A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ruth Baderová Ginsburgová | |
Oficiálny portrét z roku 2016 | |
Bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu Spojených štátov | |
---|---|
V úrade 10. august 1993 – 18. september 2020 | |
Biografické údaje | |
Rodné meno | Joan Ruth Baderová |
Narodenie | 15. marec 1933 Brooklyn, New York City, New York, USA |
Úmrtie | 18. september 2020 (87 rokov) Washington, D. C., USA |
Alma mater | Cornell University Columbia University |
Profesia | právnička, sudkyňa |
Rodina | |
Rodičia | Celia Baderová, Nathan Bader |
Manžel |
Martin „Marty“ Ginsburg (1954 – 2010) |
Odkazy | |
Ruth Baderová Ginsburgová (multimediálne súbory) | |
Ruth Baderová Ginsburgová (angl. Ruth Bader Ginsburg; * 15. marec 1933,[1] Brooklyn – † 18. september 2020,[1] Washington, D. C.) bola americká právnička a sudkyňa. Od roku 1993 do svojej smrti bola sudkyňou Najvyššieho súdu Spojených štátov.
Na súde obhajovala občianske práva, reprodukčné práva, práva súvisiace s prvým dodatkom Ústavy a rovnosť právnej ochrany.[2]
Ranný život a vzdelanie
Jej rodičia boli Celia (rod. Amsterová) a Nathan Bader, konzervatívneho židovského pôvodu.[1] Narodila sa v Brooklyne.[3] Jej menom bolo Joan, ale matka preferovala jej stredné meno, Ruth, pretože v škole bolo viacero žiačok menom Joan.[1] Vo veku 13 rokov Ruth Baderová opustila náboženstvo, lebo sa po smrti matky nemohla zúčastniť modlitebného zhromaždenia, do minjanu sa počítali len muži.[1]
Študovala na Cornell University v Ithaka, New York kde získala BA.[1] Pri štúdiu sa zoznámila so svojim manželom, Martinom „Martym“ Ginsburgom.[3] V roku 1955 sa im narodila dcéra Jane, v roku 1965 syn James.[3]
Štúdium práva
Pre štúdium práva sa rozhodla preto, že si myslela, že právnickú prácu vie robiť lepšie ako ktorúkoľvek inú.[4] Na právnickej fakulte Harvard University sa na začiatku štúdia v roku 1956 stala jednou z deviatich žien spomedzi približne 500 študentov v ročníku.[3][4] Počas štúdia sa dekan fakulty skupiny študentiek spýtal, prečo zaberajú miesta, ktoré by inak šli mužom.[4][1]
Po tom , ako jej manžel získal miesto daňového právnika vo Washingtone D.C., sa Ruth Ginsburgová presunula do New Yorku na Kolumbijskú univerzitu.[3] Tam promovala ako najúspešnejšia vo svojom ročníku.[4]
Kariéra
Po absolvovaní univerzity sa jej dlhšie nepodarilo získať prácu v právnickej kancelárii.[3] Albert Sachs, profesor z Columbie ju odporučil Felixovi Frankfurterovi, sudcovi Najvyššieho súdu. Ten však nebol pripravený ponúknuť prácu žene. Miesto pre prax jej nakoniec ponúkol Edmund L. Palmieri, sudca apelačného súdu pre južný okrsok štátu New York. Pracovala tam v rokoch 1959 až 1961. Po tejto práci dostala ďalšie ponuky, ale vrátila sa do akademickej sféry. Pre Columbia University študovala právny systém vo Švédsku.[4] Neskôr vyučovala na právnickej fakulte Rutgers University.[3] Keď zistila, že jej plat je nižší ako plat jej kolegov, spolu s ostatnými kolegyňami bojovala o rovnaké podmienky.[4] Na Rudgers pôsobila do roku 1972.[1]
Svoje prvé úspešné vystúpenie pred Najvyšším súdom absolvovala v roku 1971, kedy jej dal súd za pravdu v spore Reed v Reed. Bolo to prvýkrát, čo Najvyšší súd zmenil zákon kvôli diskriminácii pohlavia.[3]
V roku 1972 spoluzaložila projekt pre ženské práva v ľudskoprávnej neziskovej organizácii Americká únia občianskych slobôd (ACLU).[3][4] V rovnakom roku sa stala prvou ženou so stálou profesúrou (tenure) na Columbii.[4] Od roku 1973 bola hlavnou právničkou pre ACLU.[4] Počas svojho pôsobenia viedla pred Najvyšším súdom 6 prípadov diskriminácie na základe pohlavia, z toho 5 vyhrala. V roku 1975 v prípade Weinberger v Wiesenfeld úspešne argumentovala, že aj muži môžu byť znevýhodnení systémom.[1]
V roku 1980 ju prezident Jimmy Carter vymenoval za sudkyňu Odvolacieho súdu pre okrsok District of Columbia.[3] Zároveň prestala pracovať ako právna zástupkyňa ACLU[4] a vyučovať na Columbii.[1]
Bola známa ako opatrná reformátorka. V roku 1993 kritizovala rozhodnutie Roe vs Wade z roku 1973 umožňujúce vykonávanie interrupcií. Ginsburgová kritizovala, že rozhodnutie bolo odôvodnené právom na súkromie a nie právom na rovnosť.[1]
Najvyšší súd Spojených štátov
Na sudkyňu Najvyššieho súdu Spojených štátov ju nominoval prezident Bill Clinton v roku 1993.[3] Ginsburgová bola jeho prvou nomináciou na Najvyšší súd.[2] Stala sa len druhou ženou vymenovanou do tejto pozície.[3][2] Jej predchodkyňou bola Sandra Day O’Connorová, nominovaná prezidentom Ronaldom Reaganom.[3] Senát jej nomináciu schválil v pomere 96:3.[2] Do funkcie nastúpila 10. augusta 1993.[4]
Medzi jej neskoršie významné rozhodnutia patrí schválenie tzv. Obamacare v roku 2015 či v prípade Obergefell v Hodges legalizovanie manželstva pre ľudí rovnakého pohlavia vo všetkých 50 štátoch.[3] Tento rozsudok považovala za najdôležitejší počas svojho pôsobenia na Najvyššom súde.[1] Podľa Reuters by sa po jej úmrtí mohol prevážiť pomer síl na konzervatívnu stranu, ktorá mala doteraz prevahu 5:4.[5] Jej výdrž na súde upokojovala liberálnejších Američanov, ktorí sa obávali jej nástupcu nominovaného prezidentom Donaldom Trumpom.[3] Polstoročie po Richardovi Nixonovi by sa Trump mohol stať ďalším prezidentom, čo nominoval troch sudcov Najvyššieho súdu počas prvého funkčného obdobia.[2] Líder Republikánov v Senáte, Mitch McConnell, sľúbil rýchle zvolenie nástupcu. V roku 2016 však 8 mesiacov pred voľbami zabránil demokratickému prezidentovi Barackovi Obamovi nominovať nového sudcu.[2]
Ginsburgová sa stala kultovou osobnosťou a získala prezývku The Notorious RBG, podľa repera The Notorious B.I.G..[3] Bola feministickou ikonou pop-kultúry.[1]
Život
Martin Ginsburg zomrel v júni 2010 po 56 rokoch manželstva. Manželstvo udržovali v stave rovnosti oboch partnerov: obaja vykonávali domáce práce a starali sa o deti. Aj vďaka jeho lobingu bola nominovaná za sudkyňu Najvyššieho súdu.[3]
Ginsburgová zomrela vo Washingtone, D.C.[2] na komplikácie spojené s rakovinou pankreasu.[5]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m HODGSON, Godfrey. Ruth Bader Ginsburg obituary. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-09-19. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
- ↑ a b c d e f g BECKETT, Lois. Ruth Bader Ginsburg, supreme court justice, dies aged 87. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-09-19. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q Ruth Bader Ginsburg: Obituary of the Supreme Court justice . British Broadcasting Corporation, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k Tribute: The Legacy of Ruth Bader Ginsburg and WRP Staff . aclu.org, . Dostupné online.
- ↑ a b Vo veku 87 rokov zomrela sudkyňa amerického. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-09-19. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruth Baderová Ginsburgová
Externé odkazy
- Ruth Bader Ginsburgs Dissenting Opinion zu dem Fall Bush v. Gore
- Issue positions and quotes at On the Issues
- Voices on Antisemitism: Interview with Ruth Bader Ginsburg from the United States Holocaust Memorial Museum
- Ruth Bader Ginsburg, video produced by Makers: Women Who Make America
- Supreme Court Associate Justice Nomination Hearings on Ruth Bader Ginsburg in July 1993 United States Government Publishing Office
- Membership at the Council on Foreign Relations
- Ruth Bader Ginsburg
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úver
Čchang-e 5
Čile
1. júl
1. január
10. február
10. júl
10. január
10. roky 21. storočia
101955 Bennu
11. január
11. marec
12. február
12. júl
12. január
13. august
14. december
14. január
15. január
16. január
16. november
17. apríl
17. január
17. september
19. november
1900
1916
1922
1924
1925
1928
1929
1932
1933
1934
1935
1940
1941
1942
1944
1947
1948
1950
1952
1957
1978
2. február
2. január
2. november
20. apríl
20. august
20. január
20. október
20. roky 21. storočia
20. storočie
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
2021
2021 na Slovensku
2022
2022 na Slovensku
2023
2023 na Slovensku
2024
2025
21. júl
21. január
21. storočie
22. storočie
23. júl
23. január
23. november
24. január
25. august
26. január
26. máj
27. január
27. marec
29. február
3. júl
3. január
3. november
3. október
30. január
30. máj
30. roky 21. storočia
31. december
31. január
31. október
4. august
4. február
4. október
5. február
5. január
6. marec
7. január
8. február
8. január
9. august
9. január
Afrika
Alexandr Grigorievič Lukašenko
Alexej Anatolievič Navaľnyj
Andrea Ghezová
Andrej Mojžiš
Andrzej Duda
Arecibo Observatory
Argentína
Bejrút
Bielorusko
Bratislava
Bulharsko
C/2020 F3 (NEOWISE)
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chorvátsko
COVID-19
Dana Zátopková
Davos
Desaťročie
Detská obrna
Diego Maradona
Dlhý pochod 5 (raketa)
Dmitrij Anatolievič Medvedev
Donald Trump
Doprava
Dragon 2
Dusičnan amónny
Eddie Van Halen
Emmanuelle Charpentierová
Encyklika
Ennio Morricone
Erazim Kohák
Európska rada
Európske hlavné mesto kultúry
Európsky mechanizmus výmenných kurzov
Euro
Frances E. Allenová
František (pápež)
Fratelli tutti
Gásem Solejmání
Galway (mesto)
Gregoriánsky kalendár
Hagia Sofia
Irak
Ivan Král
Izrael
Ján Čomaj
J. R. R. Tolkien
Jack Steinberger
Jaroslav Kubera
Jennifer Doudnová
Jiří Menzel
Jiří Zahradník
Joe Biden
Jolanda (veštica)
Juraj Tandler
Kóma
Kalendárny rok
Kennedyho vesmírne stredisko
Kirk Douglas
Kobe Bryant
Koronavírusová recesia
Koronavírusy
Kultúra (spoločenské vedy)
Libanon
Los Angeles Lakers
Louise Glücková
Maia Sanduová
Marián Skladaný
Mario J. Molina
Mars
Masatoši Košiba
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodné letisko Bagdad
Mellach
Mesiac
Mike Resnick
Mirzə Xəzər
Moldavsko
Moskva
Návratová sonda
Neil Peart
Nemecko
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nová Kaledónia
Očkovanie
OĽaNO
Olivia de Havillandová
Operácia Spoločná zodpovednosť
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
OSIRIS-REx
Pandémia
Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2
Pavel Vilikovský
Pezinok
Portoriko
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
Prezidentské voľby v USA v roku 2020
Priestupný rok
Protesty po smrti Georga Floyda
Rímska číslica
Rada Európskej únie
Rafał Trzaskowski
Rakúsko
Recep Tayyip Erdoğan
Rijeka
Roger Penrose
Roger Scruton
Ropa
Rozpočet Európskej únie
Rusko
Ruth Baderová Ginsburgová
SARS-CoV-2
Sean Connery
Senát Spojených štátov
Severné Macedónsko
Sibír
Sikorsky UH-60 Black Hawk
Slovensko
SpaceX Crew-1
SpaceX Demo-2
Spojené štáty
Spojené arabské emiráty
Stanley Cohen
Storočie
Stredoeurópsky čas
Sultán
Svetová zdravotnícka organizácia
Svetový čas
Taiwan
Tchaj-pej
Tchien-wen-1
Teroristický útok vo Viedni 2020
Terry Jones
Trnava
Tunel Diel
Uhlie
Výbuch v Bejrúte 2020
Viedeň
Voľba prezidenta Poľskej republiky v roku 2020
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020
Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie
Windows 7
Windows Server 2008
Wolfgang Brezinka
Zatmenie Slnka
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk