Simónides z Keu

	Simónides
	starogrécky básnik
Narodenie	okolo 557 pred Kr.; Keós
Úmrtie	okolo 468 pred Kr.; Akragas
Odkazy
Commons	Simónides z Keu
	Biografický portál

Simónides (starogr. Σιμωνίδης) (* cca 557 pred Kr., Keós – † cca 468 pred Kr., Akragas) bol starogrécky lyrický a elegický básnik.^[1]^[2]^[3]^[4]

Preslávil sa básňami ospevujúcimi víťazstvo, žalospevmi, hymnami a epigramami.^[4] Pokladá sa za objaviteľa mnemotechniky.^[2]^[5]

Biografia

Simónides pochádzal z kykladského ostrova Keós. Bol strýkom básnika Bakchylida. Ako básnik pôsobil na mnohých miestach starovekého Grécka, mnoho času strávil na dvore aténskeho tyrana Hipparcha,^[6] na dvore macedónskeho kráľa Alexandra I.^[7] a v Syrakúzach na dvore tyrana Hieróna I. (asi od roku 476 pred Kr. až do svojej smrti).^[3]^[8] Ako dvorný básnik skladal často básne, ktoré si u neho mocní objednávali. Simónides si už veľmi skoro získal slávu a uznanie na básnickych súťažiach, kde mal príležitosť, okrem iného, nastúpiť aj ako Pindarov súper. Pokladajú ho často za jedného z prvých „intelektuálov“, lebo ovplýval nadpriemernou schopnosťou vyjadrovania sa a hojnosťou duchovných hodnôt. (hovorilo sa, že bol spoločenský gavalier a šikovný Ión).^[2] Rímsky rečník Cicero v Tuskulských rozhovoroch uvádza, že Simónides sa ani vo svojom vysokom veku neprestal zaujímať o vedu a umenie.^[9] Zomrel okolo roku 468 pred Kr. v Akragante na Sicílii.^[2]

Diela

Mramorová pamätná tabuľa v Thermopylách s epitafom: *Pútnik, zvestuj Lakedaimonským, že my tu mŕtvi ležíme ako zákony kázali nám*

Simónides ovládal takmer všetky druhy zborovej lyriky.^[2] Skladal hymny, skólia, enkómia, epinikiá a elégie, ale preslávil sa hlavne svojimi žalospevmi a náhrobnými epigramami (možno všetky boli zložené pre náhrobné kamene a iné pamätníky). Okrem iných náhrobných nápisov pochádza od neho i epitaf pre Aténčanov padlých v bitke pri Maratóne, ktorý bol viac cenený než epitaf Aischylov,^[3] alebo slávny epitaf venovaný Sparťanom, padlým v bitke pri Termopylách.^[4]

Simónides napísal aj vyše pol stovky epinikií, oslavných piesní (básní) na víťazov v gymnických hrách, napr. na slávneho krotónskeho siláka Milóna, viacnásobného víťaza v zápasení alebo na boxera Glauka a iných.^[10] Z jeho tvorby sa však zachovali už len fragmenty.^[3]

Referencie a bibliografia

↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 1277.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Vlasta Jaksicsová, Tatiana Meravá, Monika Gúčiková. Turistický sprievodca - Baedeker, Grécko. Bratislava : Gemini, 1992. ISBN 80-85265-23-0. S. 73.
↑ ^a ^b ^c ^d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 296.
↑ ^a ^b ^c HRABOVSKÝ, Jozef. Malá encyklopédia starovekej gréckej a rímskej literatúry. Bratislava : Veda, 2003. 179 s. ISBN 978-80-224-0762-5. S. 91.
↑ Cicero. Tuskulské hovory. Praha : nakladatelství Svoboda, 1976. 25-068-76. S. 422.
↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 94.
↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 114.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 22.
↑ Cicero. Tuskulské hovory. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1976. 25-068-76. S. 268-269.
↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 173.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Simónides z Keu

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 1277.

[:2-2] Vlasta Jaksicsová, Tatiana Meravá, Monika Gúčiková. Turistický sprievodca - Baedeker, Grécko. Bratislava : Gemini, 1992. ISBN 80-85265-23-0. S. 73.

[:3-3] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 296.

[:4-4] HRABOVSKÝ, Jozef. Malá encyklopédia starovekej gréckej a rímskej literatúry. Bratislava : Veda, 2003. 179 s. ISBN 978-80-224-0762-5. S. 91.

[:5-5] Cicero. Tuskulské hovory. Praha : nakladatelství Svoboda, 1976. 25-068-76. S. 422.

[:6-6] Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 94.

[:7-7] Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 114.

[:8-8] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 22.

[:9-9] Cicero. Tuskulské hovory. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1976. 25-068-76. S. 268-269.

[:10-10] Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 173.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]