A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rudolf Slánský | |
česko-slovenský komunistický politik | |
Slánský na fotografii z roku 1948 | |
Narodenie | 31. júl 1901 Nezvěstice |
---|---|
Úmrtie | 3. december 1952 (51 rokov) Praha |
Odkazy | |
Commons | Rudolf Slánský |
Rudolf Slánský (* 31. júl 1901, Nezvěstice – † 3. december 1952, Praha) bol československý komunistický politik, dlhoročný člen Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a generálny tajomník ÚV KSČ v rokoch 1945–1951. Vo vykonštruovanom súdnom procese (proces so Slánským) ho v roku 1952 odsúdili a popravili.
Životopis
Rudolf Slánský vo voľbách v roku 1935 získal poslanecké kreslo v Národnom zhromaždení ČSR za KSČ. V roku 1938 po okupácii Sudet odišiel kvôli svojmu židovskému pôvodu do Moskvy, kde pracoval vo vysielaní Moskovského rozhlasu pre Česko-Slovensko. Počas Slovenského národného povstania pôsobil v štábe povstalcov ako komunistický delegát. Bol jedným z hlavných tvorcov a organizátorov komunistického teroru panujúceho v Československu koncom 40. a začiatkom 50. rokov 20. storočia. Nakoniec sa sám stal jeho obeťou – v roku 1951 ho zbavili funkcií, zatkli, obvinili z organizácie protištátneho sprisahania vo vykonštruovanom procese ho odsúdili a v roku 1952 popravili. Súd ho rehabilitoval v roku 1963 a komunistická strana v roku 1968.
S manželkou Josefou mal Slánský tri deti, Nadeždu, Rudolfa (1935–2006, diplomat a disident) a Martu. Nadeždu uniesli roku 1943 v Moskve neznámi páchatelia, keď sa hrala so svojím bratom a nikdy sa nenašla.
Príčiny politického pádu
Dôvodom prečo vtedajší prezident Gottwald obetoval svojho dlhoročného blízkeho spolupracovníka Slánského bolo viacej. Okrem nátlaku Stalina na procesy, v ktorom boli v komunistických stranách odhaľovaní vnútorní nepriatelia, to bol konflikt Slánského so Zápotockým. Ako generálny tajomník strany mal Slánský hlavne zabezpečovať chod straníckeho aparátu, zároveň však od septembra 1951 pôsobil aj ako námestník predsedu vlády (vicepremiér) vo vláde Antonína Zápotockého. Prvé vážne nezhody zistila rozviedka USA už na jar 1949. „Zápotocký sa viackrát sťažoval na neprípustné zasahovanie Slánského do záležitostí vlády a pohrozil, že podá demisiu, ak bude pokračovať to, čo je nebezpečnou duplicitou,“ napísala CIA. Zápotocký zvlášť protestoval proti Slánského zasahovaniu do riadenia národnej banky, tajnej služby a pasového úradu. Slánský fakticky rozhodoval o tom, kto môže služobne vycestovať do zahraničia, mal moc blokovať finančné prevody v národnej banke. Ovládal špeciálny politický odbor tajnej služby, ktorý svojvoľne začínal alebo zastavoval vyšetrovanie vysoko postavených predstaviteľov.[1][2][3][4][5]
Dôkazom sovietskej podpory Slánského boli názory sovietskeho veľvyslanca Michaila Silina, ktorý podporoval jeho nomináciu na predsedu vlády, aby nahradil Zápotockého. Sovietske vedenie sa v sfére svojho vplyvu snažilo udržiavať napätie medzi vrcholnými komunistickými predstaviteľmi, aby podľa potreby mohlo využiť jedno zo súperiacich krídel. Moskva potrebovala mať záruku, že sa v Československu zvýši priemyselná výroba, z ktorej chcela profitovať importom a zároveň zásobovaním ostatných krajín Východného bloku. Vďaka zlepšovaniu ekonomiky aj vďaka Gottwaldovi, ktorý podržal Zápotockého na poste predsedu vlády (a žiadal odvolanie veľvyslanca Silina[6]) si Sovieti uvedomili, že nemôžu riskovať ďalšie hospodárske problémy, pod ktoré by sa podpísalo faktické dvojvládie zapríčinené Slánským.[1]
Je paradoxom, že Slánský bol informovaný o príprave politického procesu riadeného sovietskymi poradcami. Dokonca niektoré politické procesy sám inicioval.[7] V októbri 1950 bol zatknutý krajský politický tajomník KSČ v Brne (Otto Šling) a v priebehu januára a februára 1951 boli zatknutí ďalší ôsmi významní komunistickí funkcionári. Vyšetrovatelia ŠtB, riadení sovietskymi poradcami, vytvorili koncepciu prepojeného sprisahania v KSČ, ktoré malo mať dve vetvy – českú a slovenskú. Cieľom českej vetvy malo byť odstrániť práve R. Slánského a A. Zápotockého z funkcií a izolovať K. Gottwalda. Slovenské sprisahanie, na čele s V. Clementisom, G. Husákom a L. Novomeským, malo rozvrátiť, resp. priamo rozbiť republiku oddelením Slovenska.[8] Vo februári roku 1951 boli zatknutí aj Husák a Novomeský, avšak tí boli vtedy relatívne nízko postavení lokálni politici (na rozdiel od Clementisa). Navyše Husák bol právnik a odmietal vypovedať pod nátlakom.
Keďže medzi zatknutými osobami aj naďalej chýbali funkcionári z najvyšších pozícií v strane a v štáte, neboli sovietski poradcovia a vedenie rezortu bezpečnosti spokojní ani s takouto koncepciou vyšetrovania. Tieň podozrenia tak postupne padol na úplne najvyššie postaveného predstaviteľa straníckeho aparátu – generálneho tajomníka ÚV KSČ R. Slánského. Čoraz viac sa množili tajné vyšetrovacie protokoly (výpovede zatknutých), v ktorých sa objavovalo jeho meno. Začalo sa hovoriť o druhom centre moci, ktoré vzniklo v ústrednom sekretariáte strany a ktoré bolo pod jeho vedením. R. Slánský postupne strácal dôveru strany a 6. septembra 1951 bol odvolaný z najvyššej straníckej funkcie. Pokyn k jeho prípadnému zatknutiu však mal prísť od samotného J. V. Stalina.[8] 23. novembra 1951 v neskorých večerných hodinách bol zatknutý v Zápotockého vile a odovzdaný do ruzynskej väznice.[7][9] Dožadoval sa stretnutia s Gottwaldom, ale nebolo mu umožnené. To bol začiatok Slánského politického pádu, ktorý po procese[10] skončil jeho popravou.
Proces
Po mesiacoch fyzického nátlaku a nekonečných výsluchov sa obžalovaní prvýkrát zišli pred Štátnym súdom, ktorého pojednávanie sa konalo v hlavnej pražskej súdnej sieni na Pankráci. Súd sa konal od 20. do 27. novembra 1952, teda rok po zatknutí Slánského. Boli obvinení zo špionáže, trockizmu, titoizmu, sprisahania proti republike a záškodníctva a opísaní ako nepriatelia československého ľudu a sionistickí, buržoázno-nacionalistickí zradcovia. Jedenásť zo štrnástich obžalovaných bolo označených ako osoby židovského pôvodu. Clementis bol Slovák, Šváb a Frank Česi bez židovských koreňov. Hlavným prokurátorom bol Josef Urválek.
Vypočúvaní boli podrobovaní fyzickému a psychickému násiliu až do vynútenia priznania. Tento prístup mal za následok úplné psychické zrútenie vyšetrovaných. Počas pojednávania zaznievali z úst obžalovaných naučené a vynútené odpovede presne podľa detailne pripraveného scenára. Senát za predsedníctva JUDr. Jaroslava Nováka uznal všetkých obžalovaných vinnými. 11 ľudí bolo odsúdených na trest smrti a traja na doživotie. Rudolf Slánský, Bedřich Geminder, Ludvík Frejka, Josef Frank, Vladimír Clementis, Bedřich Reicin, Karel Šváb, Rudolf Margolius, Otto Fischl, Otto Šling a André Simone boli odsúdení na trest smrti obesením; Artur London, Vavro Hajdů a Evžen Löbl boli odsúdení na trest doživotného väzenia.
S cieľom zabezpečiť propagandistické využitie procesu bol zhotovený zvukový a filmový záznam. Vybrané časti zvukového záznamu priebežne vysielal Československý rozhlas. V marci 2018 nájdené filmové a zvukové pásky približujú atmosféru vykonštruovaného súdneho procesu.[11]
Referencie
- ↑ a b Tajné správy CIA: Slánský šliape na päty súdruhom. Pravda.sk, 2018-09-24. Dostupné online .
- ↑ RECENT DEVELOPMENTS IN CZECHOSLOVAKIA . CIA, October 2, 1951, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ REORGANIZATION OF THE CZECH COMMUNIST PARTY . CIA, October 5, 1951, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ THE LIQUIDATION OF RUDOLF SLANSKY AND THE LAVRENTIEV PURGE . CIA, December 13, 1951, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CRISIS IN THE CZECHOSLOVAK COMMUNIST PARTY . CIA, December 10, 1951, . Dostupné online.
- ↑ Hlášení CIA: sovětizace Československa je dokončena (Preklad do češtiny správy CIA: CRISIS IN THE CZECHOSLOVAK COMMUNIST PARTY z 10 decembra 1951). Kauzy, události a zprávy z Vysočiny, 2017-01-28. Dostupné online . (po česky)
- ↑ a b Český rozhlas - Portréty (2007-03-18T22:10:00Z) . prehravac.rozhlas.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b KINČOK, Branislav. 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol. . Ústav pamäti národa, . Dostupné online.
- ↑ KUČERA, Jakub. Nepovedená operace Velký metař. Únos Rudolfa Slánského na západ řídil generál Moravec . ČtiDoma.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Proces s Rudolfem Slánským. Radiožurnál. Dostupné online . (po česky)
- ↑ Národní archiv | Proces Slánský . www.nacr.cz, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Slánský
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený kríž
1. júl
1. január
1. marec
10. december
10. jún
10. marec
10. október
11. február
11. máj
11. marec
12. december
12. február
12. jún
13. apríl
13. máj
13. marec
14. august
14. január
14. máj
14. marec
15. apríl
15. jún
16. jún
16. január
17. apríl
17. február
17. jún
17. január
17. máj
18. apríl
18. jún
18. január
19. február
19. január
19. máj
19. september
19. storočie
1952
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1963 vo vede
1964
1965
1966
1967
1968
1998
2. február
20. február
20. marec
20. storočie
2006
2008
2009
2015
2016
21. máj
21. marec
21. storočie
22. apríl
22. august
22. november
23. apríl
24. jún
24. január
25. jún
25. máj
26. apríl
26. jún
26. január
26. marec
27. máj
27. marec
28. jún
28. máj
29. máj
3. apríl
3. január
3. marec
30. jún
30. január
30. máj
31. január
31. máj
4. apríl
4. február
4. január
4. máj
4. marec
5. júl
5. máj
5. marec
50. roky 20. storočia
6. apríl
6. február
6. jún
60. roky 20. storočia
7. apríl
7. jún
7. január
7. máj
7. marec
70. roky 20. storočia
8. apríl
9. apríl
9. február
9. jún
9. január
9. marec
Alan Lloyd Hodgkin
Alejandro González Iñárritu
Alexander Adam
Andrea Leadsomová
Andrej Kiska
Andrew Fielding Huxley
Avantasia
Bára Basiková
Beáta Dubasová
Beata Szydłová
Bernard Lama
Blind Guardian
Brad Pitt
Branislav Opaterný
Brian Greene
Brno
Charles Barkley
Charlie Clouser
Chris Mullin
Clint Mansell
Dallas
Daniel Micka
Dan Osman
Desaťročie
Dizzy Reed
Doprava
Dream Theater
Dunga
Edward Lu
Eros Ramazzotti
Eugene Paul Wigner
FC Barcelona
František Sahula
František Tóth
Ftizeológia
Garri Kimovič Kasparov
Gavin Harrison
George Michael
Giorgos Seferis
Giulio Natta
Guns N’ Roses
Heinz Weixelbraun
Helen Huntová
Helen Sharmanová
Helloween
Ian Brown
Iliušin Il-62
Iveta Henzélyová
Ján Čado
Ján Kuric
Ján Zvara
J. Hans D. Jensen
James LaBrie
James May
Jana Bittnerová
Jason Newsted
Jennifer Bealsová
Jet Li
Jiří Matoušek
Jiří Parma
Johnny Depp
John Bercow
John Carew Eccles
John Fitzgerald Kennedy
Jorge Lozano
José Mourinho
Josep Maria Bartomeu
Jozef Lenárt
Jozef Lohyňa
Julian Lennon
Juraj Kupec
Kai Hansen
Karl Malone
Karl Ziegler
Karol Bacílek
Keňa
Kozmická loď
Kozmonaut
Kultúra (spoločenské vedy)
Lisa Nowaková
Lotta Engberg
Lučenec
Marcos Pontes
Marián Gavenda
Marian Jaslovský
Marian Záhumenský
Maria Goeppertová-Mayerová
Maria Walliserová
Martin Ciel
Matej Landl
May-Britt Moserová
Metallica
Michael Chabon
Michael Jordan
Michail Borisovič Chodorkovskij
Michal Hipp
Mike Mangini
Milan Luhový
Milan Semančík
Miroslav Lajčák
Modern Talking
Nasrín Sotúdeová
Natasha Richardson
Nežná revolúcia
Ondrej Prostredník
Oszkár Világi
Ota Šik
Oto Nevický
Paul Annacone
Pavol Jablonický
Pavol Jarčuška
Pavol Lančarič
Pedro Duque
Peter Stamm
Predseda vlády
Quentin Tarantino
Rachel Treweeková
Rafael Correa
Rick Rubin
Roberto Alagna
Ronald Koeman
Rudolf Slánský
Seal
Serhij Nazarovyč Bubka
Slovensko
Spojené kráľovstvo
Stanislav Jankovič
Steven Soderbergh
Storočie
Tři sestry
The Stone Roses
Thomas Anders
Thomas Brezina
Tibor Menyhért
Till Lindemann
Timothy Kopra
Ute Lemperová
Václav Mika
Valentina Vladimirovna Tereškovová
Velvet Revolver
Viktor Orbán
Viliam Široký
Vilma Cibulková
Vladimír Plulík
Vladimír Růžička
Vladimir Vermezović
Vostok 6
Wally Masur
Yann Martel
Yngwie Malmsteen
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Kovačičová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk