Sinopa (mesiac)

	Sinopa
Základné informácie
Objaviteľ	S. B. Nicholson
Dátum objavenia	21. júl 1914
Satelit	Jupiter
Iné označenia	Jupiter IX
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos	23 540 000 km
Excentricita	0,25
Pericentrum	18 237 600 km
Apocentrum	30 191 200 km
Perióda obehu	724,1 d (1,95 a)
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty	153.12°
Uhol sklonu dráhy k ekliptike	128.11°
Fyzikálne vlastnosti
Rovníkový priemer	38 km
Objem	~28 700 km³
Hmotnosť	7,5×1016 kg
Priemerná hustota	2,6 g/cm3
Gravitácia na rovníku	~0,014 m/s2 (0.001 g)
Úniková rýchlosť	~0,023 km/s
Albedo	0,04 (predpokladané)
Priemerná povrchová teplota	~124 K
	Astronomický portál; Portál slnečná sústava

Sinopa^[1] alebo Sinope je retrográdny nepravidelný prirodzený satelit Jupitera. Bol objavený v roku 1914 Sethom Barnesom Nicholsonom v observatóriu Lick Observatory a bol pomenovaný po mytologickej Sinópé.

Sinope získal dnešné meno až v roku 1975, predtým bol známy ako Jupiter IX. V rokoch 1955 až 1975 bol občas nazývaný "Hades". Až do objavenia Megaclite v roku 2000 bol Sinope najvzdialenejší známy Jupiterov mesiac (teraz je to S/2003 J 2).

Obežná dráha

Tento diagram znázorňuje orbitálne elementy Sinope v porovnaní s ostatnými satelitmi rodiny Pasiphae.

Sinope obieha okolo Jupitera s vysokou excentricitou a vysokou inklináciou retrográdneho obehu. Obežné prvky sú z januára 2000. Často sa menia v závislosti od slnečných a planetárnych odchyliek. Je zaraďovaný do rodiny Pasiphae, aj keď jeho vlastná inklinácia a odlišné sfarbenie naznačujú, že môže ísť o samostátné teleso nezávisle zachytené gravitáciou Jupitera. Sinope je známy svojou sekulárnou rezonanciou s Jupiterom (podobne ako Pasiphae).

Fyzikálna charakteristika

Sinope má priemer približne 38 km. V optickom spektre sa javí ako červený (farebné indexy B-V=0,84, R-V=0,46), podobne ako planétky typu D (Pasiphae sa javí ako sivý - Planétka typu C). Príčinou týchto odlišností môže byť rozdielny pôvod týchto satelitov.

Referencie

↑ Názvy mimozemských objektov . Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, . Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

IAU-MPC NSES (efemerida) (po anglicky)
Profil NASA - Sinope (po anglicky)
David Jewitt - stránky (po anglicky)
Scott Sheppard - stránky (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ugkk-mimozemske-1] Názvy mimozemských objektov . Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, . Dostupné online.

[1]

z d u Prirodzené satelity Jupitera (79)
Zoradené podľa narastajúcej vzdialenosti od Jupitera. Dočasné názvy sú napísané kurzívou.
Vnútorné satelity – Rodina Amalthea (4)	Metis Adrastea Amaltea Téba
Galileove mesiace (4)	Io Európa Ganymede Kalisto
Rodina Themisto (1)	Themisto
Rodina Himália (7)	Léda Himália Ersa Pandia Lysitea Elara Dia
Rodina Carpo (1)	Carpo
Rodina Valetudo (1)	Valetudo
Rodina Ananka (21)	S/2003 J 12 Euporie S/2003 J 3 S/2003 J 18 S/2010 J 2 Thelxinoe Euanthe Helike Orthosie S/2017 J 7 S/2016 J 1 S/2017 J 3 Iocaste S/2003 J 16 Praxidike Harpalyke Mneme Hermippe Thyone S/2017 J 9 Ananka
Rodina Karma (22)	S/2011 J 1 Herse Aitne Kale Taygete S/2003 J 19 Chaldene S/2003 J 10 Erinome Kallichore S/2017 J 5 S/2017 J 8 Kalyke Karma S/2017 J 2 Pasithee S/2010 J 1 Eukelade Arche Isonoe S/2003 J 9 S/2003 J 5
Rodina Pasiphae (18)	S/2017 J 6 S/2003 J 15 S/2003 J 23 Aoede Callirrhoe Eurydome Kore Cyllene S/2011 J 2 S/2017 J 1 S/2003 J 4 Pasiphae Hegemone Sinopa Sponde Autonoe Megaclite S/2003 J 2
Prstence Jupitera

z d u Slnečná sústava

Slnko Merkúr Venuša Zem Mesiac Mars Ceres Jupiter Saturn Urán Neptún Pluto Cháron Haumea Makemake Eris
planétky kométy mesiace Pásmo planétok Kuiperov pás transneptúnske telesá Oortov mrak komét slnečný vietor vznik a vývoj slnečnej sústavy dejiny výskumu slnečnej sústavy