 | 1991 | Quantum Optics | Kvantová optika | P. Mandel (Brüssel) |
| 21 | 1998 | Dynamical Systems and Irreversibility | Dynamické systémy a ireverzibilita | I. Antoniou (Brüssel) |
| 22 | 2001 | The Physics of Communication | Fyzika komunikácie | I. Antoniou (Brüssel) |
| 23 | 2005 | The Quantum Structure of Space and Time | Kvantová štruktúra priestoru a času | D. Gross (Santa Barbara) |
| 24 | 2008 | Quantum Theory of Condensed Matter | Kvantová teória kondenzovaných látok | B. Halperin (Harvard) |
| 25 | 2011 | The theory of the quantum world | Teória kvantového sveta | D. Gross (Santa Barbara) |
| 26 | 2014 | Astrophysics and Cosmology | Astrofyzika a kozmológia | R. Blandford (Stanford) |
Zpracované podľa referencie [5].