Raoul I. (Rudolf Burgundský)
francúzsky kráľ
Panovanie
Panovanie	923 – 936
Korunovácia	13. júl 923
Biografické údaje
Narodenie	890
Úmrtie	14. január 936 Auxerre
Rodina
Manželka	Emma (* 894 – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku 921
Otec	Richard Burgundský
Matka	Adelaida, dcéra Konráda z Auxerre
Odkazy
	Raoul I. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Raoul I. alebo Rudolf Burgundský (* 890 – † 14. január 936, Auxerre) bol francúzsky kráľ (923 – 936).

• 918 svadba s Emmou, dcérou Róberta I.
• 921 sa stal burgundským vojvodom.
• 13. 7. 923 zvolenie a korunovácia v opátstve Saint-Médard.
• 923 – 933 uznávanie v ríši a boje z Normanmi a Heribertom II. z Vermandois.
• 928 uznanie Karolom III.
• 935 stretnutie troch kráľov (Henrich I., Rudolf II. Burgundský a Raoul I.) pri rieke Chiers.
• 14. 1. 936 zomiera v Auxerre, pochovaný 11. 7. 936 v opátsve Sainte-Colombe.

Rudolf Burgundský bol 13. júla 923 v Saint-Médard zvolený za kráľa. Ako kráľ musel získať podporu v celom kráľovstve a zápasiť proti svojim odporcom (Hugo z Neustrie, Heribert II. z Vermandois, Giselbert Lotrinský). Rudolf síce nemal problémy s uznaním svojej moci v Burgundsku, zajatie kráľa Karola III. Heribertom II. však predstavovalo pre kráľa nebezpečnú hrozbu.

V roku 924 sa Giselbert a gróf Oto z Verdunu podrobili Rudolfovi, no koncom toho istého roku celé Lotrinsko padlo do rúk cisárovi Henrichovi I. Na juhu a západe krajiny bol Rudolf úspešnejší – v roku 924 mu zložil hold Viliam II. Akvitánsky, a po smrti Karola III. (9. októbra 929) aj mnoho veľmožov, ktorí sa doteraz správali neutrálne.

Po roku 930 dosiahol Rudolf niekoľko víťazstiev a v kráľovstve zavládol mier, čo posilnilo jeho legitimitu. Viliam I. normanský vojvoda (Viliam Dlhý meč) ho uznal v roku 933, čím kráľovské územie rozšíril po Bretónsko.

Najväčší problém mal Rudolf s Heribertom II., ktorý do roku 929 využíval zajatca Karola III. k nebezpečnému tlaku na Rudolfa. V roku 925 Heribert určil svojho 5-ročného syna Huga (* 920) za následníka reimského biskupa Seulfa, ktorý náhle zomrel, čím získal bohaté cirkevné statky.

Po roku 930 pustošili vojny Francúzsko aj Lotrinsko, lebo do konfliktu zasiahli aj Giselbert s kráľovým bratom Bosom. Roku 931 sa na Rudolfovu stranu priklonil aj Hugo Veľký (* 898) syn kráľa Róbert I.. Rudolf z Hugom Veľkým dobyli Reims a Hugo (syn Heriberta II.) bol zosadený z funkcie biskupa.

Rudolfovi prospela smrť Karola III. (929), neutralita cisára Henricha a rastúce uznanie v celej ríši. V roku 935 sa Rudolf na pohraničnej rieke Chiers stretol z Henrichom I. a Rudolfom II. Burgundským a uzavrel s nimi zmluvu o priateľstve.

Dohoda medzi Hugom a Heribertom viedla k vojne, v ktorej padol aj Rudolfov brat Boso Lotrinský.

Posledným Rudolfovým politickým činom bolo vykázanie Heribertových stúpencov do Laonu.

Na jeseň 935 kráľ ochorel a zomrel 14. januára 936 v Auxerre, je pochovaný v St.Colombe-les-Sens po boku svojho otca.

• Otec: Richard Burgundský
• Matka: Adelaida, dcéra Konráda z Auxerre
• Súrodenci:
  • Boso, gróf v Lothringii
  • Hugo (Čierny), gróf v Burgundsku
• Manželka: Emma (* 894 – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku 921
• Deti: syn Ľudovít, zomrel pred otcom

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raoul I.

J. Ehlers, H. Muller, B. Schneidmuller – Francouzští králové v obdobi stredoveku. Argo 2003.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.