Sarvaš
mesto
Vlajka Erb
Štát	Maďarsko
Župa	Békešská župa
Okres (Járás)	Sarvašský
Súradnice	46°52′S 20°33′V / 46,867°S 20,550°V / 46.867; 20.550
Rozloha	161,75 km² (16 175 ha)
Obyvateľstvo	17 181 (1. január 2011)
Hustota	106,22 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	5540
KSH	23870
Wikimedia Commons: Szarvas
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: http://www.szarvas.hu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sarvaš^[1] (maď. Szarvas) je maďarské mesto vo Veľkej dunajskej kotline v Békešskej župe v Sarvašskom okrese.

Má rozlohu 16 175 ha a 17 181 obyvateľov (1. január 2011).

Počas tureckej éry a v dôsledku pätnásťročnej vojny sa značná časť Veľkej dunajskej kotliny stala neobývanou. Bývalí obyvatelia Sarvašu a ďalších obcí zahynuli alebo sa rozišli a nevrátili sa do miest svojho bydliska, ale veľké oblasti až po rieku Mureš zostali prázdne. Na území celej súčasnej Békešskej župy v tejto dobe, v roku 1715, boli obývané len dve mestá a sedem malých dedín, čo v tom čase znamenalo 344 rodín a 1586 ľudí.^[2]

Po tureckých vojnách bolo územie znova osídlené zväčša Slovákmi. Ako prvý osadník v Sarvaši sa spomína v roku 1722 Valentik Pál (Pavoll Valentík) z Ostrej Lúky.^[2]

V roku 1780 v Sarvaši Samuel Tešedík založil prvú poľnohospodársku školu v Európe, praktický hospodársky inštitút, ktorého cieľom bolo hospodárske a kultúrne povznesenie roľníckeho ľudu. V starej budove školy sa dnes nachádza Tešedíkovo múzeum a stála expozícia histórie mesta.

V rokoch 1894 až 1898 na Evanjelickom lýceu v Sarvaši študoval a zmaturoval M. R. Štefánik. Pôvodne slovenské poľnohospodárske mestečko sa v tom čase už výrazne zmenilo. Ľudové školy boli ešte slovenské, ale miestna elita hovorila už po maďarsky a aj gymnázium malo pomôcť v tom, aby sa Slováci rýchlejšie pomaďarčovali. V roku 1894 tam študovalo tam 405 žiakov, z toho bolo len päť Slovákov, pretože tu bol silný tlak, aby sa aj slovenskí chlapci hlásili k maďarskej národnosti.^[3] Hodiny slovenčiny na gymnáziu boli v Štefánikovom období zrušené a tak sa učil aj zmaturoval v maďarčine.

V roku 1900 (teda už v čase vrcholnej maďarizácie) malo mesto oficiálne 17 771 Slovákov a len 7 845 Maďarov, kým v roku 1930 sa tento pomer oficiálne zmenil na 7 247 Slovákov ku 18 257 Maďarom.

• Baraolt, Rumunsko, 1997
• Keuruu, Fínsko
• Malacky, Slovensko, 2000
• Poprad, Slovensko, 1980
• Șimleu Silvaniei, Rumunsko
• Vlăhița, Rumunsko, 1994

1. ↑ Exonymá obcí . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} RESZKETŐ, Péter. A szlovák népmozgások okai és hatásuk az Alföldön . www.szarvasnet.hu, . Dostupné online. (maďarsky)
3. ↑ ČOBEJOVÁ, Eva. Kniha Józsefa Demmela / Trpel Štefánik na maďarskej puste alebo aj ona pomohla tomu, kým sa napokon stal? . www.postoj.sk, . Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sarvaš (mesto)

• Oficiálna stránka

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa geografie Maďarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.