Samuel de Champlain
francúzsky geograf, kartograf, diplomat a cestovateľ
Narodenie	asi 1567 Brouage, Francúzsko
Úmrtie	25. december 1635 Quebec, Kanada
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Samuel de Champlain (plné texty diel autora)
Commons	Samuel de Champlain
Biografický portál

Samuel de Champlain (* asi 1567, Brouage, Francúzsko – † 25. december 1635, Quebec, Kanada) bol francúzsky geograf, kartograf, diplomat a cestovateľ, ktorý preskúmal priľahlé oblasti Severnej Ameriky. Založil mesto Quebec v roku 1608 a bol jeho starostom až do svojej smrti. Je nazývaný Otec Nového Francúzska, ktorého prvým guvernérom bol od roku 1627 do roku 1635.

Začiatky

Socha Samuela de Champlaina na námestí v Quebecu

Champlain sa už v mladosti plavil po mori a v roku 1598 do Ameriky pod španielskou vlajkou. Po návrate spísal správu a odovzdal ju francúzskemu kráľovi Henrichovi IV. Správa obsahovala 60 máp a kráľ žasol nad kartografickými schopnosťami tohto mladého muža. Champlain získal titul kráľovského kartografa s malou osobnou rentou. Po dvoch rokoch sa vydal v roku 1603 na čele novej výpravy do Ameriky. Výprava smerovala rovnakou cestou akou plával Jacques Cartier a dostala sa k dedine Hochelaga. Dedina však bola prázdna, jej obyvatelia utiekli pred útočnými Irokézmi. Výprava tu stretla kočujúcich Indiánov s ktorými zamenili kožušiny a vrátili sa späť do Francúzska. V tom istom roku preskúmal Champlain oblasť okolo Rieky svätého Vavrinca. Do týchto končín ho prilákal sľúbený monopol na obchod s kožušinami a po roku sa vrátil. Poslal do tejto oblasti dve lode, ktorým velil Sieur de Monts, a na ktorých bolo 79 cestujúcich z Francúzska. De Monts mal od francúzskeho dvora nariadenie založiť v Kanade obchodnú spoločnosť a kolóniu zvanú Akádia. Aby sa vyhli krutej zime v nížine sv. Vavrinca, rozhodli sa Francúzi prezimovať južnejšie, na ostrovčeku pri vjazde do zálivu Bay of Fundy. Ukázalo sa to ako katastrofálne rozhodnutie, pretože na celom ostrove nebola žiadna pitná voda a na piesčitej pôde sa nedali pestovať žiadne plodiny. Muži umierali na skorbut, do tej doby neznámu nemoc, a čoskoro pochopili, že musí byť zapríčinená jednotvárnou stravou – údené mäso, solené ryby, ovsené vločky a sucháre – typickou stravou vtedajších kolonistov. Zima toho roku nastala veľmi skoro a kolonisti vyrúbali stromy, ktoré by ich ochránili pred vetrom, aby mali čím kúriť. Okolité more bolo plné ľadovcov, takže lode nemohli odplávať a boli na ostrove uväznené až do jari.

Champlain sa v roku 1604 vydal do Nového Francúzska znovu a pôsobil tu ako sprievodca Pierra du Guast, sieura de Monts, ktorý mal za úlohu usídliť v Novom Francúzsku sto kolonistov. Hoci bolo veľmi lákavé vrátiť sa znovu do Francúzska, Champlain a osadníci, ktorí zimu prežili, naložili všetok ostávajúci majetok na lode a preplávali na druhú stranu zálivu. Tam, na západnom pobreží ostrova Nové Škótsko, založili osadu Port Royal, dnešný Annapolis. Malý prístav sa stal centrom prvej stálej francúzskej kolónie v Amerike. Obchodníci s kožušinami a ostatným tovarom postupne zakladali obchodné stanice po celej Akádii, ktorá sa čoskoro prestierala na polovici dnešnej provincie Nové Škótsko a v časti New Brunswicku. Obchodné stanice, ktoré posielali do Francúzska tisíce bobrích, vydrích a losích kožušín, lákali do Nového sveta ďalších a ďalších kolonistov.

Založenie Quebecu

Po zime sa výprava plavila po východnom pobreží Severnej Ameriky a celé toto pobrežie zmapovala. V roku 1607 sa vrátila do Francúzska. Za rok vyrazil Champlain do Nového Francúzska znovu a tentoraz mal nad výpravou plné velenie (zodpovedal sa Sieuru de Monts vo Francúzsku). 3. júla 1608 bola otvorená obchodná stanica, ktorá sa nachádzala blízko hurónskej dediny Stadacon, táto stanica dostala meno Quebec. Už od začiatku sa Champlain snažil nadviazať dobré vzťahy s Indiánmi. Čoskoro sa mu podarilo spriateliť s kmeňmi Hurónov a Algonkinov, ktoré žili v tejto oblasti. Indiáni sa často opakovane vydávali do Quebecu a obchodovali s Francúzmi. Ešte na konci roku 1608 vypravil Champlain svoj lode do Francúzska (boli plné kožušín) a sám tu zostal ešte s ďalšími 28 mužmi. Na jar v roku 1609 prišli ku Quebecu bojovníci Hurónov a požiadali Champlaina o pomoc proti Irokézom. Champlain súhlasil a v lete toho istého roku sa s dvoma svojimi mužmi vydal s Indiánmi na cestu. Výprava sa dostala do miest, kde dnes leží Lake Champlain a stretla sa tu s Irokézmi. Bolo dohovorené, že boj bude začatý na druhý deň. Hneď za svitania boli obe armády pripravené na boj. Champlain, ktorý bol na čele Indiánov, vypálil zo svojej muškety. Po tomto výstrele zostali na mieste dvaja mŕtvi indiánski náčelníci. Irokézi sa ľakli, ale po chvíli chceli zaútočiť. V tom vystrelili zo svojich muškiet i dvaja zvyšní Francúzi a Irokézi sa dali na útek. I keď táto udalosť upevnila priateľstvo medzi Hurónmi a Francúzmi, z neskoršieho pohľadu sa ukázalo, že išlo o veľkú strategickú chybu. Irokézi boli v tejto oblasti dominujúcou silou, ktorá dokázala postaviť do boja 10 000 mužov.

Irokézi na túto udalosť nezabudli a neustále napadali francúzske osady. V 18. storočí sa spojili s Britmi a hrali dôležitú úlohu pri páde Nového Francúzska. Champlain sa v roku 1610 vrátil do Francúzska, ale ešte predtým prehovoril Algonkinov aby do svojho tábora prijali jedného Francúza. Keď sa na jar v roku 1611 vrátil, vyprával mu tento Francúz o jazerách, ktoré sú viac na západe. Champlain chcel čo najskôr uskutočniť výpravu, ktorá by mala za cieľ ich preskúmať. Ale Siuer de Monts prišiel o monopol a z Francúzska sa hrnuli obchodníci, ktorí chceli čo najrýchlejšie zbohatnúť a vrátiť sa späť do Francúzska. Čoskoro prišlo medzi Indiánmi a Francúzmi k mnohým konfliktom a Champlain sa veľmi snažil, aby nevypukla vojna. Nakoniec sa vrátil do Francúzska a požiadal kráľa o udelenie monopolu. V roku 1613 sa vrátil do Nového Francúzska ako jeho guvernér, ale všetci Huróni už kraj okolo Rieky svätého Vavrinca opustili. Champlainovo úsilie vyšlo nazmar.

Hľadania severozápadnej cesty a osídľovaním Nouvelle France

Keď sa Champlain vrátil do Nového Francúzska, stretol sa s mužom menom Nicholas Vigneau. Ten tvrdil, že našiel cestu do Číny. Champlain sa ihneď vydal na prieskumné cesty, ktoré uskutočnil v roku 1613 a 1615. Cieľom naďalej zostávalo nájdenie cesty vnútrozemím až k pobrežiu Čínskeho mora. Po dramatickej plavbe na rieke Ottawa sa od tamojších Indiánov dozvedel, že Vigneau klamal. Po výprave sa Champlain snažil so svojimi indiánskymi spojencami poraziť Irokézov, ale táto snaha nebola úspešná. Okolo roku 1620 vyslal Champlain Francúza Étienna Brula, aby preskúmal oblasť na západ od Hurónskeho jazera. Brulovi sa expedícia podarila a zmapoval tamojšiu oblasť (išlo o územie dnešných provincií Ontário a Quebec).

Baie des Chaleurs a Záliv svätého Vavrinca – časť Champlainovej mapy z roku 1612

Samotný Champlain sa venoval správe Quebecu. Aj keď obchod s kožušinami rozkvital, v Quebecu nežil stále takmer nikto. Obchodníci sa tu zdržali len krátky čas a vrátili sa do Francúzska. V celom Novom Francúzsku žilo stále iba osemdesiat osôb, vrátane katolíckych misionárov. Champlain robil všetko preto, aby mohol splniť osídľovacie požiadavky francúzskej koruny. Už od roku 1615 posielal do oblasti Akádie a Quebecu jezuitov a františkánov, aby medzi Indiánmi konečne začal šíriť kresťanstvo. V správach ktoré posielal do vlasti bájil o úrodnej krajine, o celkovom blahobyte – roľníkom sľuboval oveľa lepšie podmienky ako v rodnom Francúzsku. Jeho zámerom bolo prilákať do Nového Francúzska čo najviac ľudí. Vo Francúzsku existovala určitá skupina obyvateľov, ktorá možnosť odsťahovania z Francúzska nadšene uvítala. Išlo o hugenotov a tým, ako aj protestantom, boli brány Nouvelle France nadobro zatvorené.

Počet obyvateľov cez všetky jeho snahy stále stagnoval a Francúzsko si nemohlo robiť nárok na preskúmané oblasti a osídlené územia Kanady. Kardinál Richelieu, francúzsky minister, roku 1627 založil obchodnú spoločnosť Nové Francúzsko (nazývaná aj „Spoločnosť stovky partnerov“), ktorá mala dobytie a osídlenia Kanady urýchliť. Ako návnadu ponúkala francúzska koruna záujemcom obrovské pozemky s podmienkou, že ich majitelia ich vyčistia, založia na nich plantáže a zabezpečia ich obrábanie. Týmto pozemkom sa hovorilo seigneurie a ich majiteľ sa nazýval seigneur. V dnešnej provincii New Brunswick existovalo 24 takých lén. Francúzom sa však do Akádie príliš nechcelo, kým im majitelia statkov nedovolili, aby okrem obrábania pôdy mohli tiež obchodovať, s cieľom získať veľký profit, s kožušinami a prevádzkovať výnosný rybolov. Pritom títo noví roľníci, habitants, zostávali poddanými seigneurom, ktorí v novej krajine vládli ako feudálne kniežatá.

Anglicko-francúzska vojna

Champlainov podpis v testamente z roku 1635

V roku 1627 vypukla vojna medzi Anglickom a Francúzskom. Francúzi vyslali do Quebecu flotilu s kolonistami a zásobami. Počas plavby napadol francúzsku flotilu David Kirke, pirát v anglických službách. Quebec sa musel vzdať, ale v roku 1632 sa navrátil Francúzsku. Champlain sa snažil z Quebecu vybudovať mesto, ktoré by sa stalo šíriteľom francúzskej civilizácie. Roku 1634 sa s Champlainovým požehnaním vydal na prieskumnú plavbu Jean Nicolet. Bol presvedčený, že našiel prejazd do Číny, čo sa mu nepodarilo, preskúmal však veľkú časť územia okolo amerických jazier a Francúzsko si mohlo toto územie nárokovať. Počas výpravy zomrel otec Nového Francúzska – Samuel de Champlain.

Champlain sa výrazne zasadil o rozvoj Nového Francúzska a vďaka nemu sa francúzska civilizácia zachovala v údolí sv. Vavrinca dodnes. Po roku 1635 sa Nové Francúzsko prestávalo vyvíjať a rozrastať. Hlavným problémom Francúzov stále bolo nízke zaľudnenie územia Nového Francúzska. Okolo roku 1660 žilo v Novom Francúzsku len tritisíc ľudí. Francúzi totiž nepozerali na Nové Francúzsko ako na krajinu, kde sa dá začať nový život (tak ako Briti), ale ako na územie, kde sa dá rýchlo zbohatnúť. Po zbohatnutí sa väčšina Francúzov vrátila domov. Tí ktorí zostali, museli znášať tuhé zimy, tvrdú drinu, choroby, nepriateľských Indiánov ako aj zemetrasenie. Nové Francúzsko bola stále závislé na dodávkach z Európy, ktoré boli neisté. Roku 1663 hrozilo, že sa rozpadne.

Zasiahol kráľ Ľudovít XIV., ktorý dal kolónii status kráľovskej provincie, poslal tam pluk vycvičených vojakov a vymenoval zvláštneho dôstojníka, intendanta, ktorý mal dohliadať na vnútorné záležitosti provincie. Týmito krokmi sa Nové Francúzsko stabilizovalo. Prvým intendantom bol Jean Baptiste Talon. Nariadil výstavbu pevnôstok, ktoré mali chrániť francúzske územie pred Irokézmi. Podporoval aj remeslá, ako stavbu lodí či tkáčstvo. Aby prilákal do Nového Francúzska nových obyvateľov, sľúbil manželským párom, ktoré sa odsťahujú do Nového Francúzska a budú mať viac ako dvanásť detí, štyridsať hektárov pôdy.

Pozri aj

• Nové Francúzsko

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samuel de Champlain

Externé odkazy

• Celebrate Champlain
• Regions explored bei Samule de Champlain, Virtual Museum of Canada
• Champlain's Astrolabe, Virtual Museum of Canada

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Samuel de Champlain na českej Wikipédii.