Slavianofilstvo je koncepcia, podľa ktorej pravoslávie, občinový spôsob života, pokora ruského ľudu, neexistencia triedneho rozvrstvenia, sociálnych protirečení a triedneho boja tvoria osobitosť ruských dejín. Základom spoločenského života je náboženstvo ľudu, určujúce charakter jeho myslenia. Iba národy, ktoré vyznávajú pravoslávie môžu dosiahnuť pokrok.^[1]

Zakladateľmi slavianofilstva boli Ivan Vasilievič Kirejevskij a Alexej Stepanovič Chomiakov.^[1]

Idey slavianofilstva boli prvýkrát literárne vyjadrené v roku 1839, rozvíjali sa v 40.-50. rokoch 19. storočia.^[1]

Idey slavianofilstva prevzal panslavizmus a pooktóbrová ruská emigrácia.^[1]

Zdroje

Ďalšia literatúra

• MASARYK, Tomáš Garrigue. Rusko a Evropa : studie o duchovních proudech v Rusku. rev. vyd. Zväzok I. Praha : Ústav Tomáše Garrigua Masaryka, 1995. 395 s. (Spisy T.G. Masaryka; zv. 11.) ISBN 80-901971-1-6. S. 181 – 246.
• FLOROVSKIJ, Georgij Vasiljevič. Cesty ruské teologie. Preklad Iveta Juranová. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2015. 679 s. (Studie; zv. XXXIII.) ISBN 978-80-7412-165-4. S. 340 – 356.
• JAKOVENKO, Boris Valentinovič. Dějiny ruské filosofie. Preklad Ferdinand Pelikán. Praha : Slovanský ústav, 1939. 562 s. (Rukověti Slovanského ústavu v Praze; zv. IV.) S. 113 – 160.
• LOSSKIJ, Nikolaj Onufrijevič. Dějiny ruské filosofie. Preklad Alan Černohous. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2004. 663 s. (Studie; zv. 17.) ISBN 80-86715-26-4. S. 21 – 75.
• IVANTYŠYNOVÁ, Tatiana. Češi a Slováci v ideológii ruských slavianofilov : (40. – 60. roky 19. storočia). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1987. 276 s.
• NYKL, Hanuš. Slavjanofilství a slavjanofilské paradigma : příspěvek ke studiu ruské filosofie 19. století. Vyd. 1. Praha : Slovanský ústav AV ČR, 2015. 255 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 38.) ISBN 978-80-86420-49-3.

Pozri aj

• novoslavianofili

Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.