Skýcovská vrchovina
geomorfologická časť Tribča
Severná časť, Vrchhora
Štát	Slovensko
Regióny	Trenčiansky, Nitriansky
Okresy	Prievidza, Partizánske, Zlaté Moravce
Časť	Rázdiela
Hranice	Kolačnianska brázda, Veľkopoľská vrchovina, Lehotská planina, Žitavská pahorkatina, Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie
Mestá	Skýcov, Hostie
Rieky	Vyčoma, Drahožica, Hostiansky potok
Súradnice	48°32′38″S 18°26′13″V / 48,544°S 18,437°V / 48.544; 18.437
Najvyšší bod	Sokolec
- výška	799 m n. m.
Najnižší bod	južný okraj územia
- výška	cca 280 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Skýcovská vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.^[1] Leží v strednej a južnej časti podcelku, v širšom okolí obce Skýcov.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v severovýchodnej časti pohoria Tribeč a zaberá veľkú časť podcelku Rázdiel. V centrálnej časti vrchoviny sa nachádza Skýcov, na južnom okraji Hostie a na západnom Veľký Klíž. Na severe a východe susedia časti materského podcelku, Kolačnianska brázda a Veľkopoľská vrchovina, južne nadväzuje Lehotská planina (podcelok Pohronského Inovca) a Žitavská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny. Západným smerom pokračuje pohorie podcelkom Veľký Tribeč, konkrétne geomorfologické časti Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč a Hornonitrianske predhorie. Severnejšie klesá západný okraj do Tribečského podhoria, ktoré je súčasťou Podunajskej pahorkatiny.^[1]

Severné a západné úbočia patria do povodia Nitry a jej prítokov, z ktorých najvýznamnejšie sú Drahožica a Vyčoma. Južne orientované oblasti sú súčasťou povodia rieky Žitava, do ktorej ústí Hostiansky potok, najvýznamnejší vodný tok tejto oblasti.

Centrálnou časťou vedie údolím Drahožice cez Veľké Uherce na Skýcov a ďalej údolím potoka Leveš do Topoľčianok cesta II/511, z ktorej v Skýcove odbočuje cesta do Bošian.^[2]

Chránené územia

Okrajové časti Skýcovskej vrchoviny patria do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, centrálna oblasť je však z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v severnej časti ležiaca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.^[2]

Turizmus

Turisticky atraktívne sú lokality v západnej časti, v blízkosti obce Veľký Klíž, ktorá je dlhodobo základňou turistov zo širokého okolia. Modro značený chodník vedie na Vrchhoru a Michalov vrch, častým cieľom výstupov je aj Veľký Vracov (609,1 m n. m.). Južnou časťou vrchoviny vedie cez Hrušovský hrad obľúbená Ponitrianska magistrála, smerujúca z Veľkého Tribča do Jedľových Kostolian. Okolie Skýcova je známou hubárskou oblasťou a v južnej časti je mimo Hrušovského hradu turisticky atraktívne (už mimo Skýcovskej vrchoviny ležiace) okolie Topoľčianok s kaštieľom, parkom a zvernicou.

Vybrané vrcholy

• Sokolec (vrch v Tribeči) (799 m n. m.)
• Veľká Ostrá (745 m n. m.)
• Lámaniny (730 m n. m.)
• Veľký Vracov (609 m n. m.)
• Michalov vrch (541 m n. m.)

Turistické trasy

• po červeno značenej Ponitrianskej magistrále z Veľkého Tribča cez Hrušovský hrad do Jedľových Kostolian
• po modro značenom chodníku z Brodzian cez Veľký Klíž a lokalitu Vrchhora, odkiaľ vedie odbočka na Michalov vrch (541 m n. m.), na rázcestie Vojtechov
• po zelenej trase:
  • z Veľkých Uheriec okolo priehrady k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly
  • zo sedla Rakyta cez Krásny vrch (566 m n. m.) a Skýcov na rázcestie Lúky pod Kruhom (napojenie na Ponitriansku magistrálu)
  • z Topoľčianok na Hrušovský hrad^[2]

Referencie

Pozri aj

• Rázdiel
• Tribeč
• Geomorfologické členenie Slovenska