Space Exploration Technologies Corp.
Právna forma	privately held company
Odvetvie	aerokozmonautika
Založená	6. mája 2002
Zakladateľ	Elon Musk
Sídlo	Hawthorne, Kalifornia, USA 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°Z / 33.9207; -118.3278Súradnice: 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°Z / 33.9207; -118.3278
Pôvod	USA
Vedenie	Elon Musk (zakladateľ, výkonný riaditeľ (CEO) a hlavný technický riaditeľ (CTO)) Gwynne Shotwellová (prezidentka a prevádzková riaditeľka (COO))
Priemysel	aerokozmický priemysel
Produkcia	nosné rakety raketové motory kozmické lode Dragon 2 Starship Starlink autonómne plávajúce pristávacie plošiny
Zamestnancov	9 500 (vo februári 2021)
Vlastník	Elon Musk Trust
Webová stránka	www.spacex.com

Space Exploration Technologies Corporation, známa skôr pod obchodným menom SpaceX, je súkromná americká technologická spoločnosť pôsobiaca v aerokozmickom priemysle, ktorú v roku 2002 založil Elon Musk z peňazí, ktoré zarobil na predaji svojho podielu v systéme PayPal. Spoločnosť vyvinula raketové nosiče Falcon 1, Falcon 9 a Falcon Heavy, kozmické lode Dragon a Dragon 2, a začala s komerčným vypúšťaním telekomunikačných družíc. Ďalej vyvíja superťažký raketový systém Starship, čo je tiež kozmická loď a zároveň druhý stupeň tejto znovupoužiteľnej nosnej rakety. Prvý stupeň rakety sa nazýva Super Heavy. Podľa vyjadrenia Elona Muska je cieľom spoločnosti významne znížiť náklady na cestu do vesmíru, a tým umožniť ľudstvu kolonizáciu Marsu.

Počas svojej existencie dosiahla spoločnosť SpaceX viacero úspechov. Ako prvej súkromnej ​​spoločnosti na svete sa jej 28. septembra 2008 podarilo dosiahnuť obežnej dráhy Zeme za použitia motorov na kvapalné palivo, ďalej ako prvej súkromnej ​​spoločnosti sa jej podarilo 8. decembra 2010 vyslať na obežnú dráhu vlastnú kozmickú loď a potom s ňou pristáť v Tichom oceáne. Dňa 25. mája 2012 ako prvá súkromná firma úspešne vyslala kozmickú loď k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a 3. decembra 2013 sa zapísala do histórie, keď ako prvá súkromná firma dosiahla geosynchrónnej dráhy v rámci misie SES-8. Dňa 22. decembra 2015 spoločnosť získala ďalšie dôležité prvenstvo, keď sa jej podarilo pristáť s prvým stupňom rakety Falcon 9 Full Thrust (v1.2) Block 1.

Oproti vládnym agentúram aj konkurenčným firmám využíva SpaceX systém stavby rakiet, kedy v podstate celý konštrukčný proces prebieha v rámci jednej továrni v Kalifornii. SpaceX tak nie je nútená prevážať jednotlivé diely rakety v rámci USA, čo vedie k zníženiu nákladov na výrobu rakiet, a tým aj zlacňovaniu štartov. Tento prístup, spoločne s vysokou frekvenciou štartov, umožňuje firme znižovať náklady. K polovici roku 2014 sa podarilo SpaceX znížiť náklady na jeden štart rakety Falcon 9 na nízku obežnú dráhu Zeme na približne 60 miliónov amerických dolárov. Na toto zlacňovanie postupne zareagovala aj konkurencia. Napríklad spoločnosť Arianespace, svetový líder v kozmickej doprave, v reakcii na klesajúce náklady spoločnosti SpaceX, bol nútený pristúpiť na zlacnenie štartov svojich rakiet na geostacionárnu dráhu.

SpaceX sa snaží v dlhodobom pláne skonštruovať raketu, ktorá by sa dala opakovane použiť. V januári 2015 sa uskutočnil test v rámci zásobovacieho letu CRS-5 lode Dragon k ISS, počas ktorého sa spoločnosť pokúsila o pristátie prvého stupňa rakety Falcon 9 na plošinu umiestnenú v Atlantickom oceáne. Test skončil čiastkovým úspechom, keď sa podarilo prvý stupeň naviesť na plošinu, ale počas záverečného manévru sa raketa vo vyššej rýchlosti, ako bolo plánované, zrútila na plošinu. Rovnaký pokus sa uskutočnil aj v apríli toho istého roku, pri ktorom prvý stupeň na plošine skutočne pristál, ale kvôli prílišnej bočnej rýchlosti sa vzápätí po dosadnutí prevrátil a explodoval. Prvé úspešné pristátie prvého stupňa sa uskutočnilo dňa 8. apríla 2016 v rámci zásobovacej misie CRS-8 k ISS. Ďalším významným medzníkom pre SpaceX bol úspešný nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Crew Dragon k ISS, ktorý sa uskutočnil 2. až 8. marca 2019. Dragon 2 sa vyrába v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon, ktorý nahradil zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Program, v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k ISS aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing.

História

Zamestnanci SpaceX s kozmickou loďou Dragon v sídle spoločnosti v Hawthorne v Kalifornii, február 2015

Sídlo spoločnosti SpaceX

V roku 2001 Elon Musk koncipoval projekt Mars Oasis, ktorý mal za cieľ preniesť miniatúrny experimentálny skleník na pestovanie rastlín na povrch Marsu, v snahe znovu prilákať verejný záujem o prieskum vesmíru a tým navýšiť rozpočet NASA.^[1][2] Musk sa pokúšal kúpiť lacné rakety z Ruska, ale žiadne nezohnal za prijateľnú cenu.^[3]

Počas letu domov si Musk uvedomil, že by mohol založiť spoločnosť, ktorá by vyvinula rakety, ktoré by neboli tak nákladné. Podľa jedného z prvých investorov Tesly a SpaceX, Steva Jurvetsona,^[4] Musk spočítal, že materiál pre stavbu rakety tvorí v skutočnosti len 3% z výslednej ceny v tej dobe. S použitím vertikálnej integrácie a produkciou 85% dielov na jednom mieste a modulárnym prístupom by SpaceX mohla znížiť náklady na desatinu a dosiahnuť 70% marže. SpaceX začala s malou orbitálnou raketou namiesto toho, aby rovno postavila veľký, zložitejší a rizikovejší nosič, ktorý by mohol zlyhať a priviesť spoločnosť k bankrotu.

Začiatkom roka 2002 začal Musk hľadať zamestnanca pre svoju novú vesmírnu spoločnosť, ktorá sa pôvodne volala Space Exploration, ale čoskoro sa premenovala na SpaceX. Musk požiadal presláveného raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý sa potom stal hlavným konštruktérom raketových motorov spoločnosti. SpaceX najskôr sídlila v sklade v El Segundo v Kalifornii. Spoločnosť sa od svojho založenia v roku 2002 rýchlo rozrástla a od novembra 2005 sa počet zamestnancov zvýšil zo 160 na 1 100 v roku 2010, 3 800 zamestnancov a zmluvných partnerov v októbri 2013 a takmer 5 000 na konci roka 2015. Na Medzinárodnom vesmírnom kongrese v roku 2016 Musk uviedol, že SpaceX môže zamestnávať iba Američanov, pretože v spoločnosti pracujú na „moderných zbraňových technológiách“. V novembri 2019 mala SpaceX 7 000 zamestnancov.

Na konci roku 2012 mala SpaceX na svojom zozname štartov viac ako 40 zákaziek, čo predstavovalo zhruba štyri miliardy dolárov zo zmluvných výnosov, pričom mnohé z týchto zmlúv už boli čiastočne preplatené. Zmluvy zahŕňali komerčných aj vládnych zákazníkov (NASA, ozbrojené sily). Od decembra 2013 mala spoločnosť SpaceX celkovo 50 dohodnutých zákaziek, z toho dve tretiny predstavovali komerčné zákazky. Koncom roka 2013 začala médiá v kozmickom priemysle vyslovovať názory, že SpaceX znížila ceny pod úroveň hlavných hráčov na komerčnom trhu s vynášaním nákladu do vesmíru, Ariane 5 a Proton-M, kedy SpaceX mala vo svojom zozname aspoň desať zákaziek na geostacionárnu dráhu.

Ciele

Montážna hala pre Starship v Starbase v Texase

Musk uviedol, že jedným z jeho cieľov je znížiť náklady a zvýšiť spoľahlivosť vynášania nákladu do vesmíru a to až desaťkrát.^[5] Spoločnosť plánovala v roku 2004 začať „s vývojom ťažkého nosiča a dokonca aj superťažkého, pokiaľ bude dopyt“. Každé zvýšenie nosnosti vedie k zníženiu nákladov na vynesený kilogram na obežnú dráhu. Elon Musk povedal: „Verím, že cena 1 100 dolárov za kilogram alebo menej je dosiahnuteľná.“^[6]

Hlavným cieľom spoločnosti SpaceX bolo vyvinúť systém rýchleho opätovného použitia. Od marca 2013 sú verejne oznámené aspekty tohto úsilia, ktoré zahŕňali aktívne testovanie demonštračnej rakety pre vertikálne pristávanie v malých výškach^[7][8] a nasledujúce skúšky Falconu 9, ktorý od polovice roku 2013 po splnenie misie skúšal úlohy potrebné na pristátie prvého stupňa. Pre tieto účely boli rakety vybavené rovnako ako skúšobná raketa a prebiehali skúšky pristávania na morskú hladinu. Prevádzková riaditeľka Gwynne Shotwellová na Singapurskom fóre satelitného priemyslu v lete 2013 povedala: „Ak to dosiahneme (opakovateľne použiteľné technológie), a my sa snažíme, aby sme to urobili správne, tak ak sa na to pozrieme, tak štarty môžu byť od päť do sedem miliónov dolárov, čo by dramaticky zmenilo situáciu.“^[9]

Musk v rozhovore z roku 2011 uviedol, že dúfa, že sa mu podarí za 10 až 20 rokov dopraviť ľudí na povrch Marsu.^[10] V roku 2010 ho jeho výpočty presvedčili, že kolonizácia Marsu je možná.^[11] V júni 2013 Musk použil názov Mars Colonial Transporter (neskôr tiež známy ako Interplanetary Transport System – Medziplanetárny dopravný systém) a odkazoval na súkromné ​​financovanie, ktoré by zahŕňalo vývoj raketových motorov, a kozmické lode na prepravu ľudí na Mars a návrat na Zem.^[12] V marci 2014 Gwynne Shotwellová uviedla, že akonáhle sa uskutoční let s posádku v lodi Dragon 2 a let Falconu Heavy, tak sa inžiniersky tím SpaceX zameria na vývoj technológií potrebných pre let k Marsu.

Vlastníctvo a financovanie

V auguste 2008 spoločnosť SpaceX prijala investíciu od Founders Fund vo výške 20 miliónov dolárov.^[13] Začiatkom roku 2012 boli približne dve tretiny spoločnosti vlastnené jeho zakladateľom a cena jeho 70 miliónov akcií bola odhadnutá na 875 miliónov.^[14] Celková hodnota SpaceX tak bola 1,3 miliardy dolárov.^[15] Po misii Dragon C2+ v máji 2012 sa hodnota spoločnosti takmer zdvojnásobila na 2,4 miliardy dolárov.^[16] V januári 2015 spoločnosť SpaceX získala finančnú injekciu od spoločností Google a Fidelity vo výške jednej miliardy dolárov výmenou za 8,333% podiel a hodnota spoločnosti bola stanovená približne na 12 miliárd dolárov. Spoločnosti Google a Fidelity sa pripojili k vtedajšej investičnej skupine Draper Fisher Jurvetson, Founders Fund, Valor Equity Partners a Capricorn.^[17]

V prvých desiatich rokoch prevádzky spoločnosť hospodárila s jednou miliardou dolárov. Z toho súkromný kapitál tvoril asi 200 miliónov dolárov, pričom Musk vložil približne 100 miliónov a iní investori tiež zhruba rovnakú sumu (fond zakladateľov – Draper Fisher Jurvetson, ...).^[18] Zvyšok pochádzal z priebežných platieb za dlhodobé zmluvy o štartoch a vývoji. Do apríla 2012 NASA z tejto sumy poskytla približne 400 až 500 miliónov dolárov, pričom väčšina z toho bola poskytnutá za zmluvy týkajúce sa vynášania nákladu. Do mája 2012 SpaceX uzavrela zmluvy na 40 štartov a z každej tejto zmluvy získala zálohu, pretože potrebný nosič je postavený ešte pred štartom.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému SpaceX

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka (po anglicky)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Kozmonautický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SpaceX na českej Wikipédii.