Roh je^{[1][2][3][4][5]}:

• dutý párový útvar zástupcov čeľade turovité a čeľade vidlorohovité, ktorý vzniká rohovatením povrchových buniek pokožky nad kostným výčnelkom čelových kostí (Spomínané dnešné dve čeľade v starších systémoch spolu tvorili nadčeľaď dutorožce (Bovoidea) v širšom zmysle alebo spolu tvorili čeľaď turovité (Bovidae) v širšom zmysle^[6]);
• v širšom zmysle: aj plný nepárový útvar nosorožcov, ktorý je tvorený zrohovatenou pokožkou na vyklenutej nosnej kosti;
• v najširšom zmysle: aj kostený útvar zástupcov čeľade žirafovité, ktorý sa označuje aj ako rožok.

Ako rohy sa často označujú aj rôzne identické či podobné útvary vyhynutých živočíchov (nie len cicavcov).

Zástupcovia čeľade jeleňovité nemajú rohy, ale parohy.

Rohy turovitých sa skladajú z dvoch častí – kosteného násadca z čelovej kosti a tzv. tulca – vlastného tela rohu (tulec môže byť použitý aj vo význame synonyma pre slovo roh).

Rohy môžu byť rôzne pokrútené, ale nikdy sa nerozvetvujú ako parohy. Ide o deriváty pokožky, vznikajú postupne po celý život jej rohovatením, podobne ako ľudské nechty. Dorastajú odspodku takže najstaršia časť je vždy navrchu.

Rohy rastú samcom aj samiciam. Sú priečne vrúbkované, pretože v zime rastú pomalšie a v lete rýchlejšie. Vďaka tomu môžeme pomerne presne určiť vek zvieraťa (ide o niečo podobné ako pri letokruhoch stromov).

Rohy má napríklad muflón lesný (Ovis musimon), kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) či kozorožec alpský (Capra ibex).