A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Roberto María Ortiz | ||||||||
19. prezident Argentínskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 20. február 1938 – 27. jún 1942 | ||||||||
Viceprezident | Ramón Castillo | |||||||
| ||||||||
Bývalý minister financií Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 4. január 1936 – 21. jún 1937 | ||||||||
Prezident | Agustín Pedro Justo | |||||||
| ||||||||
Bývalý minister verejných prác Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 13. január 1925 – 12. október 1928 | ||||||||
Prezident | Marcelo Torcuato de Alvear | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. september 1886 Buenos Aires, Argentína | |||||||
Úmrtie | 15. júl 1942 (55 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Politická strana | Radikálna občianska únia Radikálna občianska antipersonalistická únia | |||||||
Alma mater | Univerzita v Buenos Aires | |||||||
Profesia | právnik | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
María Luisa Iribarneová | |||||||
Deti | María Angélica Roberto Fermín Jorge Luis | |||||||
Odkazy | ||||||||
Roberto María Ortiz (multimediálne súbory) | ||||||||
Jaime Gerardo Roberto Marcelino María Ortiz Lizardi (* 24. september 1886, Buenos Aires – † 15. júl 1942, Buenos Aires) bol argentínsky politik a právnik. V roku 1938 sa stal 19. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 24. prezidenta krajiny. Pred tým pôsobil ako minister financií a minister verejných prác.
Životopis
Narodil sa v Buenos Aires, obaja rodičia boli prisťahovalci zo španielskeho Baskicka. Ortiz sa pôvodne prihlásil na štúdium medicíny na Univerzite v Buenos Aires, no v dôsledku štrajku bola Lekárska fakulta na určitý čas uzatvorená, čo prinútilo Ortiza zmeniť rozhodnutie a prihlásil sa na Právnickú fakultu. Ešte v roku 1905 sa zúčastnil neúspešného pokusu o revolúciu zo strany členov Radikálnej občianskej únie. O štyri roky neskôr úspešne ukončil štúdium práva. V roku 1920 bol zvolený za poslanca federálneho parlamentu za Radikálnu občiansku úniu. Patril však ku krídlu strany, ktorá bola v opozícii voči predsedovi strany a prezidentovi republiky Hipólitovi Yrigoyenovi. Táto frakcia bola známa ako Antipersonalistická.[1] V roku 1922 vystriedal Yrigoyena na poste prezidenta Marcelo Torcuato de Alvear, ktorý bol považovaný za antipersonalistu. V roku 1925 vymenoval Ortiza za ministra verejných prác. V tom istom roku však Ortiz spolu s ďalšími nespokojnými antipersonalistami vystúpil z Radikálnej občianskej únie a založil novú stranu Radikálnu občiansku antipersonalistickú úniu. Napriek tomu zostal ministrom až do roku 1928. Ako odporca Yrigoyena podporoval vojenský prevrat zo septembra 1930, ktorý prezidenta Yrigoyena zosadil. Nebol však zástancom Josého Félixa Uriburua, no napriek tomu podporil zlúčenie Radikálnej občianskej antipersonalistickej únie do veľkej koalície zvanej Concordancia v roku 1931. Stal sa podporovateľom druhého vodcu prevratu generála Agustína Pedra Justa, ktorý sa stal prezidentom o rok neskôr. V roku 1936 sa v jeho vláde stal ministrom financií.
V roku 1937 sa stal kompromisným kandidátom vládnucej koalície Concordancia na prezidenta, následne v septembri vyhral prezidentské voľby, ktoré však boli zmanipulované v jeho prospech. Od vojenského prevratu sa tak stal prvým nevojakom na čele krajiny. Ortiz potom, čo sa stal prezidentom (zmanipulovanými voľbami), tak vyhlásil, že od danej chvíle je proti manipulácii volieb. To umožnilo radikálnej strane vyhrať v parlamentných voľbách. Už o krátky čas však začala druhá svetová vojna. Počas predchádzajúcej svetovej vojny zostala Argentína neutrálna, čo sa ukázalo ako veľká ekonomická výhoda. Pri druhej svetovej vojne však bola verejná mienka nejednoznačná.[2] Ortiz však prijal v roku 1938 kontroverzné antisemitské opatrenie, ktoré zakazovalo argentínskym veľvyslancom v Európe udeľovať víza niektorým prenasledovaným Židom. Už v roku 1940 začala Británia kontrolovať Atlantický oceán, čo malo negatívny vplyv na export Argentíny, keďže svoje tovary exportovala hlavne do Európy. Krízu však nevládal riešiť prezident Ortiz, ktorý pre vážne zdravotné problémy nemohol často po dlhší čas vykonávať svoj úrad. Už krátko po nástupe do funkcie sa mu v dôsledku cukrovky výrazne zhoršil zrak. Od júla 1940 ho tak zastupoval viceprezident Ramón Castillo.[3] Tento mal však odlišné politické názory ako Ortiz a patril k tvrdým konzervatívcom. Kvôli tomu sa obnovili spory medzi radikálnou stranou a konzervatívcami, ktoré sa prejavovali predovšetkým v parlamente (kde mala radikálna strana väčšinu), ktorý odmietal jednať o riešení ekonomických problémov spojených s vojnou. Keďže Veľká Británia bola veľmi postihnutá svetovou vojnou, chcela tento zlý stav Argentína riešiť tým, že by Britániu v obchode nahradila Spojenými štátmi. Američania však neboli ochotní prijímať argentínsky tovar, naopak uvalili na produkty, ktoré boli typické pre Argentínu vysoké clá. Navyše USA obmedzili prípadný vývoz zbraní do Argentíny a naopak do Brazílie začali zbrane vyvážať bez problémov. Vzájomné vzťahy sa tak ešte viac zhoršili. V Argentíne tak začali silnieť hlasy, ktoré upozorňovali na riziko, že USA podporujú potenciálny útok Brazílie voči Argentíne. To veľmi posilnilo nacionalistické nálady v krajine. Nacionalisti postupne posilňovali svoje pozície a začali meniť Argentínu podľa príkladu fašistického Talianska.[4] Žiadna zmena však nedokázala zvrátiť problém s nemožnosťou vyvážať svoje produkty do zahraničia. To znova posilnilo radikálnu stranu, ktorá chcela uskutočniť vlastný vojenský prevrat. Viceprezident a zároveň zastupujúci prezident Castillo tak začal vládnuť prezidentskými dekrétmi. Napriek tomu však strácal rýchlo podporu a vládu si udržiaval iba vďaka armáde. Krajina sa začala postupne uzatvárať. Zároveň sa ešte viac zhoršili vzťahy s USA, ktoré sa ocitli na bode mrazu, kedy Spojené štáty úplne zakázali dovoz zbraní do Argentíny. V polovici roka 1942 však už Ortiz v dôsledku svojej choroby úplne oslepol, 27. júna 1942 tak rezignoval na funkciu prezidenta. Už 15. júla toho istého roka Ortiz v Buenos Aires zomrel.[1]
Referencie
- ↑ a b Roberto María Ortiz . biografiasyvidas.com, . Dostupné online.
- ↑ Roberto María Ortiz - Roberto Marcelino Ortiz . buscabiografias.com, . Dostupné online.
- ↑ Ramón Castillo . laguia2000.com, . Dostupné online.
- ↑ Roberto Marcelino Ortiz . todo-argentina.net, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roberto María Ortiz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. december
1. jún
1. november
10. december
10. máj
11. august
13. december
13. jún
13. september
14. apríl
14. jún
16. apríl
16. august
16. október
17. august
17. január
18. august
18. november
18. storočie
1807
1810
1811
1820
1823
1825
1828
1829
1834
1836
1843
1844
1845
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. storočie
1929
1935
1942
1944
1951
1953
1956
1959
1962
1965
1966
1968
1973
1975
1977
1979
2. október
20. august
20. storočie
21. november
24. september
25. december
25. november
26. október
26. september
28. október
31. december
31. júl
4. január
7. november
70. roky 19. storočia
8. máj
80. roky 19. storočia
9. február
9. máj
9. september
90. roky 19. storočia
Aaron Nimzowitsch
Alexandr Michajlovič Butlerov
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
Archibald Hill
Atlanta
Austin Osman Spare
Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel
Charles Francis Adams
Chester A. Arthur
Coca-Cola
David Ben Gurion
Desaťročie
Edgar Bauer
Edward Tolman
Ernst Thälmann
Etna
Fedor Fridrich Ruppeldt
Franz Liszt
Franz Rosenzweig
Hermann Broch
Irina Nevická
Johann Hönig
John Pemberton
Jozef Čársky
Karl Barth
Kultúra (spoločenské vedy)
Lydia Koidula
Márún Abbúd
Mikuláš Pružinský
New York (mesto)
Paul Tillich
Piotr Nikitič Tkačov
Rámakrišna
Rex Stout
Ričard Karlovič Maak
Roberto María Ortiz
Robert Julius Trumpler
Robert Robinson
Slovensko
Socha Slobody
Storočie
Victor McLaglen
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk