Richtár - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Richtár
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Richtár pozri Richtár (rozlišovacia stránka).

Richtár (z nem. Richter – sudca; maď. Biró; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovenska do roku 1750 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1919 dedín. V 15. a 16. storočí bola zrejme do funkcie kráľovských richtárov dosadzovaná nižšia šľachta.

Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia (nem. Richter – slov. sudca) a správnu právomoc dostal mešťanosta (nem. Bürgermeister).

Iné staršie názvy

  • iudex bolo označenie richtára v najstarších mestských privilégiách
  • villicus bol do konca 13. storočia (alternatívny?) názov všetkých richtárov, neskôr iba richtárov na dedine.
  • biró bol dedinský richtár zaužívaný v obciach Slovenska v maďarskom jazyku, do konca roka 1918
  • vesník bol dedinský richtár; s pojmom richtár splynul v 16. storočí
  • šoltýs, (mestský) fojt, advokát boli názvy richtárov miest a obcí s nemeckým právom. Boli to dediční richtári, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Fojt bol aj názov dedinského richtára, ktorý vykonával svoj úrad vo viacerých lokalitách.
  • pereg – richtár vo vinohradníckej obci; bol volený

Dedinskí (nedediční) richtári

Dedinský richtár (biró) bol volený obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedal sa však zemepánovi. Na starosti mal správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní.

Mestskí (nedediční) richtári

V mestách stál spočiatku na čele mestskej rady zloženej z 6 – 12 (aj viac) prísažných (iurati, scabini, boženíci), od 14. storočia na čele širšej rady alebo volenej (často vyše 100-člennej) obce (electa civitas). V kráľovských mestách sa richtár volil spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník.

Pozri aj

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rychtář na českej Wikipédii.
  1. Šablóna:Zákon 75/1919 Sb., kterým vydává se řád volení v obcích republiky Československé | dátum vydania = 1919-01-31 | dátum prístupu = 2025-05-09}}
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Richtár





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk