Ringerov roztok je roztok niekoľkých solí rozpustených vo vode tak, aby vznikol izotonický roztok voči telesným tekutinám živočícha. Ringerov roztok typicky obsahuje chlorid sodný, chlorid draselný, chlorid vápenatý a hydrogenuhličitan sodný, pričom hydrogenuhličitan sa používa na úpravu pH. Medzi ďalšie zložky roztoku môžu patriť látky dodávajúce energiu bunkám, ako sú ATP a dextróza, či napríklad antibiotiká a antimykotiká.

Zloženie

Ringerov roztok typicky obsahuje NaCl, KCl, CaCl₂ a NaHCO₃, niekedy obsahuje i ďalšie minerály, napríklad MgCl₂, rozpustené v destilovanej vode. Presný pomer týchto látok závisí podľa živočícha, ktorému je roztok podávaný, hlavne medzi morských osmokonformérmi a osmoregulátormi.^[1][2]

Niekedy sa pH roztoku upravuje pomocou hydroxidu sodného.^[3]

Použitie

Ringerov roztok sa bežne podáva ľudským a veterinárnym pacientom na vnútrožilnú alebo podkožnú hydratáciu alebo na rozšírenie ciev počas hypovolémie. Takisto sa používa pri in vitro experimentoch s orgánmi alebo tkanivami, napríklad pri in vitro skúškach svalov.^[4][5][6][7] Presný pomer iónov prítomných v roztoku závisí na druhu, ktorému je roztok podávaný – existujú rôzne pomery pre vtáky, cicavce, sladkovodné ryby, morské ryby a iné.

Ringerov roztok sa používa i pre terapeutické účely, napríklad pri artroskopickom čistení v prípade septickej artritídy.^[8][9] Klinicky sa používa ako vnútrožilná infúzia na náhradu stratených extracelulárnych tekutín a na obnovenie chemických rovnováh pri liečbe izotonickej dehydratácie.^[10]

História

Ringerov roztok je pomenovaný po Sydneym Ringerovi, ktorý v rokoch 1882–1885 zistil, že tekutina omývajúca žabie srdce musí obsahovať sodné, draselné a vápenaté soli v danom pomere, ak má byť srdce udržované nažive.^[11][12] Alexis Hartmann tento roztok neskôr upravil pridaním laktátu sodného, čím vzniká Ringerov laktátový roztok.^[13]

Referencie

1. ↑ COMPENDIA NOTES, PART B: RINGER'S SOLUTIONS . . Dostupné online.
2. ↑ Table 3. Composition of Ringer's Solution . . Dostupné online.
3. ↑ Príbalový leták RINGEROV ROZTOK BAXTER-VIAFLO . ADC.sk, . Dostupné online.
4. ↑ What is Ringer's solution? . . Dostupné online. Archivované 2018-06-12 z originálu.
5. ↑ Titanium–magnesium based composites: Mechanical properties and in-vitro corrosion response in Ringer's solution. Materials Science and Engineering: A, 20 Jun 2013, s. 119–126. DOI: 10.1016/j.msea.2013.02.040.
6. ↑ Effect of Plasma-Activated Lactated Ringer's Solution on Pancreatic Cancer Cells In Vitro and In Vivo. Annals of Surgical Oncology, Jan 2018, s. 299–307. DOI: 10.1245/s10434-017-6239-y. PMID 29139022.
7. ↑ Retaining ionic concentrations during in vitro storage of tissue for microanalytical studies. Journal of Microscopy, 3 Mar 1999, s. 257–267. DOI: 10.1046/j.1365-2818.1999.00461.x. PMID 10199004.
8. ↑ Clinical Management of Septic Arthritis in a Sheep: A Case Report. Advances in Animal and Veterinary Sciences, July 2017, s. 267–270. Dostupné online.
9. ↑ Effect of irrigation solutions for arthroscopic surgery on intraarticular tissue: comparison in human meniscus-derived primary cell culture between lactate Ringer's solution and saline solution. Journal of Orthopaedic Research, 2002, s. 1305–1310. DOI: 10.1016/S0736-0266(02)00062-1. PMID 12472244.
10. ↑ Ringers Solution for Infusion . . Dostupné online.
11. ↑ HILLE, Bertil. Ionic Channels of Excitable Membranes. Sunderland, Mass. 01375 : Sinauer Associates, Inc., 1984. ISBN 978-0-87893-322-8.
12. ↑ MILLER, David J.. Sydney Ringer; physiological saline, calcium and the contraction of the heart. The Journal of Physiology, 2004, s. 585–587. DOI: 10.1113/jphysiol.2004.060731. PMID 14742734.
13. ↑ MARINO, Paul L.; SUTIN, Kenneth M.. The ICU Book. 3. vyd.  : Lippincott Williams & Wilkins, 2012. Dostupné online. ISBN 9781451161557. S. 363. (po anglicky)

Zdroj

Chemický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ringer's solution na anglickej Wikipédii.