Roman de la Rose
Roman de la Rose
kruh okolo Génia Lásky
Autor	Guillaume de Lorris
Spoluautor/i	Jean de Meung
Pôvodný jazyk	starofrancúzština
Krajina vydania	Francúzsko
Dátum 1. vydania originálu	1230 a 1277
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny druh	poézia
Literárny žáner	román vo veršoch

Roman de la Rose (doslova Román o Ruži) je najznámejšie a najkomentovanejšie dielo stredovekej európskej literatúry. Dielo napísali v 13. storočí dvaja autori: Guillaume de Lorris a Jean Chopinel de Meung, skrátene Jean de Meung.

Preklad do modernej zveršovanej francúzštiny bol vykonaný Bordasom^[1]. Súčasný preklad je trochu nejasný, čo je spôsobené práve prekladom zo starofrancúzštiny do moderného jazyka. Niektoré výrazy preto zmenili význam.

Prvá časť

Prvá časť napísaná Guillaumom de Lorris v rokoch 1230 – 1240 obsahuje sen autora o nedostupnej ruži, chránenej húfom alegorických postáv symbolizujúcich Strach, Hanblivosť, Ohováranie, atď. Pozostáva zo 4058 osemslabičných veršov. V tejto časti sa rozpráva o láske muža a jeho vyvolenej, do ktorej uzatvorenej záhrady symbolizujúcej lásku (záhrada vyvolenej krásky) nemôže preniknúť.

Miniatúra záhrady lásky v diele Román o Ruží

Druhá časť

Druhú časť napísal mešťan a univerzitný učiteľ Jean de Meung (1250 – 1305) a má 19 000 veršov. Celé literárne dielo Román o ruži tak obsahuje celkom 28 000 veršov.^[2], vyšla asi v roku 1277.

Niektoré pasáže, navyše vytrhnuté z kontextu, vyvolali na začiatku 15. storočia prvú veľkú diskusiu vo francúzskej literatúre, v ktorej sa stretli obrancovia Jeana de Meung a obrancovia žien, ku ktorým patrila Christine de Pisan.^[3]

Roman de la Rose (ed. 1914)

Druhá časť je vlastne encyklopédia vtedajšieho stredovekého vedenia, ktorú striedavo prednášajú alegorické postavy Príroda, Génius, Priateľ, atď. Ľúbostná romantika v tejto časti ustupuje, kurtoázna láska a služba žene sa zavrhuje a za cieľ lásky sa vyhlasuje plodenie potomstva.

Táto časť predstavuje diskusiu o láske viac filozofickú než v prvej romantizujúcej časti prezentoval Guillaume de Lorris. Druhá časť vyprovokovala polemiky o vízii ženy podľa Jeana de Meung, hlavne išlo o kritiku Christine de Pisan, ktorá bránila feministické pozície. V danej dobe to bola odvážna debata členky kráľovského dvora o postavení stredovekej ženy. Nachádzame tu známe porovnanie manželstva a rybárskej siete, do ktorej ryby hľadajú vchod, zatiaľ čo by z nej najradšej vyšli.

V druhej časti sa nefilozofuje len o láske. Pojednáva sa tiež o:

• domácich zvieratách, ktorými si človek nemôže poslúžiť tak ako by to robil keby vedeli chápať
• o dôvtipe prírody, ktorá zariadila, že želanie mať potomkov nestačí a preto pridala k danej veci aj milostný akt, čo celú vec spríjemnilo a poskytlo motiváciu
• pánoch, ktorí nemajú žiaden dôvod glorifikovať seba pred svojimi predkami, ak sami nevlastnia kvality predkov

Román má charakter zábavnej konverzácie a je zároveň návodom.

Referencie

1. ↑ Aktuálne je preklad stratený, ale možno nájsť úryvok v l’Anthologie de la poésie française od Pierre Seghers. Jedna verzia je k dispozícii na stránke Project Gutenberg
2. ↑ Kultura středověké Evropy, Jacques Le Goff, ODEON, 1991, český preklad Josef Čermák, str. 462, ISBN 80-207-0206-7
3. ↑ Tvorcovia svetových dejín, Kol. autorov, Mladé letá, 2002, str. 287

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roman de la Rose

Zdroj

• Malá encyklopédia spisovateľov sveta, vyd. Obzor, 1981, str. 473

Externé zdroje

• Wikisource - plné znenie 1. časti

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roman de la Rose na francúzskej Wikipédii.

Literárny portál Francúzsky portál