A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Richard Feynman | |
"... Myslím, že môžem bezpečne povedať, že nikto nerozumie kvantovej mechanike" - Richard P. Feynman | |
Narodenie | 11. máj 1918 Queens, New York, USA |
---|---|
Úmrtie | 15. február 1988 (69 rokov) Los Angeles, Kalifornia, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | richardfeynman.com |
Commons | Richard Feynman |
Richard Phillips Feynman (* 11. máj 1918, Queens, New York, USA – † 15. február 1988, Los Angeles, Kalifornia) bol americký fyzik, ktorý značne rozšíril teóriu kvantovej elektrodynamiky, fyziky supratekutosti tekutého hélia a časticovej fyziky. Za svoju prácu o kvantovej elektrodynamike získal Feynman v roku 1965 Nobelovu cenu za fyziku. Bol odmenený spolu s Julianom Schwingerom a Sin-Itiro Tomonagom za spôsob ako pochopiť správanie sa subatomárnych častíc použitím perturbatívneho výpočtu znázorňovaného graficky pomocou obrazcov známych dnes pod pomenovaním Feynmanove diagramy. Bol taktiež inšpiratívny prednášajúci, amatérsky hudobník, podieľal sa na vývoji atómovej bomby a v roku 1986 bol členom Rogersovej komisie vyšetrujúcej haváriu raketoplánu Challenger.
Vo svojich knihách a prednáškach bol Feynman horlivým a vplyvným popularizátorom fyziky. Známe sú hlavne jeho Feynmanove prednášky z fyziky, majúce v anglickom vydaní 3 časti. Známy je pre svoju neprekonateľnú zvedavosť, dôvtip, brilantnú myseľ a hravý temperament; rovnako je však povestný svojimi mnohými dobrodružstvami, rozpísanými v knihách To snáď nemyslíte vážne, pán Feynman!, Hádam ti nerobia starosti cudzie názory? a Tuva Or Bust! (angl.). Richard Feynman bol v mnohých ohľadoch excentrický voľnomyšlienkár.
Životopis
Narodil sa vo Far Rockaway v štvrti Queens v New Yorku. Jeho rodičia boli židovského pôvodu. Hoci neboli rituálnymi vyznavačmi judaizmu, rodina navštevovala chrám každý piatok. Mladý Feynman bol veľmi ovplyvnený svojím otcom Mellvillom. Ten ho vždy povzbudzoval klásť otázky, a takýmto spôsobom prekonávať ortodoxné myslenie. Matka mu vštepila silný zmysel pre humor, ktorý mu zostal počas celého života. V detstve s nadšením opravoval rádiá, prejavil svoj talent pre elektrotechniku. V škole bol bystrý, avšak jeho IQ (125), namerané počas tohto obdobia, predstavuje iba mierny nadpriemer. Už pred vstupom na vysokú školu neustále experimentoval a pretváral rôzne témy v matematike, ako napríklad polovičné derivácie (matematický operátor, ktorý, ak je aplikovaný dvakrát v rade, vedie k derivácii funkcie), používajúc pri tom vlastnú sústavu symbolov. (Teda ešte počas štúdia na strednej škole si vyvíjal matematickú intuíciu svojím Taylorovým radom matematických operátorov.) Jeho zvyk pre priame pomenovanie vecí mohlo niekedy vyviesť ľudí s konvenčným myslením z rovnováhy. Ako príklad možno uviesť jednu z jeho otázok, ktorú položil knihovníčke v biologickej knižnici: „Nemáte mapu mačky?“. Pritom mal na mysli anatomickú schému mačky [1]. Vždy rozprával presne a zrozumiteľne.
Vzdelanie
Feynman dosiahol v roku 1939 titul bakalára na MIT (Massachusettský technologický inštitút), a v tom istom roku vyhral matematickú súťaž Williama Putnama. Dosiahol vynikajúce výsledky počas prijímacích skúšok z matematiky a fyziky na Princetonskú univerzitu, v kontraste k pomerne slabým z dejepisnej časti. V roku 1942 dosiahol PhD. z Princetonskej univerzity, poradcom jeho dizertačnej práce bol John Archibald Wheeler. Feynmanova dizertačná práca aplikovala princíp stacionárnej akcie na problematiku kvantovej mechaniky, kladúc základy pre „path integral“ prístup a Feynmanove diagramy. Počas doktorandského štúdia sa Feynman oženil so svojou prvou ženou, Arline Greenbaumovou. (Jej krstné meno je často uvádzané ako Arlene, napríklad aj v dvoch Feynmanových biografiách: To snáď nemyslíte vážne, pán Feynman a Hádam ti nerobia starosti cudzie názory. V jeho osobných listoch, publikovaných v „Perfectly Reasonable Deviations From the Beaten Track“, ale Feynman uvádza meno svojej manželky ako Arline). Arline diagnostikovali tuberkulózu, toho času nevyliečiteľnú a smrteľnú chorobu, ale obaja boli natoľko opatrní, že Feynman nikdy neochorel na TBC.
Projekt Manhattan
Projekte Manhattan v Los Alamos (vojnový projekt americkej armády pre vývoj atómovej bomby). Podľa Feynmanových slov, k projektu sa pripojil, aby sa mohol uistiť, že nacistické Nemecko nevyvinie bombu ako prvé. Počas víkendov navštevoval svoju manželku v sanatóriu v Albuquerque, až do jej smrti 16. júna 1945. Hlboko sa ponoril do práce na projekte a zúčastnil sa na teste bomby Trinity. Feynman tvrdil, že ako jediný videl explóziu bez tmavých okuliarov, pozerajúc cez predné sklo dodávky (takto sa chrániac pred škodlivým ultrafialovým žiarením).
Práca mladého fyzika na projekte bola relatívne vzdialená od hlavnej akcie, pozostávajúc hlavne z riadenia výpočtovej skupiny ľudských počítačov v Teoretickej divízii, neskôr spolu s Nicholasom Metropolisom v príprave systému pre používanie diernych štítkov IBM.
Feynmanova ďalšia práca v Los Alamos spočívala vo výpočte neutrónových rovníc, ktoré slúžili na zmeranie kritického množstva štiepneho materiálu pre „Vodný kotol“, malý jadrový reaktor v púštnom laboratóriu. Po tejto práci bol presunutý na pracovisko v Oak Ridge, kde pomáhal inžinierom vo výpočte bezpečnostných predpisov pre skladovanie materiálu (aby sa predišlo nechceným kritickým nehodám). Takisto vykonal rozhodujúcu teoretickú a výpočtovú prácu pre plánovanú uránovo-hydridovú bombu, ktorej zostrojenie sa neskôr ukázalo ako nerealizovateľné.
Slávny fyzik Niels Bohr si vyhľadal Feynmana pre diskusiu jeden na jedného. Feynman až neskôr zistil prečo. Väčšina fyzikov mala pred Bohrom nesmierny rešpekt, ktorý im bránil v akejkoľvek polemike s ním. Ale Feynman nemal žiadne zábrany vehementne poukazovať na všetko, čo podľa jeho myslenia bolo nesprávne. Feynman povedal, že cítil voči Bohrovi rovnaký rešpekt ako hocikto iný, ale vždy keď sa dostane do diskusie o fyzike, zabúda na všetko ostatné.
Takisto sa stal priateľom vedúceho laboratória Roberta Oppenheimera, ktorý sa ho po vojne niekoľkokrát neúspešne snažil získať pre prácu na Kalifornskej univerzite, Berkeley.
V dôsledku prísne tajnej práce bolo stredisko v Los Alamos izolované. Podľa jeho vlastných slov: „Neexistovalo tam nič, čo by som mohol robiť.“ Unudený Feynman si nachádzal rôzne zábavky: učil sa napríklad uhádnuť kombinácie číselných zámkov na skrinkách a pracovných stolíkoch, skrývajúcich tajné dokumenty projektu. Pre žart raz zanechal sériu škodoradostných odkazov v uzamknutom stolíku svojho kolegu, čím v ňom spôsobil paniku, že cudzí špión sa dostal k tajným materiálom pre výrobu atómovej bomby. (Zaujímavosťou je, že Feynman si raz kvôli návšteve chorej manželky, požičal auto od Klausa Fuchsa, neskôr odhaleného skutočného špióna).
Pri inej príležitosti si Feynman našiel izolované miesto v mesa, kde bubnoval indiánske rytmy: „A možno budem trochu tancovať a vyspevovať.“ Toto jeho bláznovstvo nezostalo nepovšimnuté a strediskom sa rozšírili fámy o záhadnom Indiánskom bubeníkovi „Injun Joeovi“.
Univerzita Cornell
Po projekte Feynman začal pracovať ako profesor na Cornell University v meste Ithaca, štát New York, kde pôsobil aj Hans Bethe (fyzik, ktorý dokázal, že slnečná energia pochádza z jadrovej fúzie). Avšak cítil sa tam bez inšpirácie. Zúfajúc, že jeho tvorivosť úplne vyhasla, prešiel k riešeniu menej užitočných, ale zábavných problémov, ako napríklad analýze rozkolísaných rotujúcich tanierov balansujúcich na paličkách žongléra. (Ako sa neskôr ukázalo, táto aktivita mu poslúžila pri neskoršom výskume). Z tohto dôvodu ho veľmi prekvapili ponuky od konkurenčných univerzít. Nakoniec sa rozhodol pre California Institute of Technology (Caltech) v Pasadene v Kalifornii, odmietnuc miesto neďaleko Princetonu v Inštitúte pre pokročilé štúdium v Princetone (kde v tom čase pôsobili význační akademici, medzi inými Albert Einstein).
Feynman odmietol prácu pre Inštitút, pretože by tam nemal žiadne učiteľské povinnosti. Feynman považoval svojich študentov za zdroj inšpirácie a počas netvorivého obdobia aj za formu komfortu. Ak pociťoval, že nemôže byť kreatívny, tak aspoň učil. Iný významný rozhodovací faktor predstavovala jeho túžba pôsobiť v miernom podnebí. Tento cieľ si stanovil, keď sa uprostred snežnej búrky v Ithake snažil nasadiť snehové reťaze na kolesá svojho auta.
Feynman je niekedy označovaný ako „Veľký Vykladač“, pri vysvetľovaní témy svojim študentom sa s veľkou starostlivosťou snažil nespraviť ju tajomnou, ale prístupnou každému. Jeho základným princípom bolo, že ak nie je možné vysvetliť tému na hodine prvákov, téma nebola ešte plne pochopená.
Feynman dosiahol veľké potešenie z vysvetľovania „na prváckej úrovni“ súvislosti medzi spinom a štatistikou (skupiny častíc so spinom 1/2 sa odpudzujú, zatiaľ čo skupiny s celočíselným spinom sa priťahujú), otázka nad ktorou uvažoval na vlastných prednáškach a ktorú vyriešil v roku 1986 v prednáške Dôvod antičastíc (publikované v The Reason for Antiparticles: The 1986 Dirac Memorial Lecture)
Odmietal mechanické učenie a podobné metódy vyučovania, ktoré uprednostňovali formu pred účelom, či už to bolo na konferencii o vzdelávaní v Brazílii, alebo v štátnej komisii pre schvaľovanie školských učebníc. Jasné myslenie a jasná prezentácia bola základnými bezpodmienečnými predpokladmi jeho pozornosti. Bolo veľmi riskantné vôbec prísť s ním do styku nepripravený. Nezabudol, kto bol tým predstierajúcim alebo hlupákom.
Počas jedného šabatového voľna sa vrátil k Newtonovým základným princípom, aby ich nanovo preštudoval. Čo sa naučil od Newtona, presunul takisto k svojim študentom, ako napríklad Newtonov pokus o vysvetlenie difrakcie.
Referencie
- ↑ FEYNMAN, R.: To nemyslíte vážně, pane Feynmane!, 2001 Praha, s. 63.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Richard Feynman
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Richard Feynman
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šúdži Nakamura
Šiničiró Tomonaga
Žores Ivanovič Alfiorov
Aage Niels Bohr
Abdus Salam
Adam Riess
Albert Abraham Michelson
Albert Einstein
Albert Fert
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alfred Kastler
Andrea Ghezová
Andrej Konstantinovič Gejm
Anthony James Leggett
Antony Hewish
Arno Allan Penzias
Arthur B. McDonald
Arthur Holly Compton
Arthur Leonard Schawlow
Barry Barish
Ben Roy Mottelson
Bertram Brockhouse
Brian David Josephson
Brian Schmidt
Burton Richter
Carlo Rubbia
Carl David Anderson
Cecil Frank Powell
Charles Édouard Guillaume
Charles Glover Barkla
Charles Hard Townes
Charles Kuen Kao
Claude Cohen-Tannoudji
Clifford Shull
Clinton Davisson
Clyde Cowan
Daniel Chee Tsui
David J. Thouless
David Jonathan Gross
David Morris Lee
Dennis Gabor
Donald Arthur Glaser
Donna Stricklandová
Douglas Dean Osheroff
Duncan Haldane
Edward Mills Purcell
Edward Victor Appleton
Emilio Gino Segrè
Enrico Fermi
Eric Allin Cornell
Ernest Lawrence
Ernest Walton
Ernst Ruska
Erwin Schrödinger
Felix Bloch
Filip Lenard
François Englert
Frederick Reines
Gabriel Lippmann
Georges Charpak
George Elwood Smith
George Paget Thomson
George Smoot
Gerardus ’t Hooft
Gerd Binnig
Gustav Ludwig Hertz
Hannes Olof Gösta Alfvén
Hans Bethe
Hans Georg Dehmelt
Heike Kamerlingh Onnes
Heinrich Rohrer
Hendrik Lorentz
Henri Becquerel
Henry Way Kendall
Herbert Kroemer
Hideki Jukawa
Hiroši Amano
Horst Ludwig Störmer
Hugh David Politzer
Igor Jevgenievič Tamm
Ilia Michajlovič Frank
Isamu Akasaki
Isidor Isaac Rabi
Ivar Giaever
Jóičiró Nambu
Jack Kilby
Jack Steinberger
James Chadwick
James Cronin
James Franck
James Peebles
James Rainwater
Jang Čen-ning
Jean Baptiste Perrin
Jerome Isaac Friedman
Johannes Diderik van der Waals
Johannes Georg Bednorz
Johannes Hans Daniel Jensen
Johannes Stark
John Bardeen
John Cromwell Mather
John Douglas Cockcroft
John Hasbrouck Van Vleck
John Lewis Hall
John Michael Kosterlitz
John Robert Schrieffer
John William Strutt
Joseph Hooton Taylor
Joseph John Thomson
Julian Schwinger
Kai Siegbahn
Karl Alexander Müller
Karl Ferdinand Braun
Kip Thorne
Klaus von Klitzing
Konstantin Sergejevič Novoselov
Leon Cooper
Leon Max Lederman
Leo Esaki
Lev Davidovič Landau
Li Čeng-tao
Louis Eugène Félix Néel
Louis Victor de Broglie
Luis Walter Alvarez
Makoto Kobajaši
Manne Siegbahn
Maria Goeppertová-Mayerová
Marie Curiová
Martinus Veltman
Martin Lewis Perl
Martin Ryle
Max Born
Max Planck
Max von Laue
Melvin Schwartz
Murray Gell-Mann
Nevill Francis Mott
Nicolaas Bloembergen
Niels Bohr
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nils Gustaf Dalén
Norman Foster Ramsey
Otto Stern
Owen Chamberlain
Owen Willans Richardson
Patrick Maynard Stuart Blackett
Paul Dirac
Pavel Alexejevič Čerenkov
Percy Williams Bridgman
Peter Grünberg
Philip Warren Anderson
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre Curie
Piotr Leonidovič Kapica
Polykarp Kusch
Raymond Davis
Riccardo Giacconi
Richard Edward Taylor
Richard Feynman
Robert Andrews Millikan
Robert Betts Laughlin
Robert Coleman Richardson
Robert Hofstadter
Roger Penrose
Roy Jay Glauber
Rudolf Mößbauer
Russell Alan Hulse
Samuel Chao Chung Ting
Saul Perlmutter
Serge Haroche
Sheldon Lee Glashow
Simon van der Meer
Steven Chu
Steven Weinberg
Subrahmanyan Chandrasekhar
Takaaki Kadžita
Theodor Wolfgang Hänsch
Tošihide Masukawa
Val Logsdon Fitch
Victor Franz Hess
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Walter Houser Brattain
Walther Bothe
Werner Karl Heisenberg
Wilhelm Conrad Röntgen
Willard Sterling Boyle
William Alfred Fowler
William Daniel Phillips
William Henry Bragg
William Lawrence Bragg
William Shockley
Willis Eugene Lamb
Wolfgang Ketterle
Wolfgang Paul
Wolfgang Pauli
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk