A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sámánovci سامانیان
| |||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||
Rozloha
|
2 850 000 km2 km² (okolo roku 928)
| ||||||||||||||||
Najvyšší bod
|
Kúh-e Damávand (5 610 m.n.m.)
| ||||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||||
|
Sámánovci[1][2][3][4] bola iránska dynastia vládnuca v rokoch 819/874 – 999/1005 v Transoxanii, Iráne a Afganistane.
Svoj pôvod odvodzovali od antickej dynastie Sásánovcov, ich skutočný pôvod zostáva predmetom dohadov, zrejme však vlastnili pozemky niekde v Sogdiane alebo Tocharistane (územie dnešného Tadžikistanu). Niekedy v 8. storočí pod vplyvom Umajjovcov prijali islam. K moci sa dostali za vlády Al-Ma’múna vďaka podpore Abbásovcov pri potlačovaní rebélie v Transoxianii. Naďalej sa rozvlíjali pod patronátom abbásovských vazalov Táhirovcov, pre ktorých od roku 819 spravovali územia za riekou Amudarja, Samarkand a kraj Fergána. V roku 875 bol Sámánovec Ahmad ustanovený kalifom Al-Mu'támom ustanovený za správcu Transoxianie.
Zakladateľom samostatného panstva bol Ahmadov syn Ismá‘íl ibn Ahmad, ktorý sa usadil v Buchare a zmocnil sa bývalých území Táhirovcov. Bojovať musel aj na severe, kde hrozili neústále útoky nomádskych kmeňov, obzvlášť karluckých Turkov a obsadil aj drobné panstvá Ušrusane a v okolí Syrdarji. V roku 900 získal Tabaristan, Rajj a Kazvín, ktoré dovtedy patrili Alíovcom a Zijárovcom. Tieto územia v dobytej strednej Perzii si Sámanovci udržali do vlády Abú-l-Hasan Nasra, keď územia znovu získal rod Alíovcov (al-Hasan ibn Alí al-Utruš získal Tabaristan a jeho nástupca al-Kásim získal od Sámánovcov Rajj, Džurdžán a Churásán. Moc na svojom pôvodnom území si dynastia udržala v priebehu celého 10. storočia. Oficiálne Sámánovci uznávali nadvládu kalifa a vládli ako jeho miestodržitelia, jeho meno bolo spomínané v piatkovej modlitbe chutbe a na miestnych minciach, inak však vládli pomerne samostatne.
V nasledujúcom období sa Sámánovci krajinu príliš teritoriálne nerozvíjali, naopak potrebné bolo riešiť vnútorné spory a snahy okrajových častí o samostatnosť. Protivníkom sunnitskej dynastie na západe sa stali šiitsky Bújovci. Dynastia významne podporovala umenie a literatúru. Sámánovská vláda bola významná z hľadiska oživenia peržštiny ako umeleckého jazyka, literáti sa však nevrátili k starej umeleckej perzštine, ale povzniesli ľudový novoperzský jazyk. Krajina prekvitala vďaka obchodu s Čínou, ktorému napomáhala Hodvábna cesta, významná bola ale aj domáca poľnohospodárska a remeselnícka výroba. V Samarkande sídlili známe dielne na výrobu zbraní, tkaných látok a papiera, ktorý vytvárali zajatí čínski umelci. Významný bol aj obchod so sibírskymi národmi a prekvital aj obchod s otrokmi. Obchod a prosperita napomáhala razeniu sámánovských mincí, ktoré sa našli aj vo vzdialených škandinávskych krajinách, v Británii, či na Islande.
Koncom 10. storočia sa v krajine prejavili vnútorné problémy. Prílišná benevolencia sámánovských panovníkov dovolila ich vazalom v odľahlejších častiach ríše príliš zosilnieť a stále väčšou hrozbou sa stávali aj turkické kočovné kmene za riekou Syrdarja. V roku 993 prekročil turkický Karachánovec Bugra Chán Hárún vládnuci v Ťanšane rieku Syrdarja, a v boji porazil Sámánovca Núha II. Nečakaná smrť Bugru Chána však Sámanovcov na čas zachránila. Problémom však naďalej bola odbojnosť vzbúrených miestodržiteľov. Núh preto požiadal o pomoc jedného z nich - svojho bývalého generála, Turka Sebüktegina, ktorý sa na úkor svojho pána ujal moci v Ghazne a neskôr dobyl aj Sistan. Sebüktegin sa stal akýmsi správcom (majordómom) sámánovskeho panstva. Nový nepriateľ krajine však vyvstal v ambicióznom nástupcovi karachánovského Bugra Chána - Nasr ibn Alímu (Ílak Chánovi), ktorý v roku 999 dobyl Bucharu a zosadil Abdulmalika II. Sámánovský štát sa následne v priebehu krátkeho času rozpadol.[5] Posledný Sámánovský panovník Ismá‘íl al-Muntasir bol Karachánovcami v roku 1005 zavraždený pri pokuse o útek,[6] a krajina sa rozdelila medzi Sebükteginových Ghaznovcov a Karachánovcov. Na západe zase oživla dynastia Bújovcov. Zánik Sámánovskej ríše znamenal začiatok vzostupu turkického prvku v dovtedy perzsko-arabskom moslimskom svete, ktorý vyvrcholil vytvorením Seldžuckej ríše o niekoľko desiatok rokov neskôr.[7]
Zoznam panovníkov[4]
- počiatok vlády od 819[4][6]
- Ahmad
- Ismá‘íl ibn Ahmad (892 – 907)
- Abú Nasr Ahmad (aj Nasr I.)[6] (907 – 914)
- Abú-l-Hasan Nasr (aj Nasr II.)[6] (914 – 943)
- Núh I. (943 – 954)
- Abdulmalik I. (954 – 961)
- al-Mansúr I. (961 – 976)
- Núh II. (976 – 997)
- al-Mansúr II. (997 – 999)
- Abdulmalik II. (999 – 1000)
- Ismá‘íl al-Muntasir (1000 – 1005)
Referencie
- ↑ Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 335.
- ↑ Vojenská osveta 2/2007. Ed. Ján Lichner, Pavol Švantner. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR Trenčín, 2007. ISBN 978-80-969458-3-2. S. 26.
- ↑ PAULINY, Ján. Arabi, vládcovia Stredomoria. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1976.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 385.
- ↑ Tauer, str. 139 – 142
- ↑ a b c d Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 234.
- ↑ SAMANIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. C.E. Bosworth, E. Van Donzel, W. P. Heinrichs, G. Lecomte. 2nd Ed. Vol. VIII. Ned – Sam. Leiden : BRILL, 1995. ISBN 90-04-09834-8. S. 1025 – 1031. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Achajmenovci
Aghlabovci
Almohádovci
Almorávidovci
Anjouovci
Argeadská dynastia
Bújovci
Bagrationovci
Bagratovci
Bourbonovci
Džalájírovci
Danišmendovci
Dulafovci
Achajmenovci
Aghlabovci
Almohádovci
Almorávidovci
Arpádovci
Bújovci
Bagratovci
Bourbonovci
Danišmendovci
Dulafovci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk