Saigonské zmluvy sú zmluvy medzi Francúzskom a Vietnamom z 19. storočia, na základe ktorých bolo potvrdené ďalšie francúzske prenikanie do Vietnamu.

1. saigonská zmluva

Počas vlády vietnamského kráľa Tu-duca v rokoch 1848-1883 boli v krajine prenasledovaný kresťanskí misionári, čo bola zámienka pre Francúzsko, ktoré sa začalo vojensky miešať na ich obranu. Francúzi obsadili Đà Nẵng v roku 1858 a následne aj Saigon.

V roku 1862 (5. júna) bol nútený kráľ Tu-duc podpísať tzv. prvú saigonskú zmluvu, v ktorej sa zaviazal prenechať Francúzsku tri juhovietnamské provincie Kočinčíny, ďalej zaručil nedotknuteľnosť misionárov v krajine a výplatu kompenzácie.

2. saigonská zmluva

Ďalšia francúzska aktivita na území Vietnamu prebehla až po prusko-francúzskej vojne. Roku 1873 previedli Francúzi ďalšiu expedíciu vo Vietname a v roku 1874 (15. marca) bol kráľ Tu-duc okolnosťami donútený signovať tzv. druhú saigonskú zmluvu, známu aj ako Philastrova zmluva, podľa francúzskeho diplomata Paula Philastreho. Jej obsahom bolo podriadenie vietnamskej zahraničnej politiky Francúzsku a uznanie záberu Kočinčíny. Francúzsko navyše získalo právo exteritoriality a slobodnej plavby po Červenej rieke.

V roku 1882 prvý civilný guvernér Kočinčíny Le Myre de Vilers považoval 2. saigonskú zmluvu za nenaplnenú, čo následne viedlo k okupácii Hanoja (27. apríla 1882).

Zdroj

• PEČENKA, M.; LUŇÁK, P.. Encyklopedie moderní historie. Praha : Libri, 1998. 411 s. ISBN 80-85983-46-X. (po česky)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saigonské smlouvy na českej Wikipédii.