A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Remetský potok | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
kraj | Košický kraj |
Okresy | Sobrance, Michalovce |
Obce | Remetské Hámre, Úbrež, Poruba pod Vihorlatom, Vyšné Remety |
prameň | Remetské Hámre |
- poloha | Čierna studňa |
- výška | 334 m |
- súradnice | 48°51′05″S 22°10′04″V / 48,8513°S 22,1677°V |
Ústie | Porubský potok |
- poloha | Úbrež, Poruba pod Vihorlatom |
- výška | 147 m |
- súradnice | 48°48′40″S 22°07′15″V / 48,8112°S 22,1209°V |
Dĺžka | 7,9 km |
Rád toku | VIII. |
Číslo hydronyma | 4-30-04-1008 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Remetský potok[1] je potok v regióne Dolný Zemplín, na území obcí Remetské Hámre, Vyšné Remety a Úbrež v okrese Sobrance a na území obce Poruba pod Vihorlatom v okrese Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina. Ústi do Porubského potoka, ktorý ďalej ústi v rámci medzipovodia do vodnej nádrže Zemplínska šírava, zo Zemplínskej šíravy vyteká kanalizovaný vodný tok Čierna voda. Má dĺžku 7,9 km. Rád toku VIII.
Prameň
Pramení v 334 m n. m. na území obce Remetské Hámre v okrese Sobrance v Košickom kraji, v lesnom extraviláne, v regióne Dolný Zemplín, na svahu vrchu (aj lesa) Čierna studňa s 345 m n. m.[2][3]
Opis toku
Od prameňa v 334 m n. m. tečie južným smerom, po 1 km krátkom úseku v 273 m n. m. vteká na územie lesného extravilánu obce Vyšné Remety, preteká cez pole Rovina, v 243 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 220 m n. m. vteká do intravilánu obce Vyšné Remety, v 197 m n. m. opúšťa intravilán a pokračuje extravilánom obce Vyšné Remety, v 179 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 171 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi obcou Vyšné Remety a obcou Úbrež, v 163 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, stáča sa do západného smeru, tečie po obecnej hranici, pokračuje po hranici medzi obcami Úbrež a Poruba pod Vihorlatom, v 147 m n. m. priberá ľavostranný prítok Karniansky potok, priamo na obecnej hranici v 147 m n. m. ústi do Porubského potoka ako jeho ľavostranný prítok.
Remetský potok patrí do okresu Sobrance a do okresu Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina.[4][5] Má jeden dôležitejší prítok Karniansky potok.[6]
Pôvod názvu
Názov vodného toku Remetský potok má pôvod v názve obce Remetské Hámre (mladá obec s najstarším záznamom viažucim sa k roku 1828 Hámor, 1927 Remetské Hámre) alebo pravdepodobnejšie v názve obce Vyšné Remety (najstarší záznam sa viaže k roku 1418 Remethe, 1920 Vyšné Remety, územím ktorých potok preteká. Jedna slovná zložka názvu oboch obcí má pôvod v staršom označení remeta vo význame eremita, pustovník, rehoľník, mních. Motivácia pomenovania obce Vyšné Remety je spojená s existenciou pustovníkov v priestore obce[7]. Z toponyma Vyšné Remety bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Remetský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Remetský potok nie je jedinečným hydronymom (august 2022).
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online 2 cit. 2022-08-07
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 147, 154. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Remetského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na 3 cit. 2022-08-08
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 321, 3. diel s. S. 397.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 108. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk