A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Socha slobody (Statue of Liberty) | |
Liberty Enlightening the World | |
socha | |
Štát | Spojené štáty |
---|---|
Štát USA | New York |
Obec | New York |
Ostrov | Liberty Island |
Súradnice | 40°41′20″S 74°02′40″Z / 40,6888°S 74,0444°Z |
Výška | 93 m |
- sochy | 46 m |
- podstavca | 47 m |
Autor | Frédéric Auguste Bartholdi, Gustave Eiffel |
Materiál | meď, oceľ, železo |
Vznik | 1886 |
Rekonštrukcie | 1938 1984 – 1986 2011 – 2012 |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Statue of Liberty |
Typ pamiatky | kultúrne dedičstvo |
Rok | 1984 (#8) |
Číslo | 307 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | i, vi |
Štát New York s vyznačenou polohou sochy
| |
Wikimedia Commons: Statue of Liberty | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Socha slobody (angl. Statue of Liberty, plným názvom Liberty Enlightening the World – „Sloboda osvetľujúca svet“) stojí v New Yorku v USA na ostrove Liberty Island. Jednotlivé časti samotnej sochy boli zhotovené vo Francúzsku pod vedením sochára Frédérica Auguste Bartholdiho a následne prevezené a v roku 1886 spojené v celok na podstavci v Spojených štátoch amerických.
Opis
Socha je vysoká 93 metrov a váži necelých 205 ton. Spolu so 47-metrovým podstavcom je vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou. V páse má socha obvod 10,6 metra. Pravá ruka, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra, len ukazovák je dlhý 2,4 metra. V ľavej ruke drží dosku (tzv. tabula ansulata) s dátumom JULY IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, čo je deň deklarácie nezávislosti USA). Pri nohách sochy ležia rozťaté putá, symbolizujúce zrušenie otrokárstva. Jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slnka žiariaceho ponad sedem morí a sedem kontinentov a podobne ako fakľa znázorňuje osvietenie sveta slobodou.
Socha získala svoju charakteristickú zelenkastú farbu až po roku 1900 vplyvom oxidácie. Pôvodne bola vo farbe medi.
Vznik a dejiny
Jednou z pôvodných myšlienok Sochy slobody bolo pripomenutie priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie.[1] Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov, aby bojovali na strane kolónií. Socha, primárne ako symbol slobody a nezávislosti, mala teda tiež stelesňovať priateľstvo medzi oboma národmi.
Sochár Frédéric Auguste Bartholdi začal na projekte pracovať v roku 1876. Ešte predtým navrhol a vytvoril viacero menších modelov. Jednotlivé časti tela vytváral postupne, pričom niektoré z nich boli verejnosti vystavené už pred samotným dokončením sochy. V roku 1880 sa mu podarilo získať služby Gustava Eiffela, ktorý navrhol vnútornú opornú konštrukciu.
Jednotlivé dokončené časti tela boli v roku 1885 preplavené do USA na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom socha opätovne skladala a napokon bola umiestnená na podstavec, ktorý navrhol americký architekt Richard Morris Hunt. Formálne bola venovaná 28. októbra 1886 na ceremónii za účasti prezidenta USA Grovera Clevelanda. Stojí na ostrove Liberty Island, ktorý sa do roku 1956 volal Bedloe's Island.
V Paríži od roku 1889 existuje jej zmenšená kópia, odovzdaná Američanmi, pripomínajúca jej francúzsky pôvod.
Časom sa socha stala jedným zo symbolov USA a v roku 1984 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Počas storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo k jej značnému poškodeniu, medzi rokmi 1984 až 1986 bola zrekonštruovaná aj vďaka verejným zbierkam. Práve pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na Liberty Island prisahalo v New Yorku v roku 1986 vtedajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu USA Warrenovi E. Burgerovi vernosť Spojeným štátom takmer 300 imigrantov, čím sa stali naturalizovanými Američanmi. Ďalších 25 000 imigrantov bolo pri tejto príležitosti naturalizovaných v ďalších amerických mestách.[2]
Porovnanie
V čase svojho venovania bola Socha slobody druhou najvyššou sochou postavy na svete, vyšší bol len Budha z Le-šanu v Číne. Odvtedy ju výškou predbehlo už niekoľko desiatok sôch postáv. Ak nerátame podstavec, tak napríklad Matka Vlasť volá! na Mamajovej mohyle vo Volgograde meria celkovo 85 metrov. Najvyššia socha postavy na svete vôbec je Socha jednoty, znázorňujúca indického bojovníka za nezávislosť Sardára Vallabhbháího Patéla, stojaca v Gudžaráte, ktorá dosahuje 182 metrov (resp. spolu s podstavcom 240 metrov).
Galéria
Vystavená hlava sochy na Svetovej výstave 1867 v Paríži
Porovnanie sôch postáv (vrátane podstavca): 1. Socha jednoty, 2. Čung-jüan ta-fu, 3. Socha slobody 4. Matka vlasť volá!, 5. Socha Krista Spasiteľa, 6. socha Dávida
Referencie
- ↑ History. This Day in History – Statue of Liberty dedicated . history.com, 2010-02-09, rev. 2019-11-05, . Dostupné online. (angličtina)
- ↑ NY Times. NATION REKINDLES STATUE OF LIBERTY AS BEACON OF HOPE . nytimes.com, 1986-07-04, . Dostupné online. (angličtina)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Socha slobody
Externé odkazy
- Statue of Liberty (UNESCO) (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Statue of Liberty na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. december
1. jún
1. november
10. december
10. máj
11. august
13. december
13. jún
13. september
14. apríl
14. jún
16. apríl
16. august
16. október
17. august
17. január
18. august
18. november
18. storočie
1807
1810
1811
1820
1823
1825
1828
1829
1834
1836
1843
1844
1845
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. storočie
1929
1935
1942
1944
1951
1953
1956
1959
1962
1965
1966
1968
1973
1975
1977
1979
2. október
20. august
20. storočie
21. november
24. september
25. december
25. november
26. október
26. september
28. október
31. december
31. júl
4. január
7. november
70. roky 19. storočia
8. máj
80. roky 19. storočia
9. február
9. máj
9. september
90. roky 19. storočia
Aaron Nimzowitsch
Alexandr Michajlovič Butlerov
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
Archibald Hill
Atlanta
Austin Osman Spare
Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel
Charles Francis Adams
Chester A. Arthur
Coca-Cola
David Ben Gurion
Desaťročie
Edgar Bauer
Edward Tolman
Ernst Thälmann
Etna
Fedor Fridrich Ruppeldt
Franz Liszt
Franz Rosenzweig
Hermann Broch
Irina Nevická
Johann Hönig
John Pemberton
Jozef Čársky
Karl Barth
Kultúra (spoločenské vedy)
Lydia Koidula
Márún Abbúd
Mikuláš Pružinský
New York (mesto)
Paul Tillich
Piotr Nikitič Tkačov
Rámakrišna
Rex Stout
Ričard Karlovič Maak
Roberto María Ortiz
Robert Julius Trumpler
Robert Robinson
Slovensko
Socha Slobody
Storočie
Victor McLaglen
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk