Rytmické krátenie (iné názvy: rytmický zákon, rytmické striedanie dĺžok) je zmena dlhej slabiky na krátku po predchádzajúcej dlhej slabike.

Slovenčina

Je to typická vlastnosť spisovnej slovenčiny (na úrovní nárečí typická vlastnosť stredoslovenských nárečí) a typický znak, ktorý slovenčinu odlišuje napríklad od češtiny.

Rytmické krátenie sa týka jednotlivých slov (nie skupín slov). Za dlhé slabiky sa považujú nielen slabiky s dlhou samohláskou, ale aj s dvojhláskou a dlhým l a r. Skracovanie dlhej slabiky znamená, že sa dlhá samohláska mení na krátku a dvojhláska sa mení na obyčajnú samohlásku tak, že vypadne jej začiatočné i (ô sa mení na o).

Príklad: Hoci sa povie knihám, povie sa láskam a nie láskám, pretože v slove láska je prvá slabika dlhá (lebo má v strede dlhé a).

Existuje viacero výnimiek z rytmického krátenia. Podrobnosti sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu^[1].

V Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1991 došlo v oblasti rytmického krátenia k viacerým zmenám (presnejšie k redukcii počtu výnimiek); uvedené sú v bode 11. v úvode v Krátkom slovníku slovenského jazyka^[2] (napr. predtým píšúci - dnes píšuci; predtým prevádzkár(eň) - dnes prevádzkar(eň), predtým kamzíčí - dnes kamzičí).

Referencie

1. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 125.
2. ↑ Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 12.

Ďalšia literatúra

• rytmické krátenie. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 373.
• KAČALA, Ján. K podstate rytmického zákona v slovenčine. Slavica Slovaca, 2003, roč. 38, čís. 2, s. 123 – 133. Dostupné online . ISSN 0037-6787.