Sojka obyčajná
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) krkavcovité (Corvidae) Rod (genus) sojka (Garrulus) Druh (species) sojka obyčajná (G. glandarius)
Vedecký názov
Garrulus glandarius Linnaeus, 1758
Synonymá
sojka škriekavá
Mapa rozšírenia sojky obyčajnej       Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sojka obyčajná alebo sojka škriekavá^[3] (Garrulus glandarius) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Obýva palearktídu a orientálnu oblasť. Na Slovensku hniezdi skoro na celom území, v zime čiastočne migruje západným smerom a zimovanie bolo zistené na 91,60 % mapovacích kvadrátov.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sojka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, nie sú známe žiadne ohrozenia alebo poklesy, v Európe bol v rokoch 1980 – 2013 zistený mierny nárast stavov.^[1]

Je veľká ako holub (34 cm). Je červenkastohnedá, má čierne fúzy, čierny chvost, biele krídla s bielym políčkom a trblietavo modrým zrkadielkom. Samec a samica sa navzájom nelíšia, mladé jedince sú tmavšie a menej pestro sfarbené. Za letu je nápadná biela škvrna nad čiernym chvostom a široké krídla s bielym poľom a sýto modrými pierkami s čierno-bielymi prúžkami. Lieta ťažko, vlnovito a trepotavo, na zemi poskakuje.

Vydáva „reeč-reeč“ alebo „krehk-krehk“ alebo „hieé“. Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu.

Vyskytuje sa v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a v rozsiahlejších mestských parkoch. Prevažne stály druh. Hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väčšinou neďaleko od okraja lesa. Obýva severozápadnú Afriku, celú Európu, Sibír a východnú Áziu po Čínu. U nás je rozšírená vo všetkých typoch lesov a sťahuje sa do miest.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 15 000 - 30 000, zimujúcich jedincov 32 000 - 65 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998^[4] a 2001 žiadny.^[5] V roku 2014 LC* A2b - menej dotknutý.^[2][6][7]

Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo z vetvičiek, stoniek a korienkov je umiestnené v korunách stromov. Samice znášajú 5 – 6 zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia obidvaja rodičia 16 – 17 dní, mláďatá potom kŕmia asi 19 – 20 dní.

Na jar viac hmyz, ináč žalude, oriešky, bobule.

Je zákonom chránená (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.^[8]), spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[9] Druh je zaradený do smernici o vtákoch (Príloha II).^[10]

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
  Vajíčka
• 
• 
  jednodňové mláďatá
• 
  dvojtýždňové mláďatá
• 
  mláďatá pred vyletením z hniezda
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojka obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sojka obyčajná

• Hlasové ukážky vtákov z projektu Českého rozhlasu (po česky)
• Hlas sojky obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Garrulus glandarius na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Garrulus glandarius na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)