Veľká pojednávacia miestnosť Súdneho dvora

Súdny dvor Európskej únie (do 30. novembra 2009 Súdny dvor Európskych spoločenstiev) je jednou z

inštitúcii Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie sa skladá z týchto súdnych orgánov:

• Súdny dvor,
• Všeobecný súd (do 30. novembra 2009 ako Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev).

Súdny dvor Európskej únie sídli v Luxemburgu. Jeho predsedom je v súčasnoti Koen Lenaerts (Belgicko), podpredsedom je Antonio Tizzano (Taliansko).

Všeobecný súd tiež sídli v Luxemburgu. Jeho predsedom je Marc Jaeger (Luxembursko), podpredsedom je Marc van der Woude (Holandsko).

Pri Súdnom dvore pôsobil do 31. augusta 2016 i Súd pre verejnú službu, bol však zrušený a jeho pôsobnosť prešla na Všeobecný súd.

Pôsobnosť Súdneho dvora^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

Na účely riadneho plnenia svojho poslania Súdny dvor požíva jasne určené súdne právomoci, ktoré vykonáva v rámci prejudiciálneho konania a konaniach o rôznych druhoch žalôb.

Návrh na začatie prejudiciálneho konaniaupraviť | upraviť zdroj

Súdny dvor pracuje v úzkej súčinnosti so súdnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú sudcami všeobecného práva v oblasti práva Únie. Na to, aby sa zabezpečilo účinné a jednotné uplatňovanie práva Únie a zároveň, aby sa zabránilo jeho rozdielnemu výkladu, vnútroštátne súdne orgány sa môžu, a v niektorých prípadoch musia, obrátiť na Súdny dvor so žiadosťou o upresnenie výkladového bodu práva Únie, aby napríklad mohli posúdiť súlad vnútroštátnej právnej normy s právom Únie. Cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže byť aj preskúmanie platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje jednoduchým stanoviskom, ale rozsudkom alebo odôvodneným uznesením. Vnútroštátny súd je viazaný podaným výkladom, keď rozhoduje o spore, ktorý je predmetom konania začatého pred ním. Ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré by mohol byť podaný návrh týkajúci sa toho istého problému, sú rovnako viazané rozsudkom Súdneho dvora.

V rámci prejudiciálneho konania môže tiež každý občan Únie dať podnet na upresnenie obsahu právnej normy Únie, ktorá sa ho dotýka. Totižto, aj keď prejudiciálny návrh môže byť podaný iba vnútroštátnym súdnym orgánom, na konaní prebiehajúcom pred Súdnym dvorom sa môžu zúčastniť všetci účastníci konania pred takýmto súdnym orgánom, členské štáty a inštitúcie Únie. Viaceré hlavné zásady práva Únie sa vytvorili na základe prejudiciálnych návrhov, niekedy podaných aj vnútroštátnymi súdnymi orgánmi prvej inštancie

Žaloby o nesplnenie povinnostiupraviť | upraviť zdroj

Tento druh žaloby umožňuje Súdnemu dvoru kontrolovať plnenie povinností členskými štátmi, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Konaniu pred Súdnym dvorom predchádza predbežné konanie začaté Komisiou, v rámci ktorého sa dá dotknutého členskému štátu príležitosť vyjadriť sa k výhradám, ktoré proti nemu smerujú. Ak predbežné konanie nevyústi do splnenia povinnosti členským štátom, na Súdny dvor môže byť podaná žaloba pre porušenie práva Únie.

Konanie pred Súdnym dvorom sa začína buď na návrh Komisie, čo je v praxi najčastejší prípad, alebo na návrh iného členského štátu. Ak Súdny dvor konštatuje nesplnenie povinnosti, je daný členský štát povinný tento stav bezodkladne odstrániť. Ak po podaní nového návrhu Komisiou Súdny dvor rozhodne, že žalovaný členský štát rozsudok nevykonal, môže mu uložiť paušálnu peňažnú pokutu a/alebo penále. V prípade, že Komisii nie sú oznámené opatrenia na prebratie smernice, môže Súdny dvor na návrh Komisie uložiť dotknutému členskému štátu peňažnú sankciu už v štádiu prvého rozsudku o nesplnení povinnosti.

Žaloba o neplatnosťupraviť | upraviť zdroj

Prostredníctvom tejto žaloby sa žalobca domáha zrušenia aktu inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie (najmä nariadenia, smernice, rozhodnutia). Súdny dvor je príslušný rozhodovať o žalobách podaných členským štátom proti Európskemu parlamentu a/alebo proti Rade (okrem aktov Rady v oblasti štátnej pomoci, dumpingu a výkonných právomocí) alebo podaných inštitúciou Únie proti inej inštitúcii. Všeobecný súd je príslušný na rozhodovanie v prvom stupni o všetkých ďalších žalobách tohto druhu, a najmä o žalobách podaných fyzickými osobami.

Žaloba na nečinnosťupraviť | upraviť zdroj

Táto žaloba umožňuje preskúmať zákonnosť nečinnosti inštitúcie, orgánu alebo agentúry Únie. Môže však byť podaná až po výzve, aby dotknutá inštitúcia konala. Ak súd určí, že nečinnosť je nezákonná, žalovaná inštitúcia je povinná vykonať potrebné opatrenia tak, aby skončila s nečinnosťou. Príslušnosť rozhodovať o žalobách na nečinnosť je rozdelená medzi Súdny dvor a Všeobecný súd podľa rovnakých kritérií ako v prípade žalôb o neplatnosť.

Odvolanieupraviť | upraviť zdroj

Na Súdny dvor možno podať odvolanie proti rozsudkom a uzneseniam Všeobecného súdu, ktoré sa však môže týkať iba právnych otázok. Ak je odvolanie prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav veci dovoľuje, môže vo veci rozhodnúť sám. V opačnom prípade vráti vec na ďalšie konanie Všeobecného súdu, ktorý je viazaný rozhodnutím Súdneho dvora v rámci odvolania.

Pôsobnosť Všeobecného súdu^[2]upraviť | upraviť zdroj

Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni:

• o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú (ide napríklad o žalobu podanú podnikom proti rozhodnutiu Komisie, ktorým mu bola uložená pokuta), ako aj proti právnym aktom, ktoré sa ich priamo dotýkajú a ktoré neobsahujú vykonávacie opatrenia, alebo o žalobách podaných tými istými osobami proti nečinnosti týchto inštitúcií, orgánov a agentúr,
• o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii,
• o žalobách podaných členskými štátmi proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping“) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc,
• o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami,
• o žalobách založených na zmluvách uzatváraných Európskou úniou, ktoré výslovne stanovujú právomoc Všeobecného súdu,
• o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a proti Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO),
• o sporoch medzi inštitúciami Európskej únie a ich zamestnancami týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov a systému sociálneho zabezpečenia.

Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu možno v lehote dvoch mesiacov podať na Súdny dvor odvolanie, ktoré musí byť obmedzené na právne otázky.

Sudcoviaupraviť | upraviť zdroj

Súdny dvorupraviť | upraviť zdroj

Súdny dvor sa skladá z 28 sudcov, každého za jeden členský štát. Súdneho dvoru pomáha 11 generálnych advokátov, pričom 6 veľkých štátov (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko, Poľsko) má podľa zvyku vždy jedného generálneho advokáta, 5 generálni advokáti sa obmieňajú medzi ostatnými členskými štátmi. Sudcovia a generálni advokáti sú vymenúvaní na 6 rokov, s možnosťou znovuvymenovania (čo u generálnych advokátov prichádza do úvahy v prípade už spomenutých veľkých členských štátov).

Slovenským sudcom je Daniel Šváby (7. október 2009 – 6. október 2015; 7. október 2015 – 6. október 2021).

Slovenskú republiku predtým zastupovali:

• Ján Klučka ako sudca (1. máj 2004 – 6. október 2009);
• Ján Mazák ako generálny advokát (7. október 2006 – 6. október 2012).

Všeobecný súdupraviť | upraviť zdroj

Všeobecný súd sa skladá z počtu sudcov postupne sa rovnajúcemu dvojnásobku počtu členských štátov (práve prebieha reforma počtu sudcov Všeobecného súdu). V rámci tejto reformy malo Slovensko predložiť kvalifikovaného kandidáta na druhého sudcu, to sa však zatiaľ nepodarilo.

Slovenským sudcom je Juraj Schwarcz (7. október 2009 – 31. august 2010; 1. september 2010 – 31. august 2016; 1. september 2016 – 31. august 2022).

Slovenskú republiky predtým zastupoval:

• Daniel Šváby (1. máj 2004 – 6. október 2009).

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Súdny dvor; prezentácia online. Súdny dvor Európskej únie, cit. 2018-05-29. Dostupné online.
2. ↑ Všeobecný súd; prezentácia online. Súdny dvor Európskej únie, cit. 2018-05-29. Dostupné online.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Webové sídlo Súdneho dvora
Zástupcu SR pred súdmi EÚ