Roháč veľký
Samec
Stupeň ohrozenia
(globálne[1]) (Európa[2]) (na Slovensku[3])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia)) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta (Ectognatha)) Podtrieda (subclassis) Dicondylia Infratrieda (infraclassis) Pterygota Divisio Neoptera Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola)) Nadrad (superordo) Neuropteridea Rad (ordo) chrobáky (Coleoptera) Podrad (subordo) všežravé (Polyphaga) Čeľaď (familia) roháčovité (Lucanidae) Rod (genus) roháč (Lucanus) Druh (species) r. veľký (L. cervus)
Vedecký názov
Lucanus cervus (Linnaeus, 1758)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Roháč veľký alebo roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov roháč veľký patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá najmä v severnej Európe .^[1] Je rozšírený na väčšine územia Európy.^[4][3]

Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode.^[3] Je to najväčší chrobák na Slovensku, dosahuje veľkosť až 80 mm .^[5]

Výskyt a stav na Slovensku

Na území Slovenska je rozšírený v listnatých lesoch (najmä dubových) južnej a východnej časti.^[4][3]

Ekosozologický status v roku 2001 LR – menej ohrozený^[6] v roku 2011 EN – silne ohrozený.^[3]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 pre alpský bioregión bola 100 000 – 500 000 a pre panónsky bioregión 100 000 – 300 000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stabilné v oboch bioregiónoch. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná pre panónsky bioregión a dobrá pre alpský bioregión.^[7]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola pre alpský bioregión 100 000 – 500 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1 × 1 km, bola 1 019 km² a pre panónsky bioregión 100 000 – 300 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1 × 1 km, bola 717 km². Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol v oboch bioregiónoch hodnotený ako stabilný.^[8]

Opis

Samec

Samica

Súboj samcov

Dospelé jedince sa objavujú od konca mája do začiatku augusta a sú najviac aktívne vo večerných hodinách. Samičky roháča kladú svoje vajíčka do rozkladajúceho sa dreva. Larvy, ktoré majú tvar podobný písmenu C, sú slepé a živia sa rozkladajúcim sa drevom pňov, starých stromov a kríkov, v hnijúcich drevených plotoch a v kompostových hromadách. Larvy majú mäkké, krémovo sfarbené priesvitné telo so šiestimi oranžovo zafarbenými nohami a oranžovou hlavou, na ktorej sa vynímajú ostré, hnedo sfarbené hryzadlá.

Na svojich nohách majú larvy kefky, ktoré používajú na komunikáciu (tzv. striduláciu) s ostatnými larvami rovnakého druhu. Larva prechádza niekoľkými fázami vývoja a po 3 až 5 (8)^[3] rokoch sa zakukľuje.^[5] Entomológ Charlie Morgan koncom 70. rokov objavil, že kukla roháča žije asi tri mesiace v pôde a v lete sa vyliahne dospelý chrobák, ktorý sa odlieta páriť s jedincom opačného pohlavia. Dospelé chrobáky žijú len niekoľko týždňov^[5] a živia sa nektárom a šťavou stromov a rastlín. Lietajú počas súmraku a ich pomalý let je sprevádzaný charakteristickým hlboko bzučivým zvukom. Samce lietajú oveľa častejšie ako samice.

Prirodzenými nepriateľmi roháčov sú straky, jazvece, líšky, ježkovia, mačky a hlavne ďatle.

Sexuálny dimorfizmus

U roháča veľkého sa prejavuje sexuálny dimorfizmus, ktorý spočíva v tom, že samce majú väčšie hryzadlá a sú aj celkovo väčšie ako samice. Hoci hryzadlá vyzerajú hrozivo a môžu mať 25 mm^[4], sú príliš slabé na to, aby ublížili. Naopak menšie samičie hryzadlá môžu spôsobiť bolestivé uhryznutie. Samčie hryzadlá sa podobajú na parožie jeleňa a chrobáky ich používajú rovnako ako jelene na zápas medzi sebou a táto podoba dala tomuto chrobákovi vedecké i všeobecné meno v mnohých jazykoch.

Poddruhy

Najznámejšie poddruhy sú:

• Lucanus cervus cervus – samce: 35 – 92 mm, samice: 35 – 45 mm; pôvod: Západná, Stredná, Východná Európa^[3]
• Lucanus cervus akbesianus – samce: 50 – 100 mm, samice: 40 – 45 mm; pôvod: Sýria, Turecko^[3]
• Lucanus cervus judaicus – samce: 50 – 100 mm, samice: 40 – 50 mm; pôvod: Sýria, Turecko^[3]
• Lucanus cervus turcicus – samce: 35 – 75 mm, samice: 35 – 40 mm; pôvod: Bulharsko, Grécko, Turecko^[3]

Ochrana

Žije v dutinách starých stromov a v mŕtvych pňoch v lesoch a hájoch. S odstraňovaním starých stromov a pňov mizne aj prirodzené prostredie a zdroj obživy tohto chrobáka. Znižuje sa tak jeho populácia, ale aj ostatných druhov chrobákov žijúcich v rovnakom prostredí.^[9]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 100 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[10]

Roháč veľký je druh európskeho významu^[10], ktorý sa vyskytuje v 115^[11] územiach európskeho významu (v roku 2011 v 104 územiach^[3]).

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roháč veľký
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Roháč veľký

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Roháč obecný na českej Wikipédii a Lucanus cervus na anglickej Wikipédii.