A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Space Exploration Technologies Corp. | |
| | |
| Právna forma | privately held company |
|---|---|
| Odvetvie | aerokozmonautika |
| Založená | 6. mája 2002 |
| Zakladateľ | Elon Musk |
| Sídlo | Hawthorne, Kalifornia, USA 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°ZSúradnice: 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°Z |
| Pôvod | USA |
| Vedenie | Elon Musk (zakladateľ, výkonný riaditeľ (CEO) a hlavný technický riaditeľ (CTO)) Gwynne Shotwellová (prezidentka a prevádzková riaditeľka (COO)) |
| Priemysel | aerokozmický priemysel |
| Produkcia | nosné rakety raketové motory kozmické lode Dragon 2 Starship Starlink autonómne plávajúce pristávacie plošiny |
| Zamestnancov | 9 500 (vo februári 2021) |
| Vlastník | Elon Musk Trust |
| Webová stránka | www.spacex.com |
Space Exploration Technologies Corporation, známa skôr pod obchodným menom SpaceX, je súkromná americká technologická spoločnosť pôsobiaca v aerokozmickom priemysle, ktorú v roku 2002 založil Elon Musk z peňazí, ktoré zarobil na predaji svojho podielu v systéme PayPal. Spoločnosť vyvinula raketové nosiče Falcon 1, Falcon 9 a Falcon Heavy, kozmické lode Dragon a Dragon 2, a začala s komerčným vypúšťaním telekomunikačných družíc. Ďalej vyvíja superťažký raketový systém Starship, čo je tiež kozmická loď a zároveň druhý stupeň tejto znovupoužiteľnej nosnej rakety. Prvý stupeň rakety sa nazýva Super Heavy. Podľa vyjadrenia Elona Muska je cieľom spoločnosti významne znížiť náklady na cestu do vesmíru, a tým umožniť ľudstvu kolonizáciu Marsu.
Počas svojej existencie dosiahla spoločnosť SpaceX viacero úspechov. Ako prvej súkromnej spoločnosti na svete sa jej 28. septembra 2008 podarilo dosiahnuť obežnej dráhy Zeme za použitia motorov na kvapalné palivo, ďalej ako prvej súkromnej spoločnosti sa jej podarilo 8. decembra 2010 vyslať na obežnú dráhu vlastnú kozmickú loď a potom s ňou pristáť v Tichom oceáne. Dňa 25. mája 2012 ako prvá súkromná firma úspešne vyslala kozmickú loď k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a 3. decembra 2013 sa zapísala do histórie, keď ako prvá súkromná firma dosiahla geosynchrónnej dráhy v rámci misie SES-8. Dňa 22. decembra 2015 spoločnosť získala ďalšie dôležité prvenstvo, keď sa jej podarilo pristáť s prvým stupňom rakety Falcon 9 Full Thrust (v1.2) Block 1.
Oproti vládnym agentúram aj konkurenčným firmám využíva SpaceX systém stavby rakiet, kedy v podstate celý konštrukčný proces prebieha v rámci jednej továrni v Kalifornii. SpaceX tak nie je nútená prevážať jednotlivé diely rakety v rámci USA, čo vedie k zníženiu nákladov na výrobu rakiet, a tým aj zlacňovaniu štartov. Tento prístup, spoločne s vysokou frekvenciou štartov, umožňuje firme znižovať náklady. K polovici roku 2014 sa podarilo SpaceX znížiť náklady na jeden štart rakety Falcon 9 na nízku obežnú dráhu Zeme na približne 60 miliónov amerických dolárov. Na toto zlacňovanie postupne zareagovala aj konkurencia. Napríklad spoločnosť Arianespace, svetový líder v kozmickej doprave, v reakcii na klesajúce náklady spoločnosti SpaceX, bol nútený pristúpiť na zlacnenie štartov svojich rakiet na geostacionárnu dráhu.
SpaceX sa snaží v dlhodobom pláne skonštruovať raketu, ktorá by sa dala opakovane použiť. V januári 2015 sa uskutočnil test v rámci zásobovacieho letu CRS-5 lode Dragon k ISS, počas ktorého sa spoločnosť pokúsila o pristátie prvého stupňa rakety Falcon 9 na plošinu umiestnenú v Atlantickom oceáne. Test skončil čiastkovým úspechom, keď sa podarilo prvý stupeň naviesť na plošinu, ale počas záverečného manévru sa raketa vo vyššej rýchlosti, ako bolo plánované, zrútila na plošinu. Rovnaký pokus sa uskutočnil aj v apríli toho istého roku, pri ktorom prvý stupeň na plošine skutočne pristál, ale kvôli prílišnej bočnej rýchlosti sa vzápätí po dosadnutí prevrátil a explodoval. Prvé úspešné pristátie prvého stupňa sa uskutočnilo dňa 8. apríla 2016 v rámci zásobovacej misie CRS-8 k ISS. Ďalším významným medzníkom pre SpaceX bol úspešný nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Crew Dragon k ISS, ktorý sa uskutočnil 2. až 8. marca 2019. Dragon 2 sa vyrába v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon, ktorý nahradil zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Program, v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k ISS aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing.
História
V roku 2001 Elon Musk koncipoval projekt Mars Oasis, ktorý mal za cieľ preniesť miniatúrny experimentálny skleník na pestovanie rastlín na povrch Marsu, v snahe znovu prilákať verejný záujem o prieskum vesmíru a tým navýšiť rozpočet NASA.[1][2] Musk sa pokúšal kúpiť lacné rakety z Ruska, ale žiadne nezohnal za prijateľnú cenu.[3]
Počas letu domov si Musk uvedomil, že by mohol založiť spoločnosť, ktorá by vyvinula rakety, ktoré by neboli tak nákladné. Podľa jedného z prvých investorov Tesly a SpaceX, Steva Jurvetsona,[4] Musk spočítal, že materiál pre stavbu rakety tvorí v skutočnosti len 3% z výslednej ceny v tej dobe. S použitím vertikálnej integrácie a produkciou 85% dielov na jednom mieste a modulárnym prístupom by SpaceX mohla znížiť náklady na desatinu a dosiahnuť 70% marže. SpaceX začala s malou orbitálnou raketou namiesto toho, aby rovno postavila veľký, zložitejší a rizikovejší nosič, ktorý by mohol zlyhať a priviesť spoločnosť k bankrotu.
Začiatkom roka 2002 začal Musk hľadať zamestnanca pre svoju novú vesmírnu spoločnosť, ktorá sa pôvodne volala Space Exploration, ale čoskoro sa premenovala na SpaceX. Musk požiadal presláveného raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý sa potom stal hlavným konštruktérom raketových motorov spoločnosti. SpaceX najskôr sídlila v sklade v El Segundo v Kalifornii. Spoločnosť sa od svojho založenia v roku 2002 rýchlo rozrástla a od novembra 2005 sa počet zamestnancov zvýšil zo 160 na 1 100 v roku 2010, 3 800 zamestnancov a zmluvných partnerov v októbri 2013 a takmer 5 000 na konci roka 2015. Na Medzinárodnom vesmírnom kongrese v roku 2016 Musk uviedol, že SpaceX môže zamestnávať iba Američanov, pretože v spoločnosti pracujú na „moderných zbraňových technológiách“. V novembri 2019 mala SpaceX 7 000 zamestnancov.
Na konci roku 2012 mala SpaceX na svojom zozname štartov viac ako 40 zákaziek, čo predstavovalo zhruba štyri miliardy dolárov zo zmluvných výnosov, pričom mnohé z týchto zmlúv už boli čiastočne preplatené. Zmluvy zahŕňali komerčných aj vládnych zákazníkov (NASA, ozbrojené sily). Od decembra 2013 mala spoločnosť SpaceX celkovo 50 dohodnutých zákaziek, z toho dve tretiny predstavovali komerčné zákazky. Koncom roka 2013 začala médiá v kozmickom priemysle vyslovovať názory, že SpaceX znížila ceny pod úroveň hlavných hráčov na komerčnom trhu s vynášaním nákladu do vesmíru, Ariane 5 a Proton-M, kedy SpaceX mala vo svojom zozname aspoň desať zákaziek na geostacionárnu dráhu.
Ciele
Musk uviedol, že jedným z jeho cieľov je znížiť náklady a zvýšiť spoľahlivosť vynášania nákladu do vesmíru a to až desaťkrát.[5] Spoločnosť plánovala v roku 2004 začať „s vývojom ťažkého nosiča a dokonca aj superťažkého, pokiaľ bude dopyt“. Každé zvýšenie nosnosti vedie k zníženiu nákladov na vynesený kilogram na obežnú dráhu. Elon Musk povedal: „Verím, že cena 1 100 dolárov za kilogram alebo menej je dosiahnuteľná.“[6]
Hlavným cieľom spoločnosti SpaceX bolo vyvinúť systém rýchleho opätovného použitia. Od marca 2013 sú verejne oznámené aspekty tohto úsilia, ktoré zahŕňali aktívne testovanie demonštračnej rakety pre vertikálne pristávanie v malých výškach[7][8] a nasledujúce skúšky Falconu 9, ktorý od polovice roku 2013 po splnenie misie skúšal úlohy potrebné na pristátie prvého stupňa. Pre tieto účely boli rakety vybavené rovnako ako skúšobná raketa a prebiehali skúšky pristávania na morskú hladinu. Prevádzková riaditeľka Gwynne Shotwellová na Singapurskom fóre satelitného priemyslu v lete 2013 povedala: „Ak to dosiahneme (opakovateľne použiteľné technológie), a my sa snažíme, aby sme to urobili správne, tak ak sa na to pozrieme, tak štarty môžu byť od päť do sedem miliónov dolárov, čo by dramaticky zmenilo situáciu.“[9]
Musk v rozhovore z roku 2011 uviedol, že dúfa, že sa mu podarí za 10 až 20 rokov dopraviť ľudí na povrch Marsu.[10] V roku 2010 ho jeho výpočty presvedčili, že kolonizácia Marsu je možná.[11] V júni 2013 Musk použil názov Mars Colonial Transporter (neskôr tiež známy ako Interplanetary Transport System – Medziplanetárny dopravný systém) a odkazoval na súkromné financovanie, ktoré by zahŕňalo vývoj raketových motorov, a kozmické lode na prepravu ľudí na Mars a návrat na Zem.[12] V marci 2014 Gwynne Shotwellová uviedla, že akonáhle sa uskutoční let s posádku v lodi Dragon 2 a let Falconu Heavy, tak sa inžiniersky tím SpaceX zameria na vývoj technológií potrebných pre let k Marsu.
Vlastníctvo a financovanie
V auguste 2008 spoločnosť SpaceX prijala investíciu od Founders Fund vo výške 20 miliónov dolárov.[13] Začiatkom roku 2012 boli približne dve tretiny spoločnosti vlastnené jeho zakladateľom a cena jeho 70 miliónov akcií bola odhadnutá na 875 miliónov.[14] Celková hodnota SpaceX tak bola 1,3 miliardy dolárov.[15] Po misii Dragon C2+ v máji 2012 sa hodnota spoločnosti takmer zdvojnásobila na 2,4 miliardy dolárov.[16] V januári 2015 spoločnosť SpaceX získala finančnú injekciu od spoločností Google a Fidelity vo výške jednej miliardy dolárov výmenou za 8,333% podiel a hodnota spoločnosti bola stanovená približne na 12 miliárd dolárov. Spoločnosti Google a Fidelity sa pripojili k vtedajšej investičnej skupine Draper Fisher Jurvetson, Founders Fund, Valor Equity Partners a Capricorn.[17]
V prvých desiatich rokoch prevádzky spoločnosť hospodárila s jednou miliardou dolárov. Z toho súkromný kapitál tvoril asi 200 miliónov dolárov, pričom Musk vložil približne 100 miliónov a iní investori tiež zhruba rovnakú sumu (fond zakladateľov – Draper Fisher Jurvetson, ...).[18] Zvyšok pochádzal z priebežných platieb za dlhodobé zmluvy o štartoch a vývoji. Do apríla 2012 NASA z tejto sumy poskytla približne 400 až 500 miliónov dolárov, pričom väčšina z toho bola poskytnutá za zmluvy týkajúce sa vynášania nákladu. Do mája 2012 SpaceX uzavrela zmluvy na 40 štartov a z každej tejto zmluvy získala zálohu, pretože potrebný nosič je postavený ešte pred štartom.
Referencie
- ↑ MarsNow 1.9 Profile: Elon Musk, Life to Mars Foundation . spaceref.com, . Dostupné online.
- ↑ Risky Business . spectrum.ieee.org, . Dostupné online.
- ↑ CHAIKIN, Andrew. Is SpaceX Changing the Rocket Equation? . airspacemag.com, . Dostupné online.
- ↑ Here's Why Investor Steve Jurvetson Saved Elon Musk's Space Dreams . businessinsider.com, . Dostupné online.
- ↑ Iridium and SpaceX Sign Major Commercial Launch Contract . spacex.com, . Dostupné online.
- ↑ Elon Musk - Senate Testimony May 5, 2004 . spacex.com, . Dostupné online.
- ↑ Spaceflight Now | Breaking News | Reusable rocket prototype almost ready for first liftoff . spaceflightnow.com, . Dostupné online.
- ↑ SpaceX Plans to Test Reusable Suborbital VTVL Rocket in Texas . technews.tmcnet.com, . Dostupné online.
- ↑ Shotwell: Reusable Falcon 9 Would Cost $5 to $7 Million Per Launch . parabolicarc.com, . Dostupné online.
- ↑ Elon Musk: I'll Put a Man on Mars in 10 Years . wsj.com, . Dostupné online.
- ↑ Elon Musk on Mars: "It's a fixer-upper of a planet" online. cbsnews.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SCHAEFER, Steve. SpaceX IPO Cleared For Launch? Elon Musk Says Hold Your Horses online. forbes.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SpaceX Receives $20 Million Investment from Founders Fund online. spacex.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ MELBY, Caleb. How Elon Musk Became A Billionaire Twice Over online. forbes.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ Jane Wells | @janewells. Elon Musk on Why SpaceX Has the Right Stuff to Win the Space Race online. cnbc.com, 2012-04-27, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SpaceX’s worth skyrockets to $4.8B after successful mission online. venturebeat.com, 2012-06-07, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SpaceX Confirms Google Investment online. spacenews.com, 2015-01-20, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ Space Exploration Technologies (SpaceX) online. archive.is, 2012-12-17, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému SpaceX
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka (po anglicky)
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SpaceX na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írán
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Únor
Únor 1948
Ústavní soud České republiky
Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Čeleď
Černá Hora
Černice (Horní Jiřetín)
Česká Miss
Česká strana národně sociální
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český zemský sněm
Česko
Československá živnostensko-obchodnická strana středostavovská
Československá národní demokracie
Československá televize
Československý rozhlas
Československo
Činoherní klub
Členské státy NATO
ČSSD
ČSSD
ČT24
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Řím
Šiveluč
Španělsko
Špeciálne:Hľadanie/Soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg'
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg'
Štefan Kočvara
Štefan Osuský
Švédsko
Židovská legie
Židovská národní rada
1. únor
1. červen
1. červenec
1. květen
1. prosinec
10. únor
11. únor
11. duben
11. prosinec
12. únor
12. červen
12. leden
12. listopad
13. únor
13. březen
1337
1383
14. únor
14. říjen
14. březen
14. duben
14. listopad
14. srpen
1475
1499
15. únor
15. říjen
1523
1570
1591
16. únor
16. červenec
16. duben
1600
1628
1635
1649
1668
1694
17. únor
17. duben
17. srpen
1707
1708
1725
1729
1735
1752
1768
1778
1783
1792
1793
18. únor
18. říjen
18. březen
1802
1806
1810
1813
1817
1823
1843
1844
1847
1850
1856
1860
1862
1863
1866
1868
1870
1877
1879
1883
1884
1889
1891
1892
1895
1896
19. únor
19. říjen
19. říjen
19. prosinec
1906
1907
1909
1912
1913
1917
1919
1922
1923
1924
1928
1932
1935
1936
1939
1942
1943
1944
1945
1946
1948
1949
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1959
1960
1963
1964
1965
1967
1968
1969
1970
1973
1974
1975
1983
1985
1987
1991
1993
1994
1998
2. únor
2. červenec
2. duben
20. únor
20. duben
20. srpen
2004
2005
2011
2013
2015
2016
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. duben
22. únor
23. únor
23. říjen
23. duben
24. únor
24. červenec
24. listopad
25. únor
25. červen
25. říjen
25. březen
25. duben
25. září
26. únor
26. říjen
27. únor
28. únor
28. březen
28. listopad
29. únor
3. únor
30. leden
31. říjen
31. březen
4. únor
4. červen
4. duben
43 př. n. l.
5. únor
6. únor
7. únor
7. červenec
7. prosinec
7. srpen
753 př. n. l.
8. únor
9. únor
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Adolf Klimek
Adolf Kramenič
Adolf Procházka
Ahmad Jamal
Alžběta I.
Alija
Andrej Babiš
Anfisa Rezcovová
Angélique du Coudray
Angličtina
ANO 2011
Antonín Hřebík
Antonín Hampl
Antonín Němec
Antonov An-225
Ariane 5
Arménie
Aun Schan Su Ťij
Autoritní kontrola
Březen
Baruch Goldstein
Bar Giora
Ben Ferencz
Bitva o mezinárodní letiště Hostomel
Bitva u Mutiny
Blažej Vilím
Bořivoj Čelovský
Bobby Charlton
Boca Chica (Texas)
Bohumínské usnesení
Bohumír Šmeral
Bohumil Benoni
Bohumil Laušman
Bohumil Palek
Bohuslav Korejs
Bohuslav Sobotka
Bohuslav Sobotka
Buenos Aires
Cíl (firma)
Callisto
Carla Bley
Carlo Goldoni
Celestýn Opitz
Charles Proteus Steinmetz
Charles Proteus Steinmetz
Claire-Clémence de Maillé-Brézé
Commons:Featured pictures/cs
Craig Breen
Dělnická tělocvičná jednota
Dana Němcová
Daniela Drtinová
Dassault/Dornier Alpha Jet
David Ben Gurion
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Demokracie
Demokratická strana (Slovensko)
Dolní Kanada
Donald Trump
Druhá vláda Klementa Gottwalda
Eduard Krečmar
Eduard Plantagenet, 17. hrabě z Warwicku
Edvard Beneš
Elena Pampulovová
Eleonora Šomková
Emilia Galotti
Emil Boček
Encyklopedie
Enrico Caruso
Ernst Wilhelm Wolf
Etnologie
Eurasie
Europa (měsíc)
Eva Melmuková
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Evropský parlament
Exkomunikace
Felix Benda
Ferdinand Jitschinsky
Ferdinand Peroutka
Ferdinand Vach
Finsko
Flavia Pennettaová
Francie
František Král
František Němec (politik)
Friedrich Spee
Friedrich von Adelung
Gabriela Míčová
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
George Harrison
Gotthold Ephraim Lessing
Gottlieb Wernsdorf
Grand National
Gregoriánský kalendář
Ha-Šomer
Haag
Hagana
Hana Burešová
Hana Vláčilová
Heliodor Píka
Henryk Mrejzek
Histadrut
HLAS – sociálna demokracia
Hlas Ameriky
Hlavní strana
Hlavohruď
Horní Jiřetín
Hradní stráž
Hubert Ripka
Hynek Pelc (1895)
Idealisté.cz
Info.cz
International Standard Book Number
Istanbulská univerzita
Ivo Ducháček
Izrael
Izraelci
Ján Papánek
Jacopo Peri
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jan Bervida
Jan Hamáček
Jan Němeček (hudební historik)
Jan Zajíc
Jaromír Dolanský
Jaroslava Hanušová
Jaroslav Stránský
Jeroným Tejc
Jeruzalém
Jiří Černý (hudební kritik)
Jiří Dienstbier mladší
Jiří Hejda
Jiří Horák (1924)
Jiří Paroubek
Jiří Zimola
Jicchak Ben Cvi
Jim Čert
Jindřiška Smetanová
Jindřiška Smetanová
Jindřich IV. Francouzský
Jindřich Kafka
Jožka Pejskar
Johann Georg Christian Lehmann
Johann Philipp Krieger
José de San Martín
Josef Černý (politik)
Josef Beran
Josef Boleslav Pecka
Josef Hybeš
Josef Mach
Josef Mareš (kriminalista)
Josef Masaryk
Josef Paukner
Josef Robotka
Josef Steiner (poslanec Říšské rady)
Josep Fusté
Josif Vissarionovič Stalin
Jozef Lettrich
Julius Firt
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Juraj Slávik
Křižákovití
Křižák podkorní
Kamčatka
Karel Hrubý (1923)
Karel Hynek Mácha
Karel Kinský
Karel Toman
Karl Marek
Kateřina Smejkalová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
KDU-ČSL
Kidd Jordan
Klub poslanců sociálně demokratické orientace
Klub sociálních demokratů Občanského fóra
Komunistická strana Sovětského svazu
Konžská demokratická republika
Korejská válka
Koruna československá
Kult osobnosti
Lánský puč
Lánský puč
Lány (zámek, okres Kladno)
Lány (zámek, okres Kladno)
Ladislav Landa
Ladislav Smoček
Lea Vivot
Leden
Lidový dům (Hybernská)
Liliana
Livius
Londýn
Louise Glücková
Lubomír Zaorálek
Luis Garavito
Lukáš Sedlák
Múte Bourup Egede
Měnová reforma
Maďarské povstání
Mahsá Amíníová
Mapaj
Marcus Antonius
Marie-Adéla Lucemburská
Marie Medicejská
Martin Klásek
Martin Kvetko
Martti Ahtisaari
Marxismus
Mary Quantová
Masakr v Jeskyni patriarchů
Masarykova demokratická akademie
Matěj Brixi
Mezinárodní trestní soud
Michal Šmarda (politik)
Michal Gabriel
Michal Hašek
Milan Štěch
Milan Chovanec
Miloš Zeman
Miloš Zeman
Miloslava Misáková
Miloslav Rechcígl starší
Milo Đukanović
Mistrovství světa v ragby 2023
Mladí sociální demokraté
Mnichov
Mohawkové
Moric Schöne
Muslim
Myanmar
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní hnutí pracující mládeže
Národní knihovna České republiky
Národní liga pro demokracii
Národní strana práce (1938)
Nålebinding
Německá sociálně demokratická strana dělnická v ČSR
Nadace Wikimedia
Natalie Zemon Davis
Neil Jordan
New York
Nigel Lawson
Nikita Chruščov
Nukleárie
Občanská koalice
Okresní soud ve Vsetíně
Okresní soud ve Vsetíně
Ondřej Kundra
Opoziční smlouva
Organizace spojených národů
Otakar Čemus
Otakar Ostrčil
Předseda Rady svobodného Československa
Předseda vlády České republiky
Předseda vlády Slovenské republiky
Paříž
Padělek
Palestina
Palestina v osmanském období
Panamerické hry
Parlamentní volby v Polsku 2023
Pavel Dostál
Pavel Kosatík
Pavel Simon
Pavel Viboch
Pavol Blaho (Strana slobody)
Pavouci
Petrohrad
Petr Zenkl
Piknik
Pius V.
Plzeňské povstání (1953)
Po'alej Cijon
Polsko
Poltava
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právo a spravedlnost
Právo lidu
Pražský hrad
Praha
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Prezident Slovenské republiky
Proces se skupinou Milady Horákové
Pronásledování křesťanů
Prosincová generální stávka 1920
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protistátoprávní prohlášení
Q12048470
Q12048470#identifiers
Q12048470#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rada svobodného Československa
Recep Tayyip Erdoğan
Recep Tayyip Erdoğan
Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu
Respekt (časopis)
Revoluční národní shromáždění
RMS Aquitania
Robert Fico
Rodné jméno
Roman Onderka
Roman Staněk
Romulus a Remus
Rudolf Brdička
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Rusko
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sametová revoluce
Sean Astin
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sergej Ingr
Sergio Gori
Severoatlantická aliance
Severoatlantická smlouva
Seymour Stein
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam předsedů Sociální demokracie (Česko)
Seznam politických afér v Česku
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sibiř
Sionismus
Slavomír Klaban
Slovenská národná strana
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Sociální demokracie (Česko)
Sopečná erupce
Soubor:Škromach Chovanec Praha.JPG
Soubor:Alessandro Longhi - Ritratto di Carlo Goldoni (c 1757) Ca Goldoni Venezia.jpg
Soubor:Alpha Jet - RIAT 2007 (2544737153).jpg
Soubor:CelestýnOpitz.jpg
Soubor:Enrico Caruso tenor.jpg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:George Harrison 1974 (cropped).jpg
Soubor:Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Neil Jordan by David Shankbone.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg
soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg'
Soubor:Plenary Assembly of the Council of Free Czechoslovakia (1949).svg
Soubor:Sean Astin.jpg
Soubor:Sobotka and Tejc, Grill párty, Brno-Bystrc (5).jpg
Soubor:Stavovské divadlo vstup 1.jpg
Soubor:TéaLeoniJun07.jpg
Soubor:Toman Karel (1877-1946).jpeg
Soubor:Václav Klaus a Ivan Gašparovič ve vile Tugendhat 2013-03-06 4917c Michal Hašek.jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-294-5
Spojené království
Spojené království Velké Británie a Irska
Spojené státy americké
Státní převrat
Stanislav Gross
Stanislav Holý
Staroměstské náměstí
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Strana slobody
Suzanne Somersová
Svoboda a přímá demokracie
Svobodná Evropa
Tábor
Téa Leoni
Texas
Theodor Pištěk (výtvarník)
The Football Association
Tibor Šabo
Tomáš Fejfar
Tomáš Garrigue Masaryk
Toronto
Turecko
Univerzitní systém dokumentace
Václav Český
Václav Korda
Václav Majer
Václav Rusek
Václav Veverka (poslanec)
Východoněmecké povstání
Věra Jirousová
Vahagn Chačaturjan
Varšavská smlouva
Velké národní shromáždění
Velké národní shromáždění
Vilém Bernard
Vilém Votruba
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vladimír Špidla
Vladimír Kratina
Vladimír Stibor
Vladimir Kara-Murza
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volba prezidenta České republiky 2013
Volby do Knesetu 1949
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2013
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2013
Volby prezidenta České republiky 2003
Vražda
Vratislav Dostál
Vyslovení nedůvěry
Waldemar Pawlak
Walker, Texas Ranger
Washington, D.C.
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
WorldCat
Zadeček
Zatčení
Zdeněk Škromach
Zdeněk Fierlinger
Zdeněk Ziegler
Zdenek Hůla
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
