Skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova (Štátneho vedecko-testovacieho inštitútu vojenského letectva V. P. Čkalova, rus. Государственного Краснознаменного научно-испытательного института ВВС им. В. П. Чкалова) v Achtubinsku bola tvorená vojenskými testovacími pilotmi inštitútu. Predurčení boli na pilotovanie sovietskeho raketoplánu Buran. Skupina sa začala vytvárať od roku 1978, formálne bola založená v auguste 1987, existovala do roku 1996.

Zo šestnástich letcov inštitútu vybraných ku kozmickým letom sa ich nakoniec do vesmíru dostalo päť - štyria v lodiach Sojuz po preložení do oddielu Centra prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku. Piaty Leonid Kadeňuk sa po získaní ukrajinského občianstva zúčastnil v rámci ukrajinsko-americkej dohody misie STS-87.

V decembri 1978 dostalo od Štátnej medzirezortnej komisie súhlas na kosmonautický výcvik šesť skúšobných letcov inštitútu - Ivan Ivanovič Bačurin, Alexej Sergejevič Borodaj, Vladimir Jemeljanovič Mosolov, Nail Šaripovič Sattarov, Anatolij Michajlovič Sokovich a Viktor Martynovič Čirkin. V januári 1979 zahájili všeobecnú kozmickú prípravu formou krátkodobých stáží v Centre prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku, ukončili ju v novembri 1980. V máji 1980 bol vyradený Sattarov za neuposlúchnutie rozkazu pri lete. Kvalifikácia skúšobný kozmonaut bola zvyšnej pätici priznaná 12. februára 1982.^[1]

Roku 1985 prebehol druhý nábor medzi vojenskými skúšobnými letcami, vybraní Anatolij Pavlovič Arcebarskij, Viktor Michajlovič Afanasiev a Gennadij Michajlovič Manakov od novembra 1985 do mája 1987 absolvovali všeobecnú prípravu, po štátnych skúškach získali kvalifikáciu skúšobný kozmonaut. Vzhľadom k prieťahom programu Buran boli v januári 1988 zaradení do oddielu CPK.^[1]

K 7. augustu 1987 bola rozkazom ministra obrany založená päťčlenná skupina kozmonautov GKNII VVS V. P. Čkalova, z kozmonautov do nej boli začlenení, ale iba Bačurin a Borodaj.^[1] V rokoch 1987 - 1988 posádka Bačurin, Borodaj absolvovala šesť skúšobných letov v atmosfére s analógom Buranu.^[2] V októbri 1988 skupinu doplnil Leonid Kadeňuk, bývalý kozmonaut CPK.^[3]

V rokoch 1989 - 1990 prebehol v inštitúte tretí nábor, v dvoch etapách boli vybraní Alexandr Nikolajevič Jabloncev, Valerij Ivanovič Tokarev, Anatolij Borisovič Polonskij, Valerij Jevgenjevič Maximenko, Alexander Sergejevič Pučkov a Nikolaj Alexejevič Puščenko. Všeobecnú kozmickú prípravou absolvovali od mája 1989 do apríla 1991. Do skupiny boli začlenení postupne, najskôr v apríli 1992 Jabloncev a Pučkov (tým po piatich rokoch od založenia skupiny bol dosiahnutý plánovaný stav piatich kozmonautov), v januári 1993 Tokarev (náhradou za Bačurina) a vo februári 1995 Puščenko (miesto Borodaja).^[1]

V polovici 90. rokov už bolo jasné, že program Buran, zastavený v roku 1992, nebude obnovený. Vo februári 1996 odišiel Kadeňuk na Ukrajinu a v septembri 1996 bola skupina zrušená. ^[1]

• Ivan Bačurin 7. august 1987 - 28. november 1992^[4]
• Alexej Borodaj december 1992 - 29. december 1993^[5]
• Valerij Tokarev január 1994 - 30. september 1996^[6]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skupina kosmonautů GKNII VVS V. P. Čkalova na českej Wikipédii.

1. ↑ ^{a b c d e f} IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: . Kapitola Группа космонавтов ГКНИИ ВВС. Dostupné online. (po rusky)
2. ↑ MARTÍNEK, František. Raz a dosť . Malá encyklopédia kozmonautiky, rev. 2003-12-28, . Dostupné online. (po česky)
3. ↑ ASTROnote . . Kapitola Леонід Костянтинович Каденюк. Dostupné online. (po rusky)
4. ↑ ASTROnote . . Kapitola Иван Иванович Бачурин. Dostupné online. (po rusky)
5. ↑ ASTROnote . . Kapitola Алексей Сергеевич Бородай. Dostupné online. (po rusky)
6. ↑ ASTROnote . . Kapitola Валерий Иванович Токарев. Dostupné online. (po rusky)

Kozmonautický portál