Roman Osipovič Jakobson

	Roman Osipovič Jakobson
	; americký lingvista
Narodenie	23. október 1896; Moskva, Rusko
Úmrtie	18. júl 1982 (85 rokov); Boston, Massachusetts, USA
Odkazy
Commons	Roman Osipovič Jakobson
	Biografický portál

Roman Osipovič Jakobson (* 23. október 1896, Moskva, Rusko – † 18. júl 1982, Boston, Massachusetts, USA) bol americký lingvista ruského pôvodu, najvýznamnejšia osobnosť jazykovedy 20. storočia, jeden zo zakladateľov pražskej školy, tvorca binaristickej fonologickej teórie dištinktívnych príznakov. Zakladateľ komunikačnej teórie jazyka.

Jakobson ovplyvnil celú modernú jazykovedu, dal impulzy aj na rozvoj teórie informácie, ovplyvnil francúzsku štrukturalistickú antropológiu (C. Lévi-Strauss)

Roku 1915 založil Lingvistický krúžok v Moskve, v rokoch 1920 – 1939 bol profesor na Masarykovej univerzite v Brne, potom pred fašizmom utiekol do USA, kde bol od roku 1941 profesor na Kolumbijskej univerzite, potom profesor slovanských jazykov a literatúry na Harvardovej univerzite a od roku 1957 profesor všeobecnej jazykovedy na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). V USA založil Harvardov lingvistický krúžok.

Dielo

Na poli filozofie jazyka prispel Jakobson teóriou jazykových funkcií. Stavia v nej na komunikačnom modeli vypracovanom Karlom Bühlerom.

Komunikačný model podľa Bühlera:
1. kontext 2. zdelenie, správa 3. hovoriaci (odosielateľ) 4. poslucháč (prijímateľ, adresát) 5. komunikačný kanál 6. (jazykový) kód

V súvislosti s týmto modelom rozlišuje Jakobson vo svojej teórií 6 jazykových funkcií:

informačná (alebo referenčná) – prenos informácie (napr. „Vonku svieti slnko.“ – prenos informácie o počasí)
poetická – forma zvoleného jazykového kódu (napr. rým, aliterácia, usporiadanie textu do slohy, osadenie textu atď.)
emotívna – vyjadrenie pocitov hovoriaceho (napr. sťažovanie sa – prenos emócie)
apelatívna – ovplyvňovanie konania poslucháča (napr. „Prestaň!“, „Počúvaj ma!“)
fatická – kontrola funkčnosti jazykového kanála (napr. „Počujeme sa?“)
metatalinguálna – rozprávanie o jazyku samotnom (napr. „Čo si vravel?“, „Mená sa píšu s veľkým písmenom.“)

Tento model je používaný aj v dnešnej modernej jazykovede.

Výber z diela

(názvy v jazyku vydania)

Remarques sur l’ évolution phonologique du russe (1929)
Základy českého verše (1929)
Projet de terminologie phonologique standardisée (1931)
Z fonologie spisovné slovenštiny (1931)
Prinzipien der historischen Phonologie (1931)
K harakteristichke yevraziyskogo yazykovogo soyuza (1931)
Zur Struktur des russischen Verbums (1932)
Fonéma (1933)
Beitrag zur allegemeinen Kasuslehre (1936)
Kindersprache (1941)
Aphasie und allgemeine Lautgesetze (1941)
Preliminaries to Speech Analysis (s G. Fantom a M. Halleom, 1952)
Fundamentals of Language (s M. Halleom, 1956)
Phonology and Phonetics (s M. Hallom, 1956)
Linguistics and Poetics: Closing Statement (v Style in Language, Hg. Thomas Sebeok, 1960)
Linguistics and Communication Theory (1961)
Child Language Aphasia and Phonological Universals (1968)
Phonological Studies (1971)
Dialogues (s manželkou a kolegyňou Krystynou Pomorskou, 1983)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman Osipovič Jakobson

Externé odkazy

Život a dielo Romana Jakobsona Archivované 2019-08-13 na Wayback Machine na stránkach Monoskopu

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.