STS-122

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-122
COSPAR ID:	2008-005A
Raketoplán:	Atlantis
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	(39-A)
Štart:	7. februára 2008 20:45 SEČ
Pristátie:	20. februára 2008 15:07 SEČ
Trvanie:	12 dní 18 hodín 22 minút
Doba obehu:	91,6 minút
Inklinácia:	51,6°
Hmotnosť:	2 051 829 kg [1] (pri štarte) 93 536 kg [1] (plánovaná pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P predný rad) Stephen N. Frick, Leopold Eyharts, Alan G. Poindexter (Ľ-P zadný rad) Leland D. Melvin, Rex J. Walheim, Stanley G. Love a Hans Schlegel
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-120 STS-123
Kozmonautický portál

STS-122 bola misia amerického raketoplánu Atlantis. Hlavným cieľom tejto misie bolo dopraviť k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) európsky výskumný modul Columbus a vymeniť člena posádky stanice. Namiesto vracajúceho sa Daniela Taniho sa novým členom Expedície 16 ISS stal Léopold Eyharts – francúzsky astronaut (ESA).

Posádka

• Stephen Frick (2) – veliteľ
• Alan G. Poindexter (1) – pilot
• Stanley G. Love (1) – špecialista misie
• Rex J. Walheim (2) – špecialista misie
• Leland D. Melvin (1) – špecialista misie
• Hans Schlegel (2) – špecialista misie –  ESA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Nový člen posádky ISS (Expedícia 16)

• Léopold Eyharts (2) – letový inžinier ISS ^[2] –  ESA

Vracajúci sa člen posádky ISS (Expedícia 16)

• Daniel M. Tani (2) – letový inžinier ISS

Užitočné zaťaženie

Columbus

Bližšie informácie v hlavnom článku: Columbus (ISS)

Európske vedecké laboratórium Columbus má tvar valca s dĺžkou 6,871 metra, priemerom 4,487 metra a štartovacou hmotnosťou 12 800 kg. Tvar modulu je veľmi podobný viacúčelovému transportnému modulu MPLM (Multi-Purpose Logistics Module), obidva boli navrhnuté na prepravu v nákladovom priestore raketoplánu. Jedna kónická strana je vybavená laboratórnou technikou a počítačmi, na druhom konci je umiestnený prielez, ktorým bude laboratórium spojené s modulom Harmony. Modul bol postavený v závode v Brémach v Nemecku, na Floridu bol prepravený pomocou lietadla Airbusu Beluga v roku 2006. Riadiace stredisko modulu Columbus Control Centre sídli v Oberpfaffenhofene v Nemecku.

Columbus vypĺňal celú zadnú časť nákladového priestoru raketoplánu. Na ľavej hornej strane nákladového priestoru sa nachádzalo manipulačné rameno RMS (Remote Manipulator System), na protiľahlej hrane bola umiestnená predlžovacia tyč OBSS (Orbital Boom Sensor System). V strednej časti nákladového priestoru bola ďalej umiestnená plošina ICC-L (Integrated Cargo Carrier – Lite), na ktorej bola upevnená nádrž na dusík pre stanicu ISS NTA (Nitrogen Tank Assembly). Okrem tejto nádrže boli na plošine umiestnené 2 externé zariadenia modulu Columbus: Prvým je platforma EuTEF (European Technology Exposure Facility) nesúca deväť výmenných experimentov. Pri návrate bol na plošine umiestnený chybný silový zotrvačník CMG (Control Moment Gyroscope). Druhým externým zariadením bolo observatórium SOLAR/SMO (Solar Monitoring Observatory) obsahujúce dvojicu zariadení: SOVIN (Solar Variable and Irradiance Monitor) a SOLPEC (SOLar SPECtral Irradiance Measurements). SOLAR aj EuTEF boli neskôr namontované na vonkajší povrch modulu Columbus. Pred nimi na ľavoboku sa nachádzala distribučná rozvodná jednotka SPDU (Shuttle Power Distribution Unit) a na pravoboku bolo záchytné zariadenie pre modul Columbus PDGF (Power Data Grapple Fixture). Pred nimi sa nachádzal spojovací uzol ODS (Orbital Docking System) nevyhnutný pre spojenie raketoplánu so stanicou.

Prípravy na štart

Externá palivová nádrž (ET-125) bola privezená do Kennedyho vesmírneho strediska 14. septembra 2007. Bola dopravená loďou z továrne Michoud Assembly Facility v Luisiane. Externá nádrž bola najprv podrobená skúškam a 18. októbra bola pripojená k pomocným raketovým motorom (SRB). Raketoplán Atlantis sa z hangáru OPF presunul do haly VAB 4. novembra, ešte počas trvania misie raketoplánu Discovery STS-120. Vo VAB bol orbiter pripojený k vonkajšej palivovej nádrži ET a k pomocným motorom SRB a 10. novembra sa táto zostava presunula na štartovací komplex 39-A.

V dňoch 19. až 20. novembra prebehlo skúšobné odpočítavanie TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol pôvodne naplánovaný na 6. decembra 2007 v čase 22:31 SEČ. 30. novembra NASA potvrdila, že raketoplán Atlantis je pripravený odštartovať v tomto termíne.^[3]. 4. decembra o 1:00 SEČ začalo ostré odpočítavanie v čase T-43 hodín. Kvôli zlyhaniu dvoch snímačov ECO pri plnení nádrže ET však štart musel byť odvolaný. Nový plánovaný termín štartu bol 9. december 2007 o 21:21 SEČ. 9. decembra pri plnení nádrže však jeden zo senzorov ECO opäť zlyhal, preto bol štart znova odvolaný a odložený predbežne na 2. januára 2008. Neskôr bol dátum štartu zmenený na 10. januára, ale po schôdzi manažérov 27. decembra 2007 bol odložený na neurčito.

29. decembra bol z nádrže ET vymontovaný chybný konektor. Po zhodnotení postupu prác bolo 11. januára oznámené, že nový dátum štartu je 7. február 2008. 4. februára v čase 23:00 SEČ bolo začaté odpočítavanie na štart 7. februára v čase 20:45 SEČ. Hoci predpovede počasia dávali len 30 % šancu na štart 7. februára, predštartové prípravy pokračovali. 7. 2 o 20:37 dal Doug Lyons, riaditeľ predštartových operácií, súhlas s pokračovaním odpočítavania.

Priebeh letu

Štart

Atlantis odštartoval 7. februára 2008 v čase 20:45 SEČ (19:45 UTC). V čase 20:47 sa od jeho nádrže ET oddelili štartovacie motory SRB, ktoré potom pristáli v mori. Ľavému motoru sa pritom neotvoril jeden z troch padákov, ale napriek tomu pristál bez poškodenia. O 20:54 došlo k manévru MECO, čiže vypnutiu hlavných motorov SSME. Nasledovalo odhodenie nádrže ET v čase T + 08:55 Atlantis sa ďalej pohyboval po suborbitálnej dráhe, ktorú v čase T + 37:58 zmenil na obežnú dráhu. Podľa predbežných informácií z riadiaceho strediska bolo odpadávanie tepelnej izolácie z nádrže ET minimálne a zatiaľ nebol zistený nijaký dopad na raketoplán. V čase 19:45:46.5 UT však bol spozorovaný odpadnutý úlomok izolačnej peny z ľavého motoru SRB.^[4].

O 23:00 SEČ boli otvorené dvere do nákladového priestoru a bola vyklopená a aktivovaná anténa pre Ku pásmo pre spojenie s geostacionárnou družicou TDRSS. 8. februára Atlantis vykonával kontrolu tepelného štítu prostredníctvom nadstavca OBSS umiestneného na konci manipulátoru RMS a zároveň zmenšoval svoju vzdialenosť od ISS.

9. február (letový deň 3)

Vo vzdialenosti 20 km od stanice dostala posádka Altantisu od riadiaceho strediska súhlas s vykonaním manévru TI. Tl je približovací manéver, v tomto prípade približne 14-sekundový zážih ľavého motoru OMS. Nasledovali 4 korekčné manévre, posledný z nich v čase 15:54:22 UT bolo začatá vyrovnávanie rýchlosti s ISS. V čase 16:24 UT vo vzdialenosti 180 metrov od stanice Atlantis začal manéver RPM (Rotation Pitch Maneuver), počas ktorého posádka ISS snímkovala jeho tepelný štít. Manéver bol ukončený v čase 16:32 UT. Raketoplán sa začal opäť približovať k ISS. V čase 16:48 UT dalo riadiace stredisko súhlas so spojením. V čase 17:17 UT, viac než 7 minút skôr oproti plánu sa raketoplán Atlantis pripojil k uzlu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) Medzinárodnej vesmírnej stanice. Do 17:35 UT pokračovalo pevné spojenie s komplexom. Nasledovala kontrola hermetickosti spoja a v čase 18:40 UT došlo k otvoreniu prielezu medzi raketoplánom a stanicou. Po privítaní posádok nasledovalo bezpečnostné školenie posádky raketoplánu.^[4]

10. február (letový deň 4)

V tento deň mal prebehnúť prvý výstup do otvoreného priestoru (EVA-1), ktorý bol však odložený vzhľadom na zdravotné problémy astronauta Schlegela. Výstup bol preložený na 11. februára (začiatok v čase 14:35 UT), celá misia bola predĺžená o 24 hodín a bolo rozhodnuté, že pri výstupe Schlegela nahradí Stanley Glen Love. Jednodenný odklad nastal preto, aby sa Love mohol pripraviť na výstup namiesto chorého Schlegela a osvojiť si všetky potrebné procedúry.

10. februára posádka prenášala náklad medzi raketoplánom a stanicou, nacvičovala prácu s manipulátorom SSRMS a vykonala inšpekciu podozrivých miest tepelnej ochrany raketoplánu prístrojmi OBSS, ktoré však boli tentoraz pripevnené na staničnom manipulátore SSRMS. Na základe výsledkov tejto inšpekcie sa neskôr malo rozhodnúť, či bude nutné opraviť tieto miesta pri výstupe do kozmu.

11. február (letový deň 5)

Astronauti Walheim a Love začali dýchať kyslík z masiek v rámci príprav na prvý výstup do otvoreného priestoru. Potom si za pomoci ďalších členov posádky obliekli skafandre a premiestnili sa do prechodovej komory Quest. Prebehla dekompresia prechodovej komory a v čase 15:13 SEČ dvojica astronautov oficiálne začala výstup do kozmu prepojením skafandrov na vlastné batérie.

Hlavnou náplňou prvého výstupu do kozmu bola príprava modulu Columbus na prenesenie a pripojenie ku komplexu ISS. V rámci týchto príprav astronauti najprv pripevnili špeciálny energetický a dátový držiak PDGF (Power Data Grapple Fixture), ktorý umožnil uchopenie modulu diaľkovými manipulátormi. V čase 19:40 sa astronautom podarilo dokončiť kompletnú inštaláciu PDGF a spätnú montáž vonkajších krytov na modul Columbus. Potom sa mali venovať demontovaniu potrubia dusíka a odstraňovaniu nádrže dusíka NTA (Nitrogen Tank Assembly). Táto nádrž má byť potom nahradená novou plnou nádržou, ktorú doviezol raketoplán. Modul Columbus bol zatiaľ zachytený staničným manipulátorom a vyzdvihnutý z nákladového priestoru Atlantisu. Keďže inštalácia PDGF trvala astronautom dlhšie, než sa predpokladalo, museli si ísť doplniť zásoby kyslíka do prechodovej komory. Modul Columbus bol zatiaľ premiestnený k modulu Harmony a v čase 22:45 zaklapli a boli dotiahnuté ich zámky. Modul Columbus sa tým stal súčasťou Medzinárodnej vesmírnej stanice. Plánované odpojenie káblov a hadíc od nádrže NTA muselo byť preložené na začiatok ďalšieho výstupu (EVA-2), ktorý má prebehnúť 13. februára. Walheim len pripravil spoj na dočasné zachytenie nádrže NTA pri výmene a povolil štyri hlavné skrutky, ktoré držali nádrž v konštrukcii P1. Výstup sa skončil v čase 23:11 SEČ a trval 7 hodín 58 minút.

12. február (letový deń 6)

Dôležitou udalosťou 6. letového dňa bol prvý vstup posádky do modulu Columbus a jeho postupné oživovanie. Prvý vstúpil do modulu astronaut Eyharts v čase okolo 20:00 UT. Technici na Zemi zatiaľ dokončili hodnotenie poškodenia tepelného štítu na jednom z modulov OMS a rozhodli, že oprava v tomto prípade nie je nutná a teda ani neprebehne.^[5]

13. február (letový deň 7)

Prebehol druhý výstup do kozmu (EVA-2), ktorý absolvovala už podľa pôvodného plánu dvojica Walheim a Schlegel. Hlavnou úlohou druhého výstupu do kozmu bola výmena nádrže NTA (Nitrogen Tank Assembly) v nosníku ITS-P1. Táto nádrž poskytuje tlakový plyn pre udržanie správneho tlaku amoniaku v chladiacich okruhoch stanice. V čase 15:27 SEČ bol druhý výstup do kozmu oficiálne začatý.

Walheim pripravil novú nádrž v nákladovom priestore orbitera na prenesenie, Schlegel zatiaľ odpájal káble od starej nádrže – táto činnosť bola pôvodne plánovaná na EVA-1. Walheim potom preniesol novú nádrž NTA k P1, kde ju pripevnil na vozík CETA. Stará nádrž bola vytiahnutá a pripevnená na druhý okraj CETA a na jej miesto bola pripevnená nová nádrž, kde bola priskrutkovaná a napojená na prívodové hadice a káble. Starú nádrž doniesol Walheim k raketoplánu, kde bola pripevnená do konštrukcie ICC, aby mohla byť bezpečne dopravená na Zem. Schlegel zatiaľ inštaloval tepelné kryty na modul Columbus. Potom astronauti ešte upevnili niektoré uvoľnené panely slúžiace ako ochrana proti mikrometeoroidom na module Destiny. V čase 21:12 UT sa výstup skončil. Trval 6 hodín 45 minút, plán bol 6 hodín 30 minút.

Manažéri NASA rozhodli, že misia STS-122 bude predĺžená o jeden deň, aby mali posádky viac času na oživovanie modulu Columbus. Oddelenie od stanice preto prebehlo až 18. februára a pristátie Atlantisu 20. februára.

14. február (letový deň 8)

14. februára pokračovala oživovanie modulu Columbus a tiež prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Prebiehali aj prípravy na 3. výstup do otvoreného priestoru: Príprava prechodovej komory Quest a štúdium procedúr a časového harmonogramu chystaného výstupu.

15. február (letový deň 8)

V čase 14:07 SEČ začali astronauti Walheim a Love tretí výstup do otvoreného priestoru prepojením skafandrov na vlastné zdroje. Počas neho Walheim najprv namontoval na modul Columbus potrebné spoje, potom obaja astronauti spoločnými silami demontovali zariadenie SOLAR z nákladového priestoru raketoplánu a Love na staničnom manipulátore ho priniesol k modulu Columbus. Následne úspešne namontovali SOLAR na vonkajšiu platformu modulu Columbus. Potom bol chybný silový gyroskop CMG (Control Moment Gyroscope) odmontovaný z plošiny ESP-2 v blízkosti prechodovej komory a Love ho preniesol k raketoplánu. V jeho nákladovom priestore ho astronauti upevnili, čím ho pripravili na návrat na Zem. Ďalšou úlohou bol prenos a inštalácia zariadenia EuTEF na modul Columbus. Aj táto časť výstupu prebehla bez problémov, preto sa riadiace stredisko rozhodlo, že v nadpláne bude ešte inšpekcia poškodeného madla pri prechodovej komore. Poškodenie objavil Love pri prvom výstupe. Cieľom inšpekcie bolo zistiť, či toto poškodené miesto môže poškodiť skafandre astronautov. Výstup skončil v čase 21:32 SEČ a trval 7 hodín 25 minút, plán bol 6 hodín 30 minút.

16. február (letový deň 9)

Počas 9. letového dňa pokračovala aktivácia modulu Columbus a prenášanie nákladu. Tiež prebehlo zvýšenie dráhy ISS prostredníctvom motorov raketoplánu Atlantis a do nádrží ISS bolo prečerpaných 42 kg plynného kyslíka^[4]. Uskutočnila sa tiež spoločná tlačová konferencia posádok, spoločné fotografovanie a časť posádky mala osobné voľno.

17. február (letový deň 9)

V nedeľu 17. februára posádky dokončili prekladanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou, ukončilo sa prečerpávanie kyslíka a výsledky experimentov boli prenesené na palubu raketoplánu. Okolo 17:15 UT sa posádky slávnostne rozlúčili a v čase 18:03 UT uzavreli prielezy medzi raketoplánom a stanicou ako príprava na odpojenie. Nasledovala kontrola hermetickosti vestibulu medzi raketoplánom a komplexom. Potom posádka Atlantisu začala odpočívať.

18. február (letový deň 10)

V tento deň sa raketoplán Atlantis odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice. K odpojeniu došlo v čase 09:24 UT. Raketoplán absolvoval ešte kontrolný oblet stanice a po dvoch úhybných manévroch (v čase 10:42 UT a 11:11 UT) sa opäť začala kontrola stavu tepelného štítu stroja prístrojmi OBSS. Po skončení kontroly v čase 18:30 UT bola tyč OBSS opäť uložená do nákladového priestoru. Večer technici zaregistrovali výpadok vyhrievania 4 malých manévrovacích motorčekov v zadnej časti raketoplánu.

19. február (letový deň 10)

Bola začatá kontrola orbitera pred pristátím: skúšobné zapnutie čerpadla APU (Auxilliary Power Unit), skúšky ovládania aerodynamických prvkov, skúšobný zážih motorčekov RCS. Nastalo tiež upratovanie v kabíne pre posádku, kontrola skafandrov, sklopenie antény pre Ku pásmo a jedna tlačová konferencia. Kvôli výpadku ohrievania motorov RCS, ku ktorému došlo predchádzajúceho dňa, bol raketoplán na orbite zorientovaný tak, aby na motorčeky svietilo slnko a vyhrievalo ich.

Pristátie

20. februára o 09:05 UT boli začaté prípravy na pristátie, ku ktorému došlo v čase 15:07:10 SEČ na dráhe 15 Kennedyho vesmírneho strediska. V čase 09:17 UT boli zaklopené radiátory v nákladovom priestore, zhruba o hodinu neskôr sa začal uzavierať nákladový priestor. Piloti Frick a Poindexter si približne v čase 12:34 začali obliekať ľahké skafandre a po ich oblečení sa pripútali do svojich kresiel. Ostatní členovia posádky tak urobili až neskôr. V čase 13:50 dalo riadiace stredisko súhlas s vykonaním pristávacieho manévru. V čase 14:00 bol začatý brzdiaci manéver motormi OMS. Raketoplán sa otočil do polohy pre vstup do atmosféry, z predných motorov FRCS (Forward Reaction Control System) boli vypustené pohonné hmoty. V čase 14:36 Atlantis vstúpil do hustejších vrstiev atmosféry. Neskôr začal sériu otáčok na zníženie svojej rýchlosti. V čase 15:07:10 SEČ sa pristávacej dráhy dotkol hlavný (zadný) podvozok, neskôr aj predný a po krátkom dojazde sa raketoplán zastavil.

Referencie

Zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• STS-122 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Hvezdarna Vsetín - STS-122 Atlantis - priebeh misie (po česky)
• Priebežné info na MEK (po česky)
• 2008-005A - STS 122 v encyklopédii Space-40, stránky Antonína Vítka (po česky)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-122

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Atlantis-STS-122 Predštartové prípravy (po česky)
• Aktuálna poloha raketoplánu Atlantis, ISS a ďalších družíc (po anglicky)