Sova obyčajná
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) sovy (Strigiformes) Podrad (subordo) sovy (Strigi) Čeľaď (familia) sovovité (Strigidae) Rod (genus) sova (Strix) Druh (species) sova obyčajná (Strix aluco)
Vedecký názov
Strix aluco Linnaeus, 1758
Synonymá
sova lesná
Mapa rozšírenia sovy obyčajnej       Hniezdiaca, celoročný výskyt zostavil: BirdLife International and Handbook of the Birds of the World (2016) 2012.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sova obyčajná alebo sova lesná^[3] (lat. Strix aluco) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva palearktídu.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sova obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, trend v Európe je neznámy.^[1]

Sova s mimoriadne veľkou hlavou, samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm^[5], krídla 267 - 320 mm, chvost 155 - 174 mm^[6], rozpätie 940 - 1040 mm^[5]). Váži okolo 400 - 550 g. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Chrbát je sivo-hnedý alebo žlto-hnedý s bielym pásom. Z brušnej strany je bledosivá alebo žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami s priečnymi čiarkami.^[6] Na hlave nie sú "ušká" z pierok. Oči sú tmavé, nie oranžové ani žlté.^[5][7] Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký.

Samica i samec sa ozýva hlasitým "kúiit, kjuvik". Môže znieť mäkko, ostro i drsne chrapľavo. Týmto hlasom označuje samica svoju pozíciu a je to aj "žobravý hlas". Samec používa tento hlasový prejav ako kontaktný hlas počas jesenného i jarného toku, pri odovzdávaní koristi a pri párení.^[8]

Hlasové prejavy samca znejú vo všeobecnosti čistejšie, u samice viac zachrípnuto. Samec v čase párenia a počas jesenného toku vydáva hlboký hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh". Má tri časti, klesavé ú, pauza, kratučké hu a trasľavé húkanie. Je to revírny hlas s individuálnym odtieňom. Susediaci samci sa tak poznajú podľa hlasu. V čase hniezdenia volá najmä samec "huhuhuhuhuhu". Slúži na lákanie do hniezdnej dutiny a ako začiatok párenia. Tento hlas často vydáva v hniezdnej dutine alebo vo vstupnom otvore.^[8]

Mláďatá vydávajú v hniezde hlas "sii", neskôr sa u rozlietanách mláďat mení na kýchavé "ksik", "šii-ep".^[5][6][7] a neskôr sa stále viac podobá na "kuit" dospelých.^[8]

Stály vták. Žije v zmiešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. Na základe dlhodobých pozorovaní je známe, že v krasových územiach cez deň s obľubou po celé generácie využíva na oddych výklenky vo vstupných partiách mohutných priepastí (napr. v Slovenskom krase: Obrovská priepasť, Malá Sovia priepasť, Veľká sovia priepasť, Drienkovská priepasť atď.), kde nachádza priaznivé mikroklimatické podmienky vo všetkých ročných obdobiach a pokoj^[9]. Práve tento špecifický typ správania druhu sa odzrkadlil v názvosloví slovenských jaskýň - názov min. trinástich jaskýň tvorí kmeň "sovia" (porovnaj^[10]). Hniezdenie v jaskyniach a priepastiach zatiaľ nebolo preukázané, ale nemožno ho vylúčiť. V marci znáša 4 – 5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas trvá 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30 – 35 dní. Sovy majú veľmi veľké oči, vďaka ktorým vidia aj potme, a to 10-krát lepšie ako ľudia.^[11] Ich oči sú však nehybné a aby mohli vidieť, čo sa okolo nich deje, musia krútiť hlavou. Dokážu nehlučne zaskočiť svoju obeť. Do svojich ostrých zahnutých pazúrov chytajú malé zajace a myši.

Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1 800 m (Vysoké Tatry)^[4]. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídiel, vo veľkých parkoch^[4]. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 88,10 % a zimovanie v 79,30 % mapovacích kvadrátoch.^[4] Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 - 3 000, zimujúcich jedincov 6 000 - 9 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998^[4] a 2001^[12] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.^[2][13][14] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.^[4]

Pre užitočnosť je chránená celý rok, spoločenská hodnota je 2000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[15]

• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
• 
• 
  Sivá forma
• 
  Hniezdia i odpočívajú v bútľavinách
• 
• 
  Mláďa
• 
  Mláďa
• 
  Mláďatá
• 
  Strix aluco sylvatica

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sova obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sova obyčajná

• Hlas sovy obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Strix aluco na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Strix aluco na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)