Samuel Bóniš

	Samuel Bóniš
	poslanec uhorského snemu
Narodenie	30. september 1810; Veličná, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	22. november 1879 (69 rokov); Budapešť, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Odkazy
Commons	Samuel Bóniš
	Biografický portál

Samuel Bóniš^{[pozn 1]} (prídomok Bónis de Tolcsva; maď. Bónis Sámuel; * 30. september 1810, Veličná^[2] – † 22. november 1879, Budapešť) bol poslanec uhorského snemu.

Životopis

Jeho otcom bol Samuel Bóniš, podžupan Sabolčskej župy, a matka Barbora Danielová. Štúdium začal v Sárospataku, no neskôr pokračoval v štúdiách práva vo Viedni, kde sa spoznal s Františkom Kazinczym, ktorý mal naňho obzvlášť silný vplyv. V roku 1830 bol právnickým koncipientom v uhorskom sneme a v roku 1831 zložil advokátsku skúšku a následne bol zamestnaný ako referent ústredného výboru, zriadeného na kontrolu cholery. Bol vymenovaný za čestného notára Sabolčskej župy a o rok neskôr sa stal slúžnym sudcom. V rokoch 1839 - 1840 bol vyslancom Sabolčskej župy v sneme a prešiel do opozície. Aktívne sa podieľal na rokovaniach a na tvorbe zákonov z roku 1848. Zúčastnil sa prvého voleného snemu v Pešti ako zástupca volebného obvodu Tiszalök, ktorý zastupoval aj v rokoch 1861 a 1865 ako člen Rezolučnej strany. Neskôr sa stal členom Strany ľavého stredu.

V posledných dňoch decembra 1848 ho Ľudovít Košut poveril prevozom kráľovskej koruny. Priviezol ju z Budína vo vlastnom koči so sprievodom 30 granátnikov. Išlo o prvý sprievod, ktorý prešiel po vtedy dokončenom Széchyniovom reťazovom moste.^[3] Počas obdobia uhorskej vlády sídliacej v Debrecíne počas uhorskej revolúcie zastával okrem funkcie štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti aj niekoľko ďalších. V Sabolčskej župe bol vládnym komisárom pre armádu. Po porážke revolúcie sa asi desať mesiacov skrýval, potom ho zajali a odviedli do Pešti. Bol odsúdený na smrť, ale dostal milosť a desať rokov strávil v zámockom väzení v Olomouci. Na slobodu sa dostal koncom roku 1856.

V roku 1869 sa stiahol z politického života. Bol vymenovaný za sudcu kasačného súdu a v roku 1870 sa stal predsedom Najvyššieho trestného súdu. V roku 1878 mu cisár František Jozef udelil Rytiersky kríž Rádu svätého Štefana.

Poznámky

↑ Tvar priezviska podľa^[1].

Referencie

↑ BÓNIŠ, František. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 290.
↑ Valószínűleg a Szabolcs vármegyei Tiszanagyfalu.
↑ https://www.hetedhetorszag.hu/magyarorszag/lanchid?print=1

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bónis Sámuel na maďarskej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[2] Tvar priezviska podľa^[1].

[SBS-1] BÓNIŠ, František. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 290.

[3] Valószínűleg a Szabolcs vármegyei Tiszanagyfalu.

[4] ttps://www.hetedhetorszag.hu/magyarorszag/lanchid?print=1

[pozn 1]

[2]

[3]

[1]