A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Roman Ingarden | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 5. február 1893 |
Krakov, Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 14. jún 1970 (77 rokov) |
Krakov, Poľsko | |
Alma mater | Ľvovská univerzita Univerzita vo Freiburgu |
Zamestnanie | filozof, spisovateľ a vysokoškolský učiteľ |
Dielo | |
Témy | filozofia, George Berkeley, fenomenológia, ontológia, estetika |
Významné ocenenia | Herderova cena (1968) |
Odkazy | |
Roman Ingarden na edu.pl | |
Roman Ingarden (multimediálne súbory na commons) | |
Roman Ingarden (* 5. február 1893, Krakov – † 14. jún 1970) bol poľský fenomenologicky orientovaný filozof, estetik a literárny teoretik, žiak nemeckého filozofa Edmunda Husserla.
Život
Ingarden študoval matematiku a filozofiu v Ľvove u Kazimierza Twardovského a od roku 1912 u Edmunda Husserla v Göttingene, neskôr vo Freiburgu, kde roku 1918 promoval. V Poľsku učil na gymnáziách a roku 1924 sa vo Ľvove habilitoval. V rokoch 1925 - 1944 prednášal na univerzite vo Ľvove (od roku 1933 ako profesor), po vojne v rokoch 1945 - 1950 na Jagelonskej univerzite v Krakove. Roku 1949 bol úplne nezmyselne obvinený z "idealizmu" a z univerzity musel odísť. Prednášal a pracoval v súkromí a až v rokoch 1956 - 1963 sa mohol na univerzitu vrátiť. Ingarden mal početné styky v zahraničí, bol členom Poľskej akadémie vied a rady ďalších spoločností.
Myslenie a dielo
Ingardenovo myslenie zostalo vždy blízke Husserlovi, s ktorým tiež udržiaval veľmi priateľské styky. Odmietal a kritizoval však jeho sklon k platonizmu a bol naopak filozofickým realistom. Venoval sa Henrimu Bergsonovi a v predvojnovom období hlavne filozofii literatúry a estetike. Tieto jeho nemecky písané spisy tiež vzbudili ohlas v zahraničí.
Naproti tomu jeho povojnové dielo, písané poľsky a venované hlavne ontológii a epistemológii, najmä jeho opus magnum, Spór o istnienie świata (Spor o existencii sveta) (1947 a 1948) bolo preložené až neskôr. Posledná časť tohto spisu, O kauzálny štruktúre reálneho sveta, napísal opäť nemecky. Vyšla až posmrtne roku 1974.
Okrem toho písal Ingarden aj o teórii a filozofii maliarstva a hudby a ku koncu života vydal veľké dielo o zodpovednosti (Über die Verantwortung. Ihre ontischen Fundamente. 1970).
Jeho žiačkou bola napr. Americká filozofka poľského pôvodu Anna-Teresa Tymieniecka.
Literatúra
- O poznávaní literárneho diela (O poznawaniu dzieło literackiego, 1937)
- Umelecké dielo literárne (Das literarische Kunstwerk, 1931)
- J. Patočka, Roman Ingarden. Pokus charakteristiky filozofickej osobnosti a diela. In: J. Patočka, Umenie a čas. Zobrané spisy 4.. Praha: OIKOYMENH, 2004, ISBN 80-7298-113-7, str. 401-415.
- J. Patočka, K Ingardenovej filozofii maliarského diela. In: J. Patočka, Umenie a čas. Zobrané spisy 4.. Praha: OIKOYMENH, 2004, ISBN 80-7298-113-7, str. 489-500.
Súvisiace články
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Bogdan Suchodolski
Czesław Głombik
Edward Abramowski
Edward Dembowski
Florian Znaniecki
Ján Pavol II.
Józef Hoene-Wroński
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk