Sakovia alebo Šakovia boli iránske, prevažne kočovné, kmene doložené najmä zhruba od 6. storočia pred Kr. do 3. storočia po Kr. na území od Čierneho mora po severozápadnú Indiu (Skýtia a okolie). Boli identickí so Skýtmi v širšom zmysle, boli to teda ázijské kmene s rovnakými spôsobom života a zrejme aj príbuzné so Skýtmi v užšom zmysle (čiže európskymi Skýtmi); staroperzské texty aj priamo označovali názvom Sakovia všetkých Skýtov (v širšom zmysle) a európskych Skýtov v ich rámci označovali ako Zámorskí Sakovia.

Pred 6. storočím obývali územie medzi Čiernym morom a západnou Čínou, od 6. storočia boli podrobení Achajmenovcami, v polovici 3. storočia pred Kr. časť prenikla do Partie, neskôr do dnešného Sístánu v Iráne. Iná časť prenikla v 2. stor. pre Kr. do Baktrie a severozápadnej Indie. V Indii potom v 1. stor. pred Kr. a 1. stor. po Kr. existovali aj lokálne indicko-sakské dynastie. Poslední ľudia hovoriaci sakčinou boli asimilovaní vo východnom Turkestane v 10. storočí po Kr.