Sancho III.
Navarrský kráľ a kráľ Pamplony
Panovanie
Dynastia	Jimenéz
Panovanie	1004 – 1035
Ostatné tituly	gróf Sobrarbe a Ribargorza
Biografické údaje
Narodenie	ok. 990/992
Úmrtie	18. október 1035
Rodina
Manželka	Munia Mayor Kastílska
Potomstvo	García Sánchez III, Gonzalo Sánchez, Fernando I. Sánchez, Jimena Sánchez
Otec	García Sánchez II.
Matka	Jimena Fernández de Cea
Odkazy
	Sancho III. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Sancho III Garcés. (ok. 990/992 – 18. október 1035) nazývaný tiež „el Mayor“ alebo „el Grande“ (Veľký), bol kráľom Pamplóny od roku 1004 až do svojej smrti. Vďaka manželstvu s Muniou Mayor Kastílskou vládol tiež v Kastílsku, Álave a Monzóne (1028 – 1035), ku ktorému pridal grófstvo Cea (1030 – 1035) a tiež územie Sobrarbe a Ribagorza od roku 1015 a 1018. Jeho zásahy do srdca kráľovstva León v rokoch 1034 až 1035 sú predmetom protichodných výkladov, od bleskovej vojny až po viac-menej dobrovoľnú spoluprácu s Bermudom III. (keďže dokumenty nehovoria o bojoch medzi Leončanmi a Navarrčanmi).

V jednom spise označovaný abadom Olivom ako Rex Ibericus a v ďalšom spise francúzskeho mnícha Rodolfa Glabera Sancio rege Navarriae Hispaniarum. Germán de Iruña vo svojom diele z roku 1935 zastáva názor, že v roku 1034 po tom ako bolo dobyté kráľovstvo León, sa nechal vyhlásiť za Imperator totius Hispaniae, na základe mince s nápisom „Imperator“. Táto minca bola razená v Nájera a pripisoval ju tomuto vládcovi.^[1] Avšak v dnešní historici si myslia že táto minca bola vyrazená neskôr, až po Sanchovej smrti a tak pre vyhlásenia že sa nazýval Imperátorom neexistujú žiadne dôkazy.^[2]

Vláda

Jeho rodičmi boli García Sánchez II. „el Temblón“ (Osika, alebo trasúci sa) a jeho kráľovná Jimena Fernández, dcéra Fernanda Bermúdeza, grófa de Cea a grófky Elvíry Díaz zo Saldaña. Na trón nastúpil niekedy v rokoch 1000 až 1004. Zdedil kráľovstvo Pamplony spolu s grófstvom Aragónskym, avšak zo začiatku vládli za neho regenti zložený z rady biskupov, jeho matky a starej matky Urracy Fernández.

Svoju rezidenciu mal v Nájere. Je považovaný za prvého proeurópskeho kráľa, pretože sa snažil udržiavať diplomatické kontakty ďalej za Pyrenejami, s vojvodstvom Gaskonským a tiež sa snažil prijať nové politické, náboženské a intelektuálne tendencie.

Jeho vláda bola poznačená krízou Córdobského kalifátu. Táto kríza sa začala smrťou Almanzora a skončila sa vznikom kráľovstva Taifas. Sancho sa snažil zjednotiť kresťanské štáty buď pod svojou vládou alebo vazalskými spojeniami.

Vzťahy s Kastílskom

Vďaka manželstvu s Muniou Kastílskou sa začali dobré vzťahy s Kastílskom. Munia tiež známa ako Mayor bola dcérou kastílskeho grófa Sancha Garciu. Z tohto manželstva sa narodili Fernando (kastílsky gróf), Gonzalo (pán Sobrarbe a Ribagorzy) a dcéry Mayor a Jimena, kráľovná Leónu po tom čo sa vydala za Bermuda III.

V roku 1016 Fortún Ochoa de Cameros v Sanchovom mene a Nuño Álvarez de Bureba, ktorý bol vyslaný kastílskym grófom Sanchom Garcíom sa dohodli na hraniciach kráľovstva Navarrského a Kastílskeho grófstva v často Rioja-Soria, hranici ktorá začínala od Monte San Lorenzo a končila v Garray.^[3] Vďaka tejto dohode pripadlo navarrskému kráľovi San Millán de la Cagolla ktoré sa dlho pred tým sporili, pretože tam Kastílsko malo veľký vplyv ešte od dôb Fernána Gonzáleza, ako sa možno presvedčiť v San Millánskych dokumentoch. ^[4]

Sancho III. podporoval manželstvo medzi Garcíom Sánchezom Kastílskym (synom Sancha Garcíu) a Sanchou z Leónu. Keď však García cestoval do Leónu na svoju svadbu bol zavraždený. Vďaka Sanchovemu manželstvu s Muniou (ktorá bola Garciovou sestrou), mu po Graciovej smrti pripadla tiež vláda nad Kastílskom a Álavou, aj keď ho žiadali aby sa novým grófom stal jeho druhorodený syn. Sancho sa nikdy nestal oficiálnym grófom Kastílskym ale napriek tomu tejto časti vládol.^[5]

Od roku 1030 je tiež spomínaný ako pán grófstva de Cea Regnante rege Sanctio in Ceia et rege Ueremundo in Legione. Územie Cea mu patrilo vďaka jeho matke, ktorá bola sestrou Pedra Fernándzea, grófa Cea (+1028).^[6] V roku 1034 dobyl územie Astorgy a Leónu. Veľmi dlho sa predpokladalo, že Sancho sám seba tituloval „Imperátor“, vďaka teórii Germána de Iruña a táto myšlienka bola používaná mnohými autormi. ^[1] Táto teória však bola vyvrátená, pretože minca ktorá bola vyrazená v Nájere a ktorá mu bola prisudzovaná, pochádza pravdepodobne z neskoršieho obdobia a to z obdobia vlády Alfonza VII. z Leónu.

21. decembra 1034 Sancho znovuzriadil diecézu v Palencii pod vedením biskupa Ponceho.

Grófstvo de Ribagorza

Sancho využil vnútorne problémy Sobrarbe-Ribagorza a snažil sa presadiť svojej záujmy na základe svojho pôvodu od Dadildisa de Pallars a tiež pôvodu svojej manželky, ktorá bola vnučkou Avy de Ribagorza.

Územie Sobrarbe ohrozované Córdobským kalifátom bolo pripojene k Pamplónskemu kráľovstvu okolo roku 1015. ^[7] Po smrti Guillerma Isárnez de Ribagorza, na konci 1017 alebo začiatkom 1018, ^[8] si Sancho pripojil k svojim územiam aj Ribagorzu patriacu Guillermovi Isárnezovi ^[9] a to na základe toho, že jeho manželka bola jeho právoplatnou dedičkou po svojej starej matke Ave de Ribagorza. Zvyšok ribagorzského územia, ktoré patrilo Mayorovi de Ribagorza ^[10] na základe rozdelenia v roku 1010 si pamplónsky kráľ pripojil v roku 1025 ^[11].

Gaskonsko

Počas jeho vlády kresťanské kráľovstvo Nájera-Pamplona dosiahlo najväčšiu rozlohu. Obsahovalo skoro tretinu peninsúlskeho severu, od Astorgy až po Ribagorzu. Po smrti Sancha Guillerma, Gaskónského grófa 4. októbra 1032 sa snažil posunúť svoje hranice aj na Gaskonsko v časti medzi Pyrenejami a Garonnou. Avšak to sa mu nepodarilo, pretože to dostal vojvoda Eudes.

Smrť

Miesto posledného odpočinku tohto kráľa je predmetom kontroverzie o ktoré sa bijú kláštor San Salvador de Oña a Panteón de los Reyes v San Isidore (León). V každom z týchto miest existuje hrobka, ktorá popisuje že v nej leží tento panovník.^{[12] [13]} Avšak väčšina historikov sa prikláňa k názoru, že Sancho je pochovaný v kláštore Oña.

Pred svojou smrťou v roku 1035 spísal testament podľa navarrských zákonov, podľa ktorého Pamplónske kráľovstvo zdedí prvorodený syn, Garcia, ktorý mal vládnuť priamo v Pamplone a niektorým územiam v Aragónsku. Kastílske grófstvo, dedičstvo jeho manželky ale pripojené k Leónskemu kráľovstvu bolo rozdelené medzi legitímnych synov. Garciovi pripadla Álava a veľká časť Kastílskeho grófstva (La Bureba, Montes de Oca, Trasmiera, Encartaciones y Castilla Vieja), zatiaľ čo Fernando, ktorý bol už v roku 1029 menovaný za kastílskeho grófa dostal časť kastílskeho územia (burgalesa až po Douro).^[14] Gonzalo dostal územie Sobrarbe a Ribagorza a nelegitímny syn Ramiro dostal územie Aragónska a Navarry.

Manželstvá a potomkovia

Sancho sa oženil s Muniou Mayor z Kastílska okolo roku 1011 a mali spolu päť deti:

• García Sánchez III, kráľ Pamplony ( ok. 1012 – 1054), ženatý so Stefaniou z Foix.
• Gonzalo Sánchez (ok. 1014 - 1045), pán Sobrarbe a Ribagorza
• Fernando I. Sánchez „El Grande“ (ok. 1016 – 1065) gróf Kastílsky (1029 – 1037) a kráľ Leónu (1037 – 1035), ženatý so Sanchou z Leónu, sestrou Bermuda III.
• Bernardo Sánchez de Navarra
• Jimena Sánchez (1018 – 1063), ktorá sa vydala za kráľa Bermuda III. z Leónu. ^[15]

Sancho mal tiež jedného nelegitímneho syna so Sanchou de Aibar:

• Ramiro I. Aragónsky (ok 1006/7 – 8. mája 1063) vládca Aragónska, ženatý s Gilbergou (Hermesindou) Roger de Bigorra (1049) a neskôr s Inés z Akvitánie.

Referencie