Roskosmos
Logo vesmírnej agentúry
Právna forma	ruská štátna spoločnosť
Odvetvie	vesmírna agentúra
Založená	25. februára 1992
Sídlo	Moskva, Rusko
Vedenie	Jurij Borisov (generálny riaditeľ od 15. júla 2022)
Územný rozsah	Rusko
Zamestnancov	170 500
Webová stránka	www.roscosmos.ru

Roskosmos (iné názvy pozri nižšie) je vládna agentúra zodpovedná za ruský vesmírny program a letecký výskum.

Názvy

Predchádzajúce názvy Roskosmosu boli nasledovné:

• 25. február 1992 – 30. september 1992: rus. Российское космическое агентство при Правительстве РФ – Rossijskoje kosmičeskoje agentstvo pri Praviteľstve RF; v slovenskom preklade: Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF^[1][2][3]
• 30. september 1992 – 25. máj 1999: rus. Российское космическое агентство – Rossijskoje kosmičeskoje agentstvo (skratka: РKA)^[4]; po slovensky: Ruská kozmická agentúra (skratka: RKA)^[5]
• 25. máj 1999 – 9. marec 2004: rus. Российское авиационно-космическое агентство – Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo;^[6] v slovenskom preklade: Ruská letecko-kozmická agentúra (skrátená forma: Rosaviakosmos; skratka: RAKA)^[7]
• 9. marec 2004 – 28. december 2015: rus. Федеральное космическое агентство – Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo (skratka: ФКА – FKA, Роскосмос – Roskosmos); v slovenskom preklade: Federálna kozmická agentúra ^[8][9]
• 2014 – 2016: rus. Объединённая ракетно-космическая корпорация – Objediňonnaja raketno-kosmičeskaja korporacija (skratka: ОРKK); v slovenskom preklade: Zjednotená raketo-kozmická korporácia
• od 28. decembra 2015: rus. Государственная корпорация по космической деятельности «Роскосмос» – Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“ (skratka: Роскосмос – Roskosmos); v slovenskom preklade: Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“^[10]

Oficiálny názov:

Poznámka: Ruská vesmírna agentúra Roskosmos používa ako oficiálny názov agentúry dlhý a krátky tvar.^[11] Zahraničná odborná literatúra používa krátky tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený.^{pozri:[12][13]}

• oficiálny dlhý tvar: rus. Государственная корпорация по космической деятельности «Роскосмос» – Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“; angl. State Space Corporation ROSCOSMOS^[14]
• oficiálny krátky tvar: rus. Госкорпорация «Роскосмос» – Goskorporacija „Roskosmos“; angl. ROSCOSMOS^[14]

Slovenské názvy:

• skratka: ROSKOSMOS^[15][16]
• skrátená forma: Roskosmos^{[9][17][18][19]}
• nesprávna skrátená forma: Roscosmos^[20]
• ostatné slovenské názvy: Federálna vesmírna agentúra Ruska (ROSKOSMOS)^[21] alebo Ruská federálna vesmírna agentúra^[20]

Dejiny

Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu a zrušení sovietskeho vesmírneho programu v roku 1992. Nadviazala na veľa svetových prvenstiev – prvú balistickú raketu, umelú družicu Zeme, prvého kozmonauta na obežnú dráhu, prvý prieskum Mesiaca, Venuše a Marsu. Časom však stratila vedúce miesto na poli dobývania vesmíru, najmä z dôvodu nedostatku financií.

Súčasný program

Roskosmos prevádzkuje nosné rakety a kozmické lode Sojuz, ktoré sú dopravným prostriedkom posádok na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Roskosmos je partnerom v programe ISS a prispel základnými modulmi Zaria a Zvezda, ktoré boli potom spojené modulom Unity agentúry NASA. Vyslal už sedem vesmírnych turistov, ktorí zaplatili za let 20 – 40 miliónov amerických dolárov. V niekoľkých programoch tiež úzko spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Posledný spoločný projekt sa týkal štúdie na novú robotizovanú loď ACTS,^[22] ktorá nahradila zamýšľaný projekt malého raketoplánu Kliper. Štúdia však nakoniec zostala iba projektom ESA a Roskosmos začal pracovať na vlastnej kozmickej lodi Oriol. V súčasnosti tiež prebiehajú dokončovacie práce na laboratórnom module Nauka, ktorý má byť v roku 2020 pripojený k stanici ISS. K vyneseniu tohto modulu poslúži raketa Proton-M.

V spolupráci s ESA sa Roskosmos podieľa aj na prieskume Marsu v rámci projektu ExoMars. Na rok 2020 je naplánovaná druhá časť misie, pri ktorej raketa Proton-M dopraví na jeho povrch európske vozidlo a ruský stacionárny modul.^[23]

V budúcnosti Roskosmos plánuje rozšíriť ponuku vesmírnych výletov aj na oblet Mesiaca za približne 100 miliónov dolárov. Plánuje tiež návrat na Venušu sondou Venera-D a na Mesiac programom Luna, ktorý pozostáva zo štyroch misií a výstavby robotickej základne na Mesiaci.

Roskosmos sa tiež bude podieľať na výstavbe novej vesmírnej stanice Lunar Orbital Platform – Gateway, ktorá vznikne na obežnej dráhe v blízkosti Mesiaca.

Správa

Vedenie Roskosmosu sídli v Moskve, ale štarty prebiehajú najmä z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Lety kozmických lodí a družíc riadia špecialisti strediska riadenia letov CUP v Koroľove pri Moskve. Na štarty vojenských družíc je primárne určený kozmodróm Pleseck, spravovaný armádou. V prevádzke je tiež zatiaľ jediná rampa pre rakety Sojuz na novom kozmodróme Vostočnyj. Od roku 2011 má Roskosmos k dispozícii jednu rampu na kozmodróme Kourou, ktorá bola vybudovaná v spolupráci s ESA.

Organizácia zamestnáva asi 300 ľudí. Väčšina prác je zabezpečovaná externe. Hlavným dodávateľom je spoločnosť RKK Energija.

V roku 2009 prevzal Roskosmos riadenie Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina.

Vedenie

Generálnym riaditeľom Roskosmosu je od 15. júla 2022 Jurij Borisov, ktorý nahradil Dmitrija Rogozina (vo funkcii pôsobil od 24. mája 2018).^[24]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roskosmos

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka Roskosmosu – ruská verzia (po rusky)
• Oficiálna stránka Roskosmosu – anglická verzia (po anglicky)
• Zverejnené čísla časopisu Novosti Kosmonavtiki 2012 - 2018 (po rusky)

Kozmonautický portál