Sofijska kotlovina (Софийска котловина)
kotlina
pohľad cez Sofiu a Sofijskú kotlinu k pohoriu Stará planina
Štát	Bulharsko
Regióny	Oblasť Sofia, Sofijská oblasť
Susedné jednotky	Sofijska planina Viskjar Ľulin Vitoša Lozenska planina Plana
Súradnice	42°47′00″S 23°16′00″V / 42,783333°S 23,266667°V / 42.783333; 23.266667
Najvyšší bod
- výška	700 m n. m.
Dĺžka	75 km
Šírka	20 km
Rozloha	1 180 km² (118 000 ha)
Poloha kotliny v Bulharsku
Wikimedia Commons: Sofia Valley
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sofijska kotlovina (bulh. Софийска котловина, doslova Sofijská kotlina), známa aj ako Sofijsko pole (bulh. Софийско поле, doslova Sofijské pole) je geomorfologická jednotka v Oblasti Sofia a v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.^[1][2][3]

Jedná sa o rozľahlú kotlinu v západnej časti Bulharska na území ktorej sa rozprestiera hlavné mesto Sofia.^[1][2] Zo severu je ohraničená pohorím Sofijska planina (bulh. Софийска планина) (časť Západnej Starej planiny), zo západu, juhozápadu a juhu pohoria Viskjar (bulh. Вискяр), Ľulin (bulh. Люлин) a Vitoša (bulh. Витоша) a z juhovýchodu pohoriami Lozenska planina (bulh. Лозенска планина)^[1][2][3] a Plana (bulh. Плана)^[2]

Dĺžka kotliny je v severozápadno-juhovýchodnom smere približne 75 km^[1][3] a a šírka sa pohybuje od 5 km^[3] do 20 km.^[1] Zaberá územie s rozlohou približne 1 180 km². Priemerná nadmorská výška na území kotliny je 550 m n. m.,^[1][2][3] pričom toto platí pre rozsiahlu strednú rovinatú časť (práve táto časť kotliny je tzv. Sofijsko pole, aj keď tento názov sa používa aj ako synonymum slova Sofijska kotlovina).^[1][3] Okrajové časti majú pahorkatinový charakter^[1][3] a nadmorská výška sa v nich pohybuje okolo 700 m n. m..^[1][3] Veľkú časť zaberá bulharská metropola Sofia a jej predmestia, ktoré sčasti zasahujú až do blízkych pohorí. Z juhu na sever preteká kotlinou najdlhšia bulharská rieka Iskar.^[3]

Kotlina tvorila^[2][1] v období pliocénu^[1] dno sladkovodného jazera.^[2][1] Základovú časť kotliny tak tvoria zeminy a piesky z tohto obdobia.^[3] Jazero bolo zavodňované riekou Iskăr a v oblasti kotliny tak ostalo z minulosti aj množstvo riečnych nánosov, ktoré ďalej utvárali povrch. Najviditeľnejšie sú na okrajoch, pri úpätiach pohorí s ktorými kotlina susedí a ktoré dávajú okrajom kotliny pahorkatinový charakter. Na mnohých miestach sa vyskytujú aj blatá.^[1][3] Povrch je charakteristický vysokým stupňom erózie.^[1][3] Severná okrajová časť na ktorú nadväzuje Stará planina je tvorená vrstvami bridlíc z obdobia paleozoika a pieskоvcami, vápencami a zlepencami z obdobia jury a triasu. Naproti tomu južná okrajová časť je tvorená na západ od rieky Iskăr predovšetkým pyroklastikmi z obdobia vrchnej kriedy a na východ od rieky Iskăr pieskovcami a zlepencami z obdobia triasu.^[3]

Podnebie je mierne kontinentálne.^[1][3] V zimnom období sú tu charakteristické teplotné inverzie,^[1] pre obdobie jari sú typické prejavy tzv. fönu.^[1][3] Priemerná ročná teplota je 9 – 10°C, v januári je dlhodobý priemer okolo -2°C a v júli okolo 20°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 550 – 560 mm.^[3]

Sofijska kotlovina je odvodňovaná riekou Iskăr a jej mnohými prítokmi,^[1][2][3] z ktorých najvýznamnejšie sú rieky Blato (bulh. Блато) a Lesnovska reka (bulh. Лесновска река).^[3] Pôdy v doline sú od černozeme v rovinatých nížinných oblastiach, po málo úrodné gaštanové pôdy v periférnych vyšších polohách.^[3] Kotlinu charakterizujú veľké zásoby podzemných vôd a množstvo minerálnych^[1] a krasových^[1] prameňov.^[1][2] Najvýznamnejšie vyvieračky minerálnych prameňov sa nachádzajú v mestách Bankja a Sofia, ako aj v dedinách Pančarevo, Železnica, Bistrica, Rudarci ale aj v iných.^[2] Na území kotliny sa nachádzajú náleziská lignitu^[1][3] pri Sofii a pri Slivnici a nálezisko mangánových rúd pri dedine Požarevo.^[3]

Panoráma kotliny

Oblasť je veľmi husto obývaná. V kotline sa nachádza teritórium hlavného mesta Sofie, ako aj mnohých ďalších miest a dedín.^[1] Počet obyvateľov kotliny sa aj neustále zvyšuje a to v podstate vo všetkých obývaných sídlach.^[1] Kotlina je významným dopravným uzlom Bulharska.^[1] Územie kotliny je odlesnené.^[1][3] Pôda je úrodná, pričom ju z veľkej časti tvorí černozem.^[3] Okrem zastavanej plochy je územie kotliny tvorené predovšetkým lúkami a obhospodarovanou pôdou.^[1] Pestujú sa predovšetkým obilniny, krmoviny a zelenina.^[1][3] Rozšírený je aj chov hospodárskych zvierat.^[1]

• 
  pohľad z vrcholových častí Vitoše na východnú časť Sofie a Sofijskú kotlinu
• 
  pohľad na typický vzhľad Sofijskej kotliny
• 
  Sofijská kotlina na reliéfnej mape

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sofijska kotlovina