STS-91

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-91
COSPAR ID:	1998-034A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	(39-A)
Štart:	2. jún 1998
Pristátie:	12. jún 1998
Trvanie:	9 dní, 19 hodín, 55 minút 1 sekunda
Apogeum:	373 km
Perigeum:	350 km
Doba obehu:	91,8 min
Inklinácia:	51,6°
Hmotnosť:	? (pri štarte) 117 859 (pri pristátí)[1]
Fotografia posádky
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-90 STS-95
Kozmonautický portál

Discovery vyfotografovaný z Miru. Dobre viditeľný je obsah jeho nákladového priestoru: Modul Spacehab aj s prístupovým tunelom a spektrometer Alpha Magnetic Spectrometer (AMS)

STS-91 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo posledné, deviate spojenie amerického raketoplánu s ruskou kozmickou stanicou Mir.

Cieľom letu bolo dopravenie zásob na stanicu a návrat amerického astronauta Andrewa Thomasa na Zem. V nákladovom priestore sa nachádzal modul Spacehab SM (Single module), v ktorom bol náklad pre Mir. Pre astrofyzikálne výskumy niesol Discovery spektrometer Alpha Magnetic Spectrometer (AMS).

Posádka

• Charles J. Precourt (4), veliteľ
• Dominic L. Pudwill Gorie, pilot
• Wendy B. Lawrence (3), letový špecialista 1
• Franklin R. Chang-Diaz (6), letový špecialista 2
• Janet L. Kavandi (1), letový špecialista 3
• Valerij Riumin (4) (Rusko), letový špecialista 4

Návrat z Miru

• Andrew Thomas

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na štart

Orbiter Discovery sa 7. augusta 1997 presunul do hangáru OPF-2 (Orbiter Processing Facility), kde prebehlo jeho odstrojenie po predchádzajúcej misii STS-85 (odmontovanie motorov SSME a hydraulických čerpadiel APU). 30. októbra sa Discovery premiestnil do hangáru OPF-2, kde pokračovali jeho prípravy na let. 27. apríla 1998 sa tento orbiter presunul do haly VAB (Vehicle Assembly Building), aby mohol byť pripojený k zostave skladajúcej sa z nádrže ET (External Tank) a štartovacích motorov SRB (Solid Rocket Booster). 2. mája sa celá zostava presunula na rampu 39-A, kde sa o šesť dní neskôr uskutočnila skúška odpočítavania.

30. mája, krátko pred začiatkom vlastného odpočítavania, však došlo k zlyhaniu hlavného palubného počítača na Mire. K prerušeniu predštartovných príprav však nedošlo napriek tomu, že ak by sa nepodarilo normálnu činnosť počítača obnoviť, stanica nemohla zaujať dokonale stabilnú polohu a raketoplán by sa s ňou nemohol spojiť. 1. júna sa podarilo obnoviť normálny stav stanice, takže raketoplán mohol vyštartovať podľa plánu 2. júna 1998 v čase 22:06:24 UT.

Priebeh letu

Po normálnom priebehu vzletu bol Discovery v čase 22:15 UT navedený na suborbitálnu dráhu. Krátko po bezproblémovom navedení na orbitu sa vyskytla porucha na anténe pre pásmo K_u. Porucha nedovoľovala prenos televízneho signálu na Zem cez družice TDRS. 3. júna sa posádka pokúsila anténu opraviť, ale neúspešne. Pretože však anténa pre pásmo S pracovala bez problémov, stíhanie stanice pokračovalo ďalej podľa predpokladov.

4. júna v čase 16:58 UT sa Discovery spojil so stanicou Mir. Pri stretnutí posádok odovzdal vtedajší veliteľ posádky Miru Musabajev veliteľovi raketoplánu symbolický kľúč, ktorý mal byť dopravený na budúcu stanicu ISS, ktorá je v istom zmysle pokračovaním Miru. Astronauti zahájili prekladanie nákladu z raketoplánu na Mir a výsledky experimentov z Miru na palubu raketoplánu. Zároveň pokračovali v pokusoch o opravu K_u antény.

6. júna sa uskutočnil pokus o nájdenie presného miesta netesnosti v module Spektr. Spektr stratil hermetickosť pri zrážke s kozmickou loďou Progress. Astronauti napustili do modulu 6 kg fosforeskujúceho plynu, zmesi acetónu a bifenylu. Miesto netesnosti sa napriek tomu nepodarilo nájsť.

Počas štyroch dní prekladania nákladu si raketoplán s Mirom medzi sebou vymenili približne 2 tony nákladu. 7. júna sa konala posledná záverečná spoločná tlačová konferencia. Nasledujúceho dňa sa posádky rozlúčili prebehlo oddelenie raketoplánu od stanice. Raketoplán sa však od stanice nevzdialil, ale letel s ním vo formácii vo vzdialenosti približne 75 metrov. Posádka Miru zatiaľ opäť napustila Spektr fluroescenčným plynom a posádka Discovery sa pokúšala nájsť miesto jeho úniku. Ani tento pokus však nebol úspešný. Napokon v čase 17:27 UT vykonal raketoplán separačný manéver a od stanice sa vzdialil.

Zvyšok letu bol venovaný prípravám na pristátie, ako aj experimentom. Discovery pristál na dráhe Kennedyho vesmírneho strediska 12. júna 1998 v čase 18:00 UT. Hlavný podvozok dosadol na dráhu v čase 18:00:21 UT, predný o päť sekúnd neskôr. Stroj sa zastavil v čase 18:01:26 UT.

Referencie

1. ↑ 1998-034A - STS 91 . Space-40. Dostupné online. (po česky)

Zdroj

• STS 91 v encyklopédii Space-40 (po česky)
• STS-91 Di/F-24 v MEK (po česky)
• Naposledy k Miru (STS-91 v L+K) (po česky)