A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rudolf Eitelberger | |
rakúsky historik umenia | |
Narodenie | 17. apríl 1817 Olomouc, Morava |
---|---|
Úmrtie | 18. apríl 1885 (68 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Odkazy | |
Commons | Rudolf Eitelberger |
Rudolf Eitelberger, celým menom Rudolf Eitelberger von Edelberg (* 17. apríl 1817, Olomouc – † 18. apríl 1885, Viedeň) bol rakúsky historik umenia, prvý Ordinarius (profesor) dejín umenia na Viedenskej univerzite (od roku 1852).
Život
Rudolf Eitelberger bol synom vojenského dôstojníka, v Olomouci študoval najprv právo, potom prestúpil na románske jazyky. V rokoch 1839 až 1848 prednášal na Viedenskej univerzite filológiu. V dejinách umenia bol samoukom, prednášal ich ako súkromný docent. Pred revolúciou roku 1848 bol presvedčeným reformistom, počas revolúcie pracoval ako redaktor prorevolučného literárneho časopisu Wiener Zeitung. Obzvlášť sa venoval úlohe dejín umenia vo vzdelávaní umelcov. Publikoval polemiku proti pedagogickým metódam Ferdinanda Georga Waldmüllera, ktorý bol v tom čase riaditeľom Akadémie výtvarných umení.
V roku 1850 vystúpil so sériou prednášok z dejín výtvarného umenia; prvá z nich mala titul Die Bildungsanstalten für Künstler und ihre historische Entwicklung (Inštitúcie pre vzdelávanie umelcov a ich historický vývoj). Eitelbergerove aktivity upútali pozornosť rakúskeho ministra náboženstva a školstva, grófa Leopolda von Thun-Hohenstein, ktorý sa pokúsil zariadiť mu miesto profesora histórie umenia na Viedenskej univerzite. Vzhľadom na kontroverznosť Eitelbergerových teórií a politickej aktivity, cisár František Jozef I. návrh na jeho menovanie vetoval. Minister Thun-Hohenstein po čase svoj návrh zopakoval a Eitelberger bol 5. novembra 1852 vymenovaný za profesora dejín a archeológie umenia (Professor für Kunstgeschichte und Kunstarchäologie).
Eitelberger sa ako profesor venoval nielen pedagogickej, ale aj vedeckej práci. Spolu s Gustavom Heiderom pubikoval dvojzväzkové dielo Mittelalterliche Kunstdenkmäler des österreichischen Kaiserstaates (Stredoveké pamiatky v Rakúskom cisárstve), v roku 1871 založil zborník Quellenschriften für Kunstgeschichte (Pramene k dejinám umenia).
Rudolf Eitelberger a Jakob Falke roku 1864 založili k.k. Österreichisches Museum für Kunst und Industrie (C.-k. rakúske múzeum umenia a priemyslu), dnešné Österreichisches Museum für angewandte Kunst (Rakúske múzeum úžitkového umenia). Inšpiráciou pre nich bolo South Kensington Museum (dnes Victoria and Albert Museum) v Londýne, prvé múzeum úžitkového umenia na svete. Roku 1868 založil – ako vzdelávaciu zložku múzea – Kunstgewerbeschule, dnešnú Universität für angewandte Kunst (Univerzitu úžitkového umenia).
Eitelberger prízvukoval prioritný význam umeleckých diel v histórii umenia, preto prednášal výlučne vo výstavných priestoroch svojho múzea. Jeho dôraz na dôkladnú pozornosť vizuálnej stránke výtvarných diel sa stal charakteristickou črtou viedenskej školy dejín umenia; v tomto duchu pokračovali jeho žiaci a nasledovníci Moritz Thausing, Franz Wickhoff a Alois Riegl. Eitelbergerov záujem o historický kontext umeleckých diel je ďalším znakom viedenskej školy dejín umenia; tento smer sledoval najmä Julius von Schlosser.
Vďaka svojej oddanosti vzdelávaniu súčasných umelcov a dôrazu, ktorý kládol na význam umenia minulosti pre umenie súčasnosti, sa Eitelberger stal ústrednou postavou hnutia historizmu v Rakúsku 19. storočia. Dejiny umenia a umeleckú tvorbu považoval za jeden celok; túto zásadu sformuloval vo vete: „Ten, kto sa chce venovať dejinám umenia, musí mať prirodzenú náklonnosť k umeniu samému.“[1]
Dielo
- Die Reform des Kunstunterrichts und Professor Waldmüllers Lehrmethode. Wien, 1848.
- Cividale in Friaul und seine Monumente. Wien, 1857.
- Mittelalterliche Kunstdenkmale des österreichischen Kaiserstaates, dva zväzky. Wien, 1858-60.
- Die preisgekrönten Entwürfe zur Erweiterung der inneren Stadt Wien: mit sieben in der Kaiserlich-Königlichen Hof- und Staatsdruckerei in Farbendruck ausgeführten Plänen und einem erläuternden Texte. Wien, 1859.
- Editor, Quellenschriften für Kunstgeschichte und Kunsttechnik des Mittelalters und der Neuzeit, 18 zväzkov. Wien, 1871 – 1908.
- Gesammelte kunsthistorische Schriften, štyri zväzky. Wien, 1879-94.
Poznámky
- ↑ „Man muß für Kunst selbst veranlagt sein, wenn man Kunstgeschichte treiben will.“ Citácia podľa Lachnit, E.: Die Wiener Schule..., s. 24.
Literatúra
- Lachnit, E.: Die Wiener Schule der Kunstgeschichte und die Kunst ihrer Zeit. Wien-Köln-Weimar, 2005.
- Nebel, E.: Die kunstpädagogischen Ideen, Theorien und Leistungen Rudolf von Eitelbergers (Diss.). Wien, 1980.
Externé zdroje
- Eitelberger-Edelberg Rudolf von. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815 – 1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 239 f. (Direktlinks auf S. 239, S. 240)
- Eitelberger at the Biographical Dictionary of Art Historians Archivované 2016-03-05 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk