Rusínska národná republika Lemkov ↓ 1918 – 1920 ↓ vlajka
Geografia Približný rozsah Lemkovskej republiky
Hlavné mesto	Florynka
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Lemkovia, Poliaci, Slováci
Jazyky	Lemkovčina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	republika
Vznik	koniec prvej svetovej vojny
Zánik	saintgermainská zmluva
Predchádzajúce štáty: Rakúsko-Uhorsko Poľské kráľovstvo (1916–1918) Západoukrajinská ľudová republika Ukrajinská ľudová republika Nástupnícke štáty: Druhá poľská republika Prvá česko-slovenská republika

Rusínska národná republika Lemkov (lem. Ruska Narodna Respublika Lemkiv; iné názvy: Lemko-rusínska republika, Lemkovská republika, Lemkovská rusínska republika) bol malý haličský štát, vytvorený Lemkami dňa 5. decembra 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska, kedy sa 500 delegátov zo 130 lemkovských obcí zišlo vo Florynke a uznieslo na založení výkonnej rady.

O podobnom, ale proukrajinskom, štáte Lemkov pozri Komańczianska republika (november 1918 – 23. január 1919).

Hlavným cieľom výkonnej rady bolo zjednotiť Rusínov, žijúcich na oboch stranách Karpát do štátu, ktorý by sa mohol pripojiť k demokratickému Rusku, čo sa zakrátko ukázalo ako neuskutočniteľné pre dôsledky októbrovej revolúcie a následné vypuknutie ruskej občianskej vojny.

Vedúcimi postavami lemkovského hnutia sa stali Dr. Jarosław Kaczmarczyk, Dr. Aleksander Cichański a kňaz Mychajło Jurczakewycz. Neboli však určené jednoznačné ciele hnutia - jedni sa chceli pripojiť k Rusku, iní k Ukrajine, iní k Česko-Slovensku (tento variant podporoval najmä Hrihorij Žatkovič, ktorý už predtým pomohol k ČSR pripojiť Podkarpatskú Rus) a takisto sa objavila požiadavka ponechať republiku samostatnú, ale s iným hlavným mestom (napr. Prešov alebo Užhorod). Situácia sa zakrátko skomplikovala po vypuknutí poľsko-ukrajinskej vojny a obsadení Ukrajinskej národnej republiky. Od konca januára 1919 sa v Lemko-Rusínsku konali manifestácie za zjednotenie s Rusínmi v ČSR, Józef Piłsudski sa však nemienil územia Lemkov vzdať a Česko-Slovensko nemalo veľký záujem o ich ovládnutie.

V marci 1919 boli poprední predstavitelia republiky (medzi nimi aj Jurczakiewycz a Kaczmarczyk) uväznení. Súd v Novom Saczi ich síce oslobodil, napriek tomu snaha o udržanie stability republiky skončila neúspechom. Osud republiky bol definitívne spečatený uzavretím saintgermainskej zmluvy, ktorá pridelila Halič (vrátane Lemko-rusínskej republiky) Poľsku.

• História Lemko-rusínskej republiky (po anglicky)
• Paul Magocsi o Lemko-rusínsku (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lemko-rusínská republika na českej Wikipédii.