Pestrec mariánsky
Pestrec mariánsky.
Stupeň ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) astrotvaré (Asterales) Čeľaď (familia) astrovité (Asteraceae) Podčeľaď (subfamilia) bodliakovaté (Carduoideae) Rod (genus) pestrec (Silybum) Druh (species) pestrec mariánsky (Silybum marianum)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Pestrec mariánsky (lat. Silybum marianum^[2]; iné názvy pozri nižšie) je jednoročná alebo dvojročná rastlina s nápadne ostnitými listami z čeľade astrovité (Asteracea). Rastie predovšetkým v subtropických biómoch.^[3][2]

Názvy

Slovenské názvy tejto rastliny sú: pestrec mariánsky^[3][4]; staršie: silybum mariánske^[4]; bohemizmus: ostropestrec mariánsky^[5]; zastarano: ostropestrec obecný^[6], kardus mariánsky^[7], kardus^[8], panny Márie kardus^[9], ostropes záhradný^[10], ostropes mariánsky^[11], ostropes^[12][13]; ľudovo: strakáč^[7], biely tŕň^[7], ostrolist^[7], podstrel^[7], volčec^[7].

Latinské názvy sú najmä: Silybum marianum, Silybum mariae, Mariana mariana, Mariana lactea, Carduus marianum, Carduus marianus, Carduus mariae, Carduus lactifolius, Carduus versicolor.

Rozšírenie

Rastie na suchých kamenistých pôdach.^[14] Je pôvodom zo Stredomoria, v Malej a Juhozápadnej Ázie a na Kanárskych ostrovoch. V Strednej Európe rastie iba ako zdomácnený.^[15]

Opis

Je to ročná alebo dvojročná rastlina. Rastie do výšky 60 - 150 cm. Má tmavozelené lesklé a vrúbkované listy s ostňami na krajoch. Má jeden červenkasto ružový kvet. Kvitne od júna do augusta.^[14]

Kvety, listy a semená sa zbierajú pre liečivé účely. Rastlina obsahuje silymarín, ktorý sa používa pri liečení pečene. Je to jedna z najúčinnejších látok na ochranu pečene.^[14][16] V ľudovom liečiteľstve sa používal pri nedostatku materského mlieka, liečbe žltačky a poruchy žlče.^[14]

Galéria

• 
  Pestrec mariánsky (Silybum marianum)
• 
  Kvet pestreca mariánskeho
• 
  Listy pestreca mariánskeho

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pestrec mariánsky
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pestrec mariánsky

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ostropestřec mariánský na českej Wikipédii.
• VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.

1. ↑ IUCN Red list 2019.08. Prístup 8. novembra 2022
2. ↑ ^{a b} Silybum marianum . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (anglicky)
3. ↑ ^{a b} Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.139. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
4. ↑ ^{a b} ČERVENKA, M. et al. Slovenské botaniské názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 427
5. ↑ DRGONCOVÁ, L. Posolstvo potravín. Lubina. 2018. ISBN 9788057001263. S. 151
6. ↑ POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger. 1932. S. 46
7. ↑ ^{a b c d e f} THURZOVÁ, Ľ. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta. 1984. S. 337
8. ↑ Obzor. Skalica: Daniel G. Lichard, 1885, 23(13), S. 98
9. ↑ kard. In: Historický slovník slovenského jazyka
10. ↑ REUSS, Gustav. Května Slovenska....  : Lorber, 1853. 586 s. S. 246.
11. ↑ LAZORÍK, J. Remeslá - domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života. Prešov: Arkus JJ. 2011. S. 176
12. ↑ Ľudovít A. Mičátek. Karmannyj russko-slovenskij slovar (Vačový rusko-slovenský slovník).  : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok,., 1892. 400 s. S. 146.
13. ↑ ostropes. In: BERNOLÁK, A. Slowár Slowenskí Česko - Latinsko - Nĕmecko - Uherskí: seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum. Buda: Reg. Univers. Hungar.. 1825. S. 1976
14. ↑ ^{a b c d} E. PIZZORNO JR., Joseph; T. MURRAY, Michael. Textbook of Natural Medicine.  : Elsevier Health Sciences, 2012. Dostupné online. ISBN 9781455740147.
15. ↑ SLAVÍK, Bohumil (editor); ŠTĚPÁNKOVÁ, Jitka (editor). Květena České republiky 7. Praha : Academia, 2004. ISBN 80-200-1161-7.
16. ↑ V. Kupčová: Silymarín – fytofarmakum pri poškodení pečene Archivované 2016-10-23 na Wayback Machine, 2007