Robert Owen
anglický podnikateľ a utopický socialista
Narodenie	14. máj 1771 Newtown, Wales
Úmrtie	17. november 1858 (87 rokov) Newtown, Wales
Podpis
Odkazy
Commons	Robert Owen
Biografický portál

Robert Owen (* 14. máj 1771, Newtown, Wales – † 17. november 1858, Newtown, Wales) bol anglický utopista, humanista, sociálny reformátor, zakladateľ komunistických kolónií v USA, pedagóg, spiritualista, iniciátor družstevného hnutia.^{[1][2][3][4][5][6][7]}

Svoje idey presadzoval v praxi prostredníctvom 1. vybudovania sociálneho podniku v New Lanark, 2. založením komunistickej kolónie New Harmony v USA, 3. zakladaním družstevných bánk/výmenných bázarov (burzy pre spravodlivú pracovnú zámenu), 4. pokusmu o štrukturálnu zmenu spoločnosti prostredníctvom odborov (prostredníctvom Veľkej národnej konsolidovanej odborovej únie výrobcov) a 5. zakladaním vzdelávacích inštitúcií.^[8] V Británii presadil obmedzenie detskej a ženskej práce, zaslúžil sa o reformu vzdelávania (presadil výchovné osnovy pre dospievajúcu mládež, založil aj prvú verejnú škôlku na svete, inicioval vznik národného školstva a všeobecnej školskej povinnosti a duálne vzdelávanie).^[9] V podniku New Lanark presadil 10 ½-hodinový pracovný čas; inicioval tiež zavedenie 8-hodinového času. V New Lanark robotníkom zabezpečil jedlo, bývanie, vzdelanie, a zlepšil pracovné podmienky. Ako opatrenie pred pauperizáciou, chudobou a nezamestnanosťou z automatizácie výroby navrhol vedecky riadené, sebestačné a dlhodobo udržateľné robotnícke komúny. Družstevné obce by postupne vstupovali do súťaže so starým režimom. Práca, pôda a kapitál by v družstevnom systéme dokázali vyživiť podľa Owena štvornásobne viac ľudí.^[1]

Owenizmus sa spolu s fourierizmom a ikarským hnutím stali prvými populárnymi socialistickými ideológiami. Owen okrem toho, že založil kolóniu New Harmony, inšpiroval zakladanie ďalších kolónií v USA (Forestwille, Franklin, Kendal, Hunt, Yellow Springs, Nashoba, Haverstraw, Forestville, Blue Spring, Valley Forge, Goose Pond, Promisewell), Spojenom kráľovstve (Spa Fields, Orbitson, Ralahine, Queenwood Farm) a Kanade (Maxwell). V práci Owena pokračovali aj jeho synovia, predovšetkým Robert Dale Owen, ktorý v Indiane presadil zákon o štátnom školskom systéme.

Filozofické, ekonomické a pedagogické postoje

Filozofické a pedagogické postoje publikoval v článkoch, spisoch, prejavoch, či už v rámci svojho časopisu The Crisis (1832), či v rozsiahlych knižných dielach. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria O novom pohľade na spoločnosť alebo eseje... (1813; o princípe formovania ľudského charakteru), Správa o priebehu verejných zhromaždení (1823, o činnosti továrne New Lanark), Výklad zásad a plánov na vybudovanie svojpomocných osád v tuzemsku (1841; návod na budovanie utopických komunít) a Kniha o novom mravnom svete (1842).

V Owenovom odkaze, ktorý je viazaný na jeho život, môžeme nájsť tri vývojové fázy: filantropickú, komunisticko-družstevnú, mystickú (konvertovanie na spiritualizmus). Owen takmer necituje filozofov a svoje myšlienky formuje ako originálne postoje.^[1]

Lukáš Perný v knihe Utopisti, vizionári sveta budúcnosti zdôrazňuje, že Owenova filozofia dejín je optimistická, nakoľko verí, že univerzálna harmónia (utópia) je historickou nutnosťou. Doterajšie dejiny ľudstva, sú podľa Owena dejiny omylov a považuje ich za nerozumné obdobie ľudskej existencie. To, že sa hromadil omyl za omylom, Owen dokladá dobovými dokumentami, štatistikami a citáciami o biede, chudobe a úpadku.^[1]

Owen je principiálny pacifista, komunitarista, odmieta individualizmus a súkromno-vlastnícky egoizmus. Zdôrazňuje, že spravodlivá spoločnosť musí byť usporiadaná tak, aby rozvoj výrobných síl opierajúcich sa o vedu bol využitý pre celospoločenské blaho.^[1] Charakter človeka je pre Owena výsledkom predispozícií a pomerov (prostredia), teda základom jeho tézy je, že človek je determinovaný prostredím (je jeho pasívnym produktom). Charakter človeka je teda produktom z jednej strany vrodených predispozícií a zo strany druhej okolností, ktoré ho obklopujú. Ak sa nezmení prostredie, teda materiálne a duchovné podmienky rozvoja, nezmení sa ani človek. Zlé spoločenské zriadenie je preto dôsledkom nesprávnej výchovy a zlého utvárania charakteru človeka. Navrhuje spoločnú výchovu detí, kde sa k nim bude pristupovať s rovnakou starostlivosťou, láskavosťou, pozornosťou, bez akejkoľvek privilegovanosti na základe majetku. Owen sa usiloval o pedagogickú reformu v troch rovinách: na úrovni komunity pri fabrike New Lanark, na úrovni komunistických kolónií (New Harmony) a na úrovni celokrajinných reforiem. Owen požadoval zavedenie všeobecnej školskej povinnosti a národného školstva. Zákon bol vydaný až po Owenovej smrti v roku 1870.^[1]

Bibliografia

Najvýznamnejšie autorove diela

• O novom pohľade na spoločnosť alebo eseje (1813; o princípe formovania ľudského charakteru),
• Výklad zásad a plánov na vybudovanie svojpomocných osád v tuzemsku (1841; návod na budovanie utopických komunít)
• Kniha o novom mravnovm svete (1842)

Preložené výbery z diela v českom a slovenskom jazyku a literatúra o autorovi

• ČERVINKA, František. Kdo je Robert Owen. Praha : Orbis, 1949^[4]
• OWEN, Robert. Vybrané spisy. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1960^[2]
• OWEN, Robert. Pedagogické spisy. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960^[6]
• ZAMAROVSKÝ, Vojtech, HANZEL, Lev. Utopisti. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961^[3]
• OWEN, Robert. Robert Owen a jeho pedagogické názory. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983^[5]
• NIKODYM, Tomáš. Z knihovničky utopického socialismu. Praha : Ludwig von Mises Institut, o. s., 2014
• BLAHA, Ľuboš. Dejiny politického myslenia v 19. storočí. Trnava : UCM, 2017
• PERNÝ, Lukáš. Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu.  : Matica slovenská, 2020^[1]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert Owen

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.