A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Sládkovičovo | ||
| mesto | ||
 Kaštieľ Kuffnerovcov
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | |
| Okres | Galanta | |
| Región | Dolné Považie | |
| Vodný tok | Dudváh,Šárd,Stoličný potok | |
| Nadmorská výška | 121 m n. m. | |
| Súradnice | 48°12′19″S 17°38′39″V / 48,205278°S 17,644167°V | |
| Rozloha | 29,09 km² (2 909 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 415 (31. 12. 2022) [2] | |
| Hustota | 186,15 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1252 | |
| Primátor | Gábor Krommer[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 925 21 | |
| ŠÚJ | 504017 | |
| EČV (do r. 2022) | GA | |
| Tel. predvoľba | +421-31 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Sládkovičovo Fučíkova 329 925 21 Sládkovičovo | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | +421 31 784 27 12 | |
| Fax | +421 31 701 60 51 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Sládkovičovo | ||
| Webová stránka: sladkovicovo.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Sládkovičovčan[4]
| ||
Sládkovičovo (Sládkovičovo po roku 1948, predtým po roku 1918 Diosek, maď. Diószeg, nem. Diosek) je slovenské mesto nachádzajúce sa v okrese Galanta v Trnavskom kraji.
Polohopis
Leží v západnej časti Podunajskej roviny, na rieke Dudváh, 7 km západne od Galanty, 11 km juhozápadne od Serede, 20 km južne od Trnavy a 18 km východne od Senca. Mestom prechádza cesta I/62 a I/75, ako aj železničná trať Bratislava – Štúrovo.
Časti obce
Ulice
- Abrahámska, Budovateľská, Cintorínska, Cukrovarská, Dánoš, Devátova, Fučíkova, Galantská, Hviezdoslavova, Janka Kráľa, Jesenského, Kazinczyho, Košútska, Kpt. Jána Nálepku, Krátka, Lipová, Michala Richtera, Mierová, Mlynská, Mraziarenská, Muškátová, Pionierska, Poľná, Sereďská, Sigetská, SNP, Školská, Záhradnícka, Zátišie, Zoltána Kodálya, Železničná, sídlisko Jána Dalloša, Sadová ulica, Slnečná ulica, Veterná ulica
Vodné toky
Vodné plochy
- štrkovisko
- Vincov les
- jazero pri potoku
Dejiny
Prvé písomné zmienky o Sládkovičove nachádzame v listinách kráľa Bela IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechového lesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Milóša Dudvágya, ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stál Peter Orros, ktorému kráľ Ľudovít I. Veľký potvrdil držbu majetku.
V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec a okolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktoré patrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II. Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nich potom rodina Esterháziovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cez Diosek prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via regia). Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. V období povstania Františka II. Rákociho bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quido Stahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela.
Cisár Jozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie sa vytvorili dve samostatné obce – Nemecký a Maďarský Diosek. Po Esterháziovcoch sa stali majiteľmi obce Zičiovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničná trať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnému rozvoju celého regiónu. V roku 1867 začal svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovaný akciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karla Kuffnera. V roku 1870 obnovili Dioseku štatút mesta.
Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportovanie Židov v roku 1944, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli v roku 1947 deportovaní do Česka a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce.
V období od roku 1948–1989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka s prevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou, štatút mesta získalo znovu 1. januára 1983.
V roku 1986 bola k mestu pripojená obec Malá Mača[5], znovu sa odčlenila po komunálnych voľbách v decembri 2002 [6] [7].
Politika (stav po voľbách z 10.11.2018)
Primátor
- Ing. Anton Szabó
Primátorom je štvrté volebné obdobie. Voľby vyhral ako nezávislý kandidát. Narodil sa v r. 1954, je pôvodným povolaním stavebný inžinier. Pred nástupom do funkcie primátora podnikal v oblasti stavebníctva. Je ženatý, bezdetný.
Mestské zastupiteľstvo
- MVDr. Pavol Bartaloš, nezávislý poslanec
- Ing. Boris Brunner, MOST – HÍD
- Ing. Pavol Doval, nezávislý poslanec
- Koloman Hrdlica, nezávislý poslanec
- Mgr. Edita Katonová, MOST – HÍD
- Ing. Gábor Krommer, nezávislý poslanec
- Štefan Lauko, nezávislý poslanec
- JUDr. Alexandra Machanová, nezávislý poslanec
- František Ruman, nezávislý poslanec
- Attila Srejner, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
- Eva Sudová, nezávislý poslanec
- Agáta Zelinková, nezávislý poslanec
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
| Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2011)[10] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 64,32 % | |||
| Maďari | 31,70 % | |||
| nezistení,ostatní | 3,98 % | |||
- spolu: 5 479 obyv.
- slovenská - 3 524 (64,32%)
- maďarská - 1 737 (31,70%)
- nezistená- 118 (2,15%)
- rómska - 51 (0,93%)
- ostatné - 21 (0,38%)
- česká - 20 (0,37%)
- židovská - 2 (0,04%)
- ukrajinská - 2
- srbská- 2 (0,04%)
- nemecká - 1(0,2%)
- poľská - 1
- moravská - 1
Národnostné zloženie v minulosti
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 6 078 obyv.
| Národnostné zloženie - Sládkovičovo (2001)[11] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 59,46 % | |||
| Maďari | 38,50 % | |||
| nezistení,ostatní | 2,04 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 874 obyv.
| Národnostné zloženie - Sládkovičovo (1991)[12] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 53,01 % | |||
| Maďari | 46,22 % | |||
| nezistení, ostatní | 0,77 % | |||
Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):
údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930