Smrečianska pahorkatina

	Smrečianska pahorkatina
	geomorfologická časť; Liptovskej kotliny
	Okolie Smrečian
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Časť	Liptovskej kotliny
Hranice	Matiašovské háje, Chočské podhorie, Liptovské nivy, Liptovské Tatry, Sivý vrch
Mestá	Liptovský Mikuláš, Lipt. Trnovec, Liptovská Sielnica, Bobrovec
Rieky	Jalovčanka, Smrečianka, Kvačianka, Trnovec
Súradnice	49°07′55″S 19°35′20″V / 49,132°S 19,589°V
Najnižší bod	juhozápadný okraj územia
- výška	cca 560 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Žilinského kraja Poloha územia v rámci Žilinského kraja Poloha územia v rámci Žilinského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°07′55″S 19°35′20″V / 49,132°S 19,589°V

Smrečianska pahorkatina^[1] je geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberá pás územia na sever a severovýchod od Liptovskej Mary i mesta Liptovský Mikuláš.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v severnej časti podcelku Liptovská kotlina. Zjednodušene možno územie Smrečianskej pahorkatiny vymedziť údolím Kvačianky a Suchého potoka na západe, údolím Váhu na juhu a údolím Belej a Račkovej na východe. Na severozápade susedí geomorfologická časť Matiašovské háje, západne leží Chočské podhorie a na juhu a východe nadväzujú Liptovské nivy, všetky patriace do Liptovskej kotliny. Severný okraj vymedzuje strmý nástup Západných Tatier a ich častí Liptovské Tatry a Sivý vrch.^[2]

Zo severne situovaných Západných Tatier tečú do Liptovskej kotliny mnohé potoky, ktoré všetky odvádzajú vodu do rieky Váh. Najvýznamnejšie sú Kvačianka a Jalovčanka, ústiace do jazera Liptovskej Mary, východnejšie tečie Smrečianka a Trnovec. Na východnom okraji Liptovskej Mary na územie Smrečianskej pahorkatiny zasahuje okraj mesta Liptovský Mikuláš, z väčších sídiel sa v tejto časti Liptovskej kotliny nachádza Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica, Liptovský Peter a Bobrovec.^[3]

Západným okrajom vedie cesta II/584 (Liptovský Mikuláš – Zuberec), juhovýchodný okraj lemuje cesta II/537 (Liptovský Hrádok – Starý Smokovec), od Podbanského nesúca názov Cesta Slobody. Najvýznamnejšou komunikáciou je medzinárodná cesta E 50, vedúca v trase diaľnice D1, prechádzajúca juhovýchodnou časťou územia pri Liptovskom Hrádku.^[3]

Ochrana územia

Severná časť Liptovskej kotliny zasahuje do ochranného pásma Tatranského národného parku. Hranica národného parku kopíruje okraj geomorfologických častí Sivý vrch a Liptovské Tatry. Osobitne chránenými lokalitami sú Háje a prírodná rezervácia Švihrová.^[3]

Turizmus

Severná časť Liptovskej kotliny patrí medzi atraktívne a vyhľadávané oblasti. V podhorí Tatier je vybudovaných viacero ubytovacích a rekreačných kapacít, napr. v ústí Račkovej, Jaloveckej, Trnovskej a Žiarskej doliny. Turisticky významnými lokalitami sú aj okolie Pribyliny a Liptovskej Mary s Aquaparkom Tatralandia.

Turistické trasy

po červenej trase z ústia Jaloveckej doliny cez ústie Žiarskej a Račkovej doliny na Podbanské
po modrej trase:
- z rázcestia Bobrovecká vápenica do sedla Predovratie
- z ústia Žiarskej doliny jej územím ku Žiarskej chate
- z Jakubovian na Holý vrch (1 723 m n. m.)
- z ústia Račkovej doliny cez Jamnícku dolinu do Jamníckeho sedla
po zelenej trase z Pribyliny na Baranec (2 185 m n. m.)
po žltej trase z Jalovca cez Jaloveckú dolinu do sedla Pálenica^[3]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-3] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]