Ritorov dom

	„Ritora“; („Ритора“)
	meštiansky dom plovdivského typu
	pohľad na budovu z východu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Súradnice	42°8′50″S 24°45′7″V / 42,14722°S 24,75194°V
Štýl	bulharský obrodenecký barok
Vznik	druhá polovica 18. storočia
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý
Využitie	reštaurácia
	Wikimedia Commons: Ritora house, Plovdiv
	Geografický portál

Súradnice: 42°8′50″S 24°45′7″V / 42,14722°S 24,75194°V

Ritorov dom (bulh. Къща на Ритора – Kăšta na Ritora),^[1] známy aj ako Ritorov dom s kúpeľmi vo dvore (bulh. Къща на Ритора с банята в двора – Kăšta na Ritora s baňata v dvora),^[2] prípadne len ako „Ritora“ (bulh. „Ритора“)^[3] je meštiansky dom z druhej polovice 18. storočia,^[1]^[3] nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[1]^[3]^[2]

Lokalita

Ritorov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv a tzv. Trojpahorčia^[1]^[3] vo vrcholovej časti pahorku Džambaz tepe^[3] na križovatke ulíc „Todor Samodumov“ (bulh. улица „Тодор Самодумов“ – ulica „Todor Samodumov“, doslova ulica Todora Samodumova) a „Car Ivajlo“ (bulh. улица „Цар Ивайло“ – ulica „Car Ivajlo“, doslova ulica cára Ivajla).^[2]

Dejiny a súčasnosť

Dom bol postavený v druhej polovici 18. storočia pre potreby rodiny Ritora^[1] Dimitrakiho,^[4] ktorá sa do Plovdivu presťahovala z Istanbulu.^[1]

Po čase pobytu v Plovdive sa Ritor Dimitraki s rodinou presťahoval^[4]^[3] začiatkom 19. storočia^[3] naspäť do Istanbulu^[3]^[4] a dom zveril do správy svojho priateľa, veľmajstra pláteníckeho cechu, Konstantina Mitkoglua. S jeho pomocou dom aj neskôr predal.^[4] Kupcom bol hadži Pavel Paničerec.^[3]

Dnes sa v budove nachádza luxusná reštaurácia.^[1]^[3]

Charakteristika

Ritorov dom je jedným z najväčších asymetrických domov z 18. storočia ležiacich v architektonicko-historickej rezervácii Starý Plovdiv.^[3] Ide o dvojposchodovú budovu s pôdorysom v tvare bulharského znaku „Г“.^[1]^[3]

Časti fasády, ktoré sa nachádzajú vo dvore areálu, sú v prízemnej časti budovy obkolesené po celej dĺžke podlubným koridorom so stĺpmi. Nad koridorom sa nachádza priestranná dláždená presklená lodžia.^[1]^[3] Stropy v interiéri sú po okrajoch zdobené výzdobou z latiek typickou pre plovdivské ranoobrodenecké domy.^[3]

Okolo budovy sa nachádza priestranný dláždený dvor obkolesený vysokou stenou.^[3] V juhovýchodnom uhle dvora sa nachádzajú prístavby, konkrétne:^[3] kuchyňa, práčovňa a turecké kúpele.^[1]^[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[2]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăšta na Ritora s baňata v dvora (bulh. Къща на Ритора с банята в двора, doslova Ritorov dom s kúpeľmi vo dvore).^[2]

Galéria

pohľad na budovu zo severozápadu
pohľad na časť severozápadnej fasády
pohľad na budovu z juhozápadu
celkový pohľad na Ritorov dom a ohradenie areálu domu so vstupnou bránou
detail z fasády
detail z fasády
detail z fasády
detailný pohľad jedny z dverí

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 273. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 345. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d MITEV, Plamen. Blagotvoritelna dejnost na abadžijskija esnaf v Plovdiv v načaloto na XIX v. In: Istoričeski studii – Daritelstvo i vzaimopomošt v bălgarskoto obštestvo ((XVI - načaloto na XX v.)). : IF-94, 2003. 261 s. ISBN 978-954-90589-5-6. S. 142. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ritorov dom

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 273. (po bulharsky)

[mc.government.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e mc.government.bg, . Dostupné online.

[ref2-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 345. (po bulharsky)

[ref3-4] MITEV, Plamen. Blagotvoritelna dejnost na abadžijskija esnaf v Plovdiv v načaloto na XIX v. In: Istoričeski studii – Daritelstvo i vzaimopomošt v bălgarskoto obštestvo ((XVI - načaloto na XX v.)). : IF-94, 2003. 261 s. ISBN 978-954-90589-5-6. S. 142. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]