A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ruský pamätník (Руски паметник) | |
pamätník | |
pohľad na pamätník z východu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Sofia |
Okres | Sofia |
Mesto | Sofia |
Rajón | Krasno Selo |
Súradnice | 42°41′32″S 23°18′37″V / 42,69222°S 23,31028°V |
Výška | 10 m |
Materiál | pieskovec |
Vznik | 1882 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Stav | zachovalý |
| |
Wikimedia Commons: Russian monument (Sofia) | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ruský pamätník (bulh. Руски паметник – Ruski pametnik) je pamätník venovaný ruskému osloboditeľskému vojsku nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][5][6]
Ruský pamätník je prvý pamätník postavený v Sofii po oslobodení Bulharska v roku 1878.[4][1] Pamätník je venovaný víťazstvu vojsk ruského cára Alexandra II. v rusko-tureckej osloboditeľskej vojne, ako aj cárovi samotnému a vojakom padlým v tomto konflikte.[1][2]
Poloha
Pamätník sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Krasno Selo na námestí „Ruski pametnik“ (bulh. площад „Руски паметник“ – ploštad „Ruski pametnik“, doslova námestie Ruský pamätník).[6]
Miesto sa v čase výstavby nachádzalo mimo hraníc Sofie[3] a bolo miestom kadiaľ[4][3][1][2] 22. decembra 1877[3][2] ustupovali osmanské vojská pod vedením Osmana Nuriho pašu z mesta pred ruskými voskami.[4][3][1][2]
Dejiny
Pamätník bol postavený v roku 1882.[4][1] Stavba bola financovaná z darov, ktorými prispeli ľudia z Ruska a celková cena výstavby dosiahla 25 000 bulharských zlatých levov.[3][1] Slávnostné odhalenie pamätníku sa uskutočnilo[1][3] 29. júna[3] 1882.[1][3] Pamätník odhalil bulharský knieža Alexander I. Battenberg.[3]
V priebehu druhej svetovej vojny v roku 1944 bol pamätník poškodený v dôsledku bombardovania Sofie, pričom následne bol reštaurovaný.[3] V roku 1955 pamätník získal štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5][6] V roku 2015 prebehla reštaurácia pamätníku ako aj jeho okolia.[3]
Charakteristika
Nie je jasné kto je autorom projektu pamätníku, s najväčšou pravdepodobnosťou však išlo jedného z dvoch ruských architektov ktorými sú[3][1][2] Vokar[3][1][2] (ktorý je autorom väčšiny ruských pamätníkov v Bulharsku)[1] a Vladimir Josifovič Sherwood.[3][1][2]
Pamätník je vo forme vo vrchnej časti skoseného obelisku[4][3][1][2] na podstavci tvorenom tromi schodmi.[3] Celková výška pamätníku dosahuje desať metrov.[3][1][2] Výzdobu predstavujú reliéfy ruského štátneho erbu a vojenského kríža svätého Juraja, ako aj dve pamätné dosky s nápismy v ruštine.[4][3][1]
Pamätník je postavený z pieskovca, pamätné dosky sú mramorové.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][6][5]
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955, štatút obnovený aj v roku 1988[6][5]
Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská, historická a pamätná hodnota stavby[6][5]
Galéria
-
celkový pohľad na areál pamätníku z východu
-
pohľad na pamätník zo západu
-
pohľad na pamätník z juhovýchodu
-
pamätná doska na východnej strane pamätníku
-
doska s nápisom na západnej strane pamätníku
-
ruský erb a vojenský kríž svätého Juraja na východnej strane pamätníku
-
Ruský pamätník na historickej pohľadnici zo začiatku 20. storočia
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 279 – 280. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 164. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 233. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3810. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruský pamätník (Sofia)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk