Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou. Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.

Slovenská televízia a rozhlas (skratka STVR, pôvodne predbežne aj STaR)^[1][2] je slovenská de iure verejnoprávna, národná, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.^[3] De facto ide o štátneho vysielateľa.^[4] Vznikla účinnosťou zákonu č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a premenovaním z Rozhlasu a televízie Slovenska dňa 1. júla 2024.^[5][6]

Riaditeľa inštitúcie volí deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a poradným orgánom rady je deväťčlenná etická komisia.^[6]

Od 1. júla do konca septembra 2024 je dočasným riaditeľom Slovenskej televízie a rozhlasu Igor Slanina, ktorý bol v rokoch 2017 – 2022, za vedenia Jaroslava Rezníka riaditeľom Media RTVS – dcérskej spoločnosti RTVS, zaoberajúcej sa predajom vysielacieho priestoru vyhradeného pre mediálnu komerčnú komunikáciu v rámci televíznych a rozhlasových programov RTVS.^[7][8] Hoci sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) transformovala na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), do jesene bude dočasne používať logo a grafický dizajn RTVS a následne prejde rebrandingom.^[9]

Štvrtá vláda Roberta Fica v svojom Programovom vyhlásení vlády schválila rozdelenie RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.^[10] Koncom decembra 2023 Andrej Danko tvrdil, že vláda SR sa definitívne rozhodla rozdeliť RTVS na samostatnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas a informoval o pripravovanom zákone, ktorý mal byť predložený vo februári 2024.^[11] Vo februári požiadala ministerka kultúry Martina Šimkovičová o vypustenie návrhu zákona o RTVS na marec pre aktuálne dianie v Národnej rade SR.^[12]

Dňa 11. marca 2024 ministerstvo kultúry SR predstavilo návrh o novele RTVS, ktorý zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa neho mala RTVS nahradiť Slovenská televízia a rozhlas (STaR).^[1] Novela mala zmeniť fungovanie kontrolnej rady, ktorá má dnes deväť členov, ktorých volia poslanci parlamentu jednoduchou väčšinou. znížením ich počtu na sedem členov. Troch z nich mal priamo menovať aj odvolávať minister alebo ministerka kultúry a jedného na návrh ministra financií. Rade STaR mala pribudnúť právomoc voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, o ktorom v súčasnosti rozhodujú poslanci parlamentu väčšinovým hlasovaním. Vyniknúť mala aj nová Programová rada, ktorá mala posudzovať a kontrolovať programu verejnoprávnej televízie a rozhlasu „z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania“. Programová rada by podľa novely mala mať 11 členov, z toho deviatich by volili poslanci parlamentu. Zvyšných dvoch členov Programovej rady by si mali spomedzi seba zvoliť zamestnanci novej Slovenskej televízie a rozhlasu.^[13] Takáto novela by bola v rozpore s európskou legislatívou pre verejnoprávne médiá, o ktorej deň po zverejnení novely rokoval Európsky parlament.^[14]

Dňa 14. marca mala ministerka kultúry Šimkovičová tlačovku k novele, na ktorej zaútočila na novinárov, ktorým odobrali mikrofón a napokon neumožnili ďalšie otázky. Namiesto vysvetľovania, prečo ministerstvo pripravilo novelu zákona, sa ministerka viac venovala kritike práce novinárov, umelcov, ktorí žiadajú jej odstúpenie, bývalej ministerky Natálie Milanovej či členky parlamentného výboru pre kultúru a médiá z PS Zory Jaurovej.^[15] Deň na to vydali slovenskí novinári a novinárky vyhlásenie o podpore kolegov a kolegýň v RTVS, pod ktoré sa podpísalo viac ako 270 novinárov vrátane šéfredaktorov popredných novín.^[16] Cez 1 200 zamestnancov a externých spolupracovníkov RTVS sa podpísalo pod vyhlásenie za verejnoprávnu RTVS, ktorým upozorňujú o návrhu zákona o RTVS, ktorý ohrozuje nezávislosť verejnoprávneho vysielania.^[17] K nim sa pridali aj slovenské a české organizácie občianskej spoločnosti, ktoré tiež odmietajú zásah do nezávislosti RTVS, podpísaním výzvy adresovanej európskym inštitúciám a ďalším medzinárodným organizáciám.^[18] Na novelu reagovali aj medzinárodné novinárske organizácie a skupiny na ochranu slobody médií vyzvali na stiahnutie návrhu zákona. Pod vyhlásenie sa podpísali Medzinárodný tlačový inštitút (IPI), Výbor na ochranu novinárov (CPJ), Európska vysielacia únia (EBU), Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF), Európska federácia novinárov (EFJ), Free Press Unlimited (FPU), OBC Transeuropa (OBCT) a Reportéri bez hraníc (RSF).^[19]

RTVS predložila do medzirezortného pripomienkového konania pripomienky k návrhu novely, ktorá bola v zásadnom rozpore s princípmi európskej ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií a v nesúlade so schváleným Európskym aktom o slobode médií.^[20] Po nátlaku verejnosti a odborníkov s 327 pripomienkami k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase bol odložený, až do vyjadrenia Legislatívnej rada vlády SR.^[21]

Vláda R. Fica 24. apríla schválila upravený návrh zákona o televízii a rozhlase, ktorý navrhli premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová pre údajnú zaujatosť RTVS, ktorá je „v permanentnom boji s vládou“.^[22] Šéf služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala povedal, že dôvod novely RTVS je čisto politické rozhodnutie.^[23] Oproti prvému návrhu ministerstvo zrušilo programovú radu a možnosť bezdôvodného odvolania riaditeľa, čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou. V novele pribudlo vytvorenie nového orgánu etickej komisie. Desaťčlennú etickú komisiu má RTVS aj v súčasnosti, ale jej fungovanie neupravuje zákon, len štatút. Etická komisia má podľa návrhu mať deväť členov, ktorí budú menovaní na šesť rokov. Nominovať ich majú organizácie cirkvi, organizácie zastupujúce zdravotne postihnutých a menšiny, olympijský výbor, samosprávy, Slovenská akadémia vied a Matica slovenská. Úpravená novela mení aj kontrolnú Radu Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorá volí riaditeľa. Rada by mala mať naďalej deväť členov volených na šesť rokov. Štyroch členov bude menovať a odvolávať ministerka kultúry, jedného na návrh ministerstva financií, a piatich budú voliť poslanci parlamentu.^[24]

Aj napriek úpravám je novela stále v rozpore s Európskym aktom o slobode médií, podľa Karola Lovaša z Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Univerzity Karlovej a Pavola Szalaia z Reportérov bez hraníc.^[25] Zamestnanci RTVS v reakcii sformovali Koordinačný výbor iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť, cieľom ktorej je poukazovať na nevyhnutnú dôležitosť nezávislého a verejnoprávneho charakteru RTVS, ale aj postaviť sa na ochranu týchto princípov. Členovia sa zaviazali k ochrane verejnoprávnosti, slobody prejavu a súčasne vyzvali vládu k rešpektovaniu štyroch základných princípov, ktoré majú byť zachované pri akomkoľvek zásahu do zákona o RTVS.^[26]

Logo	Stanica	Zameranie
	:1	Televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show.
	:2	Televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy.
	:Šport	Televízia zameraná na šport.
	:24	Televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Logo	Stanica	Zameranie
	Rádio Slovensko	rozhlas zameraný na spravodajstvo a publicistiku
	Rádio _FM	rozhlas zameraný na hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby
	Rádio Devín	rozhlas zameraný na literárno-dramatické relácie
	Rádio Regina	rozhlas zameraný na publicistiku a oldies hudbu
	Rádio Patria	rozhlas zameraný na pre národnostné menšiny a etnické skupiny na Slovensku v ich materinských jazykoch
	Rádio Slovakia International	rozhlas zameraný pre zahraničných Slovákov do celého sveta
	Rádio Pyramída	rozhlas zameraný na zaujímavé archívne nahrávky
	Rádio Junior	rozhlas zameraný na rozprávkové hry, monologické rozprávky, programy o hudbe a pesničky pre deti
	Rádio Litera	rozhlas zameraný na poéziu, prózu, drámu a publicistiku

• Oficiálny web