A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Space Exploration Technologies Corp. | |
| | |
| Právna forma | privately held company |
|---|---|
| Odvetvie | aerokozmonautika |
| Založená | 6. mája 2002 |
| Zakladateľ | Elon Musk |
| Sídlo | Hawthorne, Kalifornia, USA 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°ZSúradnice: 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°Z |
| Pôvod | USA |
| Vedenie | Elon Musk (zakladateľ, výkonný riaditeľ (CEO) a hlavný technický riaditeľ (CTO)) Gwynne Shotwellová (prezidentka a prevádzková riaditeľka (COO)) |
| Priemysel | aerokozmický priemysel |
| Produkcia | nosné rakety raketové motory kozmické lode Dragon 2 Starship Starlink autonómne plávajúce pristávacie plošiny |
| Zamestnancov | 9 500 (vo februári 2021) |
| Vlastník | Elon Musk Trust |
| Webová stránka | www.spacex.com |
Space Exploration Technologies Corporation, známa skôr pod obchodným menom SpaceX, je súkromná americká technologická spoločnosť pôsobiaca v aerokozmickom priemysle, ktorú v roku 2002 založil Elon Musk z peňazí, ktoré zarobil na predaji svojho podielu v systéme PayPal. Spoločnosť vyvinula raketové nosiče Falcon 1, Falcon 9 a Falcon Heavy, kozmické lode Dragon a Dragon 2, a začala s komerčným vypúšťaním telekomunikačných družíc. Ďalej vyvíja superťažký raketový systém Starship, čo je tiež kozmická loď a zároveň druhý stupeň tejto znovupoužiteľnej nosnej rakety. Prvý stupeň rakety sa nazýva Super Heavy. Podľa vyjadrenia Elona Muska je cieľom spoločnosti významne znížiť náklady na cestu do vesmíru, a tým umožniť ľudstvu kolonizáciu Marsu.
Počas svojej existencie dosiahla spoločnosť SpaceX viacero úspechov. Ako prvej súkromnej spoločnosti na svete sa jej 28. septembra 2008 podarilo dosiahnuť obežnej dráhy Zeme za použitia motorov na kvapalné palivo, ďalej ako prvej súkromnej spoločnosti sa jej podarilo 8. decembra 2010 vyslať na obežnú dráhu vlastnú kozmickú loď a potom s ňou pristáť v Tichom oceáne. Dňa 25. mája 2012 ako prvá súkromná firma úspešne vyslala kozmickú loď k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a 3. decembra 2013 sa zapísala do histórie, keď ako prvá súkromná firma dosiahla geosynchrónnej dráhy v rámci misie SES-8. Dňa 22. decembra 2015 spoločnosť získala ďalšie dôležité prvenstvo, keď sa jej podarilo pristáť s prvým stupňom rakety Falcon 9 Full Thrust (v1.2) Block 1.
Oproti vládnym agentúram aj konkurenčným firmám využíva SpaceX systém stavby rakiet, kedy v podstate celý konštrukčný proces prebieha v rámci jednej továrni v Kalifornii. SpaceX tak nie je nútená prevážať jednotlivé diely rakety v rámci USA, čo vedie k zníženiu nákladov na výrobu rakiet, a tým aj zlacňovaniu štartov. Tento prístup, spoločne s vysokou frekvenciou štartov, umožňuje firme znižovať náklady. K polovici roku 2014 sa podarilo SpaceX znížiť náklady na jeden štart rakety Falcon 9 na nízku obežnú dráhu Zeme na približne 60 miliónov amerických dolárov. Na toto zlacňovanie postupne zareagovala aj konkurencia. Napríklad spoločnosť Arianespace, svetový líder v kozmickej doprave, v reakcii na klesajúce náklady spoločnosti SpaceX, bol nútený pristúpiť na zlacnenie štartov svojich rakiet na geostacionárnu dráhu.
SpaceX sa snaží v dlhodobom pláne skonštruovať raketu, ktorá by sa dala opakovane použiť. V januári 2015 sa uskutočnil test v rámci zásobovacieho letu CRS-5 lode Dragon k ISS, počas ktorého sa spoločnosť pokúsila o pristátie prvého stupňa rakety Falcon 9 na plošinu umiestnenú v Atlantickom oceáne. Test skončil čiastkovým úspechom, keď sa podarilo prvý stupeň naviesť na plošinu, ale počas záverečného manévru sa raketa vo vyššej rýchlosti, ako bolo plánované, zrútila na plošinu. Rovnaký pokus sa uskutočnil aj v apríli toho istého roku, pri ktorom prvý stupeň na plošine skutočne pristál, ale kvôli prílišnej bočnej rýchlosti sa vzápätí po dosadnutí prevrátil a explodoval. Prvé úspešné pristátie prvého stupňa sa uskutočnilo dňa 8. apríla 2016 v rámci zásobovacej misie CRS-8 k ISS. Ďalším významným medzníkom pre SpaceX bol úspešný nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Crew Dragon k ISS, ktorý sa uskutočnil 2. až 8. marca 2019. Dragon 2 sa vyrába v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon, ktorý nahradil zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Program, v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k ISS aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing.
História
V roku 2001 Elon Musk koncipoval projekt Mars Oasis, ktorý mal za cieľ preniesť miniatúrny experimentálny skleník na pestovanie rastlín na povrch Marsu, v snahe znovu prilákať verejný záujem o prieskum vesmíru a tým navýšiť rozpočet NASA.[1][2] Musk sa pokúšal kúpiť lacné rakety z Ruska, ale žiadne nezohnal za prijateľnú cenu.[3]
Počas letu domov si Musk uvedomil, že by mohol založiť spoločnosť, ktorá by vyvinula rakety, ktoré by neboli tak nákladné. Podľa jedného z prvých investorov Tesly a SpaceX, Steva Jurvetsona,[4] Musk spočítal, že materiál pre stavbu rakety tvorí v skutočnosti len 3% z výslednej ceny v tej dobe. S použitím vertikálnej integrácie a produkciou 85% dielov na jednom mieste a modulárnym prístupom by SpaceX mohla znížiť náklady na desatinu a dosiahnuť 70% marže. SpaceX začala s malou orbitálnou raketou namiesto toho, aby rovno postavila veľký, zložitejší a rizikovejší nosič, ktorý by mohol zlyhať a priviesť spoločnosť k bankrotu.
Začiatkom roka 2002 začal Musk hľadať zamestnanca pre svoju novú vesmírnu spoločnosť, ktorá sa pôvodne volala Space Exploration, ale čoskoro sa premenovala na SpaceX. Musk požiadal presláveného raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý sa potom stal hlavným konštruktérom raketových motorov spoločnosti. SpaceX najskôr sídlila v sklade v El Segundo v Kalifornii. Spoločnosť sa od svojho založenia v roku 2002 rýchlo rozrástla a od novembra 2005 sa počet zamestnancov zvýšil zo 160 na 1 100 v roku 2010, 3 800 zamestnancov a zmluvných partnerov v októbri 2013 a takmer 5 000 na konci roka 2015. Na Medzinárodnom vesmírnom kongrese v roku 2016 Musk uviedol, že SpaceX môže zamestnávať iba Američanov, pretože v spoločnosti pracujú na „moderných zbraňových technológiách“. V novembri 2019 mala SpaceX 7 000 zamestnancov.
Na konci roku 2012 mala SpaceX na svojom zozname štartov viac ako 40 zákaziek, čo predstavovalo zhruba štyri miliardy dolárov zo zmluvných výnosov, pričom mnohé z týchto zmlúv už boli čiastočne preplatené. Zmluvy zahŕňali komerčných aj vládnych zákazníkov (NASA, ozbrojené sily). Od decembra 2013 mala spoločnosť SpaceX celkovo 50 dohodnutých zákaziek, z toho dve tretiny predstavovali komerčné zákazky. Koncom roka 2013 začala médiá v kozmickom priemysle vyslovovať názory, že SpaceX znížila ceny pod úroveň hlavných hráčov na komerčnom trhu s vynášaním nákladu do vesmíru, Ariane 5 a Proton-M, kedy SpaceX mala vo svojom zozname aspoň desať zákaziek na geostacionárnu dráhu.
Ciele
Musk uviedol, že jedným z jeho cieľov je znížiť náklady a zvýšiť spoľahlivosť vynášania nákladu do vesmíru a to až desaťkrát.[5] Spoločnosť plánovala v roku 2004 začať „s vývojom ťažkého nosiča a dokonca aj superťažkého, pokiaľ bude dopyt“. Každé zvýšenie nosnosti vedie k zníženiu nákladov na vynesený kilogram na obežnú dráhu. Elon Musk povedal: „Verím, že cena 1 100 dolárov za kilogram alebo menej je dosiahnuteľná.“[6]
Hlavným cieľom spoločnosti SpaceX bolo vyvinúť systém rýchleho opätovného použitia. Od marca 2013 sú verejne oznámené aspekty tohto úsilia, ktoré zahŕňali aktívne testovanie demonštračnej rakety pre vertikálne pristávanie v malých výškach[7][8] a nasledujúce skúšky Falconu 9, ktorý od polovice roku 2013 po splnenie misie skúšal úlohy potrebné na pristátie prvého stupňa. Pre tieto účely boli rakety vybavené rovnako ako skúšobná raketa a prebiehali skúšky pristávania na morskú hladinu. Prevádzková riaditeľka Gwynne Shotwellová na Singapurskom fóre satelitného priemyslu v lete 2013 povedala: „Ak to dosiahneme (opakovateľne použiteľné technológie), a my sa snažíme, aby sme to urobili správne, tak ak sa na to pozrieme, tak štarty môžu byť od päť do sedem miliónov dolárov, čo by dramaticky zmenilo situáciu.“[9]
Musk v rozhovore z roku 2011 uviedol, že dúfa, že sa mu podarí za 10 až 20 rokov dopraviť ľudí na povrch Marsu.[10] V roku 2010 ho jeho výpočty presvedčili, že kolonizácia Marsu je možná.[11] V júni 2013 Musk použil názov Mars Colonial Transporter (neskôr tiež známy ako Interplanetary Transport System – Medziplanetárny dopravný systém) a odkazoval na súkromné financovanie, ktoré by zahŕňalo vývoj raketových motorov, a kozmické lode na prepravu ľudí na Mars a návrat na Zem.[12] V marci 2014 Gwynne Shotwellová uviedla, že akonáhle sa uskutoční let s posádku v lodi Dragon 2 a let Falconu Heavy, tak sa inžiniersky tím SpaceX zameria na vývoj technológií potrebných pre let k Marsu.
Vlastníctvo a financovanie
V auguste 2008 spoločnosť SpaceX prijala investíciu od Founders Fund vo výške 20 miliónov dolárov.[13] Začiatkom roku 2012 boli približne dve tretiny spoločnosti vlastnené jeho zakladateľom a cena jeho 70 miliónov akcií bola odhadnutá na 875 miliónov.[14] Celková hodnota SpaceX tak bola 1,3 miliardy dolárov.[15] Po misii Dragon C2+ v máji 2012 sa hodnota spoločnosti takmer zdvojnásobila na 2,4 miliardy dolárov.[16] V januári 2015 spoločnosť SpaceX získala finančnú injekciu od spoločností Google a Fidelity vo výške jednej miliardy dolárov výmenou za 8,333% podiel a hodnota spoločnosti bola stanovená približne na 12 miliárd dolárov. Spoločnosti Google a Fidelity sa pripojili k vtedajšej investičnej skupine Draper Fisher Jurvetson, Founders Fund, Valor Equity Partners a Capricorn.[17]
V prvých desiatich rokoch prevádzky spoločnosť hospodárila s jednou miliardou dolárov. Z toho súkromný kapitál tvoril asi 200 miliónov dolárov, pričom Musk vložil približne 100 miliónov a iní investori tiež zhruba rovnakú sumu (fond zakladateľov – Draper Fisher Jurvetson, ...).[18] Zvyšok pochádzal z priebežných platieb za dlhodobé zmluvy o štartoch a vývoji. Do apríla 2012 NASA z tejto sumy poskytla približne 400 až 500 miliónov dolárov, pričom väčšina z toho bola poskytnutá za zmluvy týkajúce sa vynášania nákladu. Do mája 2012 SpaceX uzavrela zmluvy na 40 štartov a z každej tejto zmluvy získala zálohu, pretože potrebný nosič je postavený ešte pred štartom.
Referencie
- ↑ MarsNow 1.9 Profile: Elon Musk, Life to Mars Foundation . spaceref.com, . Dostupné online.
- ↑ Risky Business . spectrum.ieee.org, . Dostupné online.
- ↑ CHAIKIN, Andrew. Is SpaceX Changing the Rocket Equation? . airspacemag.com, . Dostupné online.
- ↑ Here's Why Investor Steve Jurvetson Saved Elon Musk's Space Dreams . businessinsider.com, . Dostupné online.
- ↑ Iridium and SpaceX Sign Major Commercial Launch Contract . spacex.com, . Dostupné online.
- ↑ Elon Musk - Senate Testimony May 5, 2004 . spacex.com, . Dostupné online.
- ↑ Spaceflight Now | Breaking News | Reusable rocket prototype almost ready for first liftoff . spaceflightnow.com, . Dostupné online.
- ↑ SpaceX Plans to Test Reusable Suborbital VTVL Rocket in Texas . technews.tmcnet.com, . Dostupné online.
- ↑ Shotwell: Reusable Falcon 9 Would Cost $5 to $7 Million Per Launch . parabolicarc.com, . Dostupné online.
- ↑ Elon Musk: I'll Put a Man on Mars in 10 Years . wsj.com, . Dostupné online.
- ↑ Elon Musk on Mars: "It's a fixer-upper of a planet" online. cbsnews.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SCHAEFER, Steve. SpaceX IPO Cleared For Launch? Elon Musk Says Hold Your Horses online. forbes.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SpaceX Receives $20 Million Investment from Founders Fund online. spacex.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ MELBY, Caleb. How Elon Musk Became A Billionaire Twice Over online. forbes.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ Jane Wells | @janewells. Elon Musk on Why SpaceX Has the Right Stuff to Win the Space Race online. cnbc.com, 2012-04-27, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SpaceX’s worth skyrockets to $4.8B after successful mission online. venturebeat.com, 2012-06-07, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ SpaceX Confirms Google Investment online. spacenews.com, 2015-01-20, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
- ↑ Space Exploration Technologies (SpaceX) online. archive.is, 2012-12-17, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému SpaceX
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka (po anglicky)
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SpaceX na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústa
Ústavní soud České republiky
Ústavní soud České republiky
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Čína
Číslo EC (chemie)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čeleď
Česká Wikipedie
Česko
Československá televize
Čich
Členské státy NATO
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Řecká mytologie
Šablona:Cite book
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1901–1925
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1926–1950
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1951–1975
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1976–2000
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 2001–2025
Šilhavost
Šiveluč
Švédsko
Židé
Žláza
1. květen
11. duben
1273
1273
13. říjen
14. říjen
14. říjen
14. duben
15. říjen
15. říjen
16. říjen
16. říjen
1694
17. duben
1753
1784
1789
18. říjen
18. říjen
18. duben
1813
1813
1823
1833
1847
19. říjen
19. duben
1909
1923
1924
1929
1943
1945
1951
1953
1973
1978
1984
1988
1992
1993
20. duben
20. leden
2003
2008
2013
2014
2023
2025
22. duben
23. říjen
23. duben
24. říjen
24. říjen
24. duben
25. duben
27. duben
4. duben
4. květen
Abdulhamid II.
Abdulrazak Gurnah
Abel Posse
Acetylcholin
Ahmad Jamal
Albedo
Alice Munroová
Aliko Dangote
Alma mater
Americký dolar
Americký filmový institut
Amsterdam
Andrej Danko
Andrej Danko
Anesteziologie a resuscitace
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Annie Ernauxová
ANO 2011
ANO 2011
Anticholinergikum
Antonio Cantafora
Anton von Werner
Archaboilus musicus
Archiv výtvarného umění
Areál (biologie)
Ariane 5
Arménie
Arménie
Associated Press
Athéna
Atropin
Atropos
Audrey Hepburnová
August II. Silný
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Básník
Bakterie
Balet
BIBSYS
Blín černý
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Bob Dylan
Boca Chica (Texas)
Bollingenská cena
Bradykardie
British Airways
Cáchy
Cáchy
Céva
Callisto
Cambridge (Massachusetts)
Carla Bley
Carla Bley
Carl Linné
Cassini (sonda)
CBS
Chřástal weka
Chemický vzorec#Sumárnà vzorec
Chiralita
Chirurgie
Chlorid sodný
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Concorde
Cortiho orgán
Dítě
Děloha
Dětský fond Organizace spojených národů
Dalibor Tolaš
Databáze knih
Denise Levertov
Dickey Betts
Difuze
Digital object identifier
Dimmuborgir
Dione (měsíc)
Donald Trump
Doris Lessingová
Dušan Grúň
Durman obecný
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Elena Pampulovová
Elfriede Jelineková
Emily Dickinsonová
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Endometrium
Enkelados
Enzym
Epitelová tkáň
Esej
Eurasie
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Exokrinní žláza
Filmová cena Britské akademie
Finsko
Francouzská národní knihovna
František (papež)
Fred Astaire
Fyzostigmin
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gediminas Kirkilas
Gejzír
Gemeinsame Normdatei
George W. Bush
Gibraltarský průliv
Gigant
Glaukom
Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií
Grand National
Gregory Peck
Guggenheimovo stipendium
Gulistánská dohoda
Gulistánská dohoda
H-věty
Haag
Haag
Halucinace
Hana Brejchová
Hanna Johansen
Harold Pinter
Harry Belafonte
HCl
Helena Langšádlová
Herta Müllerová
Hladomor v Pásmu Gazy
HLAS – sociálna demokracia
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní strana
Hlavohruď
Hradní stráž
Hrtan
Humphrey Bogart
Hyoscyamin
Hypermetropie
Impaktní kráter
Imre Kertész
Indexové číslo
Indie
Indonésie
Insekticid
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irák
Isfahán
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Ivan Vyskočil
Ivar Kreuger
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Ján Bahna
Játra
Jana z Arku
Jan Jiří IV. Saský
Jan Pavel II.
Jan XXIII.
Jean-Marie Gustave Le Clézio
Jed
Jerry Springer
Joe Biden
John Herschel
John Maxwell Coetzee
Jon Fosse
Josef Jindřich Řezníček
Josef Kadlčák
Josef Laufer (herec)
Joseph Heller
Josep Fusté
Juan Carlos Sarnari
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kóma
Křižákovití
Křižák obloukový
Křižák podkorní
Kamčatka
Kardiologie
Karel Kinský
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kazuo Ishiguro
Keratitida
Kinematografie
Kleopatra VII.
Koaliční smlouva
Koaliční smlouva
Kojak
Kolumbijská univerzita
Koncentrační tábor Lety
Kongres Spojených států amerických
Krize v Rudém moři
Kryovulkanismus
Kyseliny
Led
Ledvina
Lety (okres Písek)
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Ligand (biochemie)
Lilkovité
Londýn
Long Island
Lotyšská národní knihovna
Louise Glück?oldid=982485324
Louise Glücková
Louise Glücková
Luis Garavito
Luis Garavito
Mýtus
Měsíce Saturnu
Maďarsko
Mahsá Amíníová
Mahulena Čejková
Mandragora lékařská
Mario Vargas Llosa
Maroko
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Massachusetts
Mateřské mléko
Mehmed V.
Menstruace
Mentální anorexie
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Milešovka
Mimas (měsíc)
Miroslav Švejda
Mistrovství světa v ragby 2023
Moč
Močový měchýř
Močovod
Molární hmotnost
Most přes zátoku Chang-čou
Mo Jen
Muskarin
Muzeum romské kultury
Muzikál
My Fair Lady (film, 1964)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nålebinding
Nadace Wikimedia
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
Nature
Nervus vagus
Neteř
New York
New York (stát)
Nitrooční tlak
Nizozemská královská knihovna
Nobelova cena za literaturu
Nosní dutina
Novinky.cz
Občanská koalice
Občanská koalice
Obratlovci
Oftalmologie
Okresní soud ve Vsetíně
Olga Tokarczuková
Organizace spojených národů
Orhan Pamuk
Oscar
Otrava organofosfáty
Písek (město)
Příběh jeptišky
Přemysl Otakar II.
Přemysl Otakar II.
Padělek
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Parkinsonova nemoc
Parlamentní volby v Polsku 2023
Parlamentní volby v Polsku 2023
Patrick Modiano
Pavel Simon
Pavel Simon
Pavouci
Pepsin
Peter Handke
Peter Pellegrini
Peter Pellegrini
Petr Mikeš
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pilokarpin
Pláč
Placenta
Pocení
Pochva
Poezie
Polská národní knihovna
Polsko
Polsko
Polytematický strukturovaný heslář
Portál:Aktuality
Portál:Chemie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Medicína
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právo (deník)
Právo a spravedlnost
Právo a spravedlnost
Prázdniny v Římě
Průduška
Průdušnice
Pražský hrad
Prezident Spojených států amerických
Program Copernicus
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protijed
Prozatímní koaliční správa
Prusko-francouzská válka
Psí spřežení
Psychoanalýza
Pulitzerova cena
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q1219805#identifiers
Q1219805#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2344210
Q2344210#identifiers
Q2344210#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2344210#P166
Q26272
Q26272#identifiers
Q26272#identifiers|Editovat na Wikidatech
R-věty
Racemická směs
Rada bezpečnosti OSN
Radioaktivita
Rainer Maria Rilke
Rakovina
Ralph Boston
Recep Tayyip Erdoğan
Refraktometrie
Registrační číslo CAS
Rezonance
Robert Fico
Robert Fico
Robert Kvaček
Robert Lowell
Rostliny
Rozhlas a televize Slovenska
Ruang
Rudolf I. Habsburský
Rudolf I. Habsburský
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ruské impérium
Rusko
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rusko-perská válka (1804–1813)
S-věty
Sabrina (film, 1954)
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sametová revoluce
Sarah Lawrence College
Saské kurfiřtství
Satelitní fotografie
SEAT Ibiza
SEAT Ibiza I
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sentinel (družice)
Severní pól
Severoatlantická aliance
Seznam členských států OSN
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Slapová síla
Slizniční imunitní systém
Sliznice
Slovenská národná strana
Slovenská národná strana
Slovensko
Slovensko
Sluch
Sluneční světlo
Smích
SMER – sociálna demokracia
SMER – sociálna demokracia
Snídaně u Tiffanyho (film)
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
SNAC
Sopečná erupce
Soubor:Клеопатра VII.jpg
Soubor:Atropa bella-donna0.jpg
Soubor:Atropine3d.png
Soubor:Atropine 0,5mg-ml vial white background.jpg
Soubor:Atropine Enantiomers Structural Formulae V.2.svg
Soubor:Audrey Hepburn 1956.jpg
Soubor:Dimmuborgir-stígur.jpg
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Hangzhou Wan Daqiao 1.jpg
Soubor:Illustration Datura stramonium0.jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Louise Glück circa 1977.jpg
Soubor:Macracantha arcuata - Curved Spiny Spider (8550192839) by Rushen edit.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:PIA17202 - Approaching Enceladus.jpg
Soubor:Seat Ibiza première génération - Mondial de l'Automobile de Paris 2014 - 003.jpg
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Souborný katalog České republiky
Soustava SI
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/978-0-8262-6556-2
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Spojivka
Stát Palestina
Standardní teplota a tlak
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Svátek práce
Světlana Alexijevičová
Sval
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Systematický název
Tělesná teplota
Třída Eidsvold
Tachykardie
Tchaj-wan
Tenké střevo
Teplota
Teplota tání
Terminologia Anatomica
Texas
Théâtre de l'Odéon
Theodor Pištěk (výtvarník)
TikTok
Titan (měsíc)
Tlusté střevo
Tomáš Fejfar
Tomáš Fejfar
Tomas Tranströmer
Tropanový alkaloid
Trove
Tsunami
Turecko
Ukrajina
Univerzitní systém dokumentace
Usměvavá tvář
Václav Korda
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka v Iráku
Vítězslav Gardavský
Věra Krepkinová
V. S. Naipaul
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Vazivo
Veřejnoprávní médium
Velké národní shromáždění
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vladimir Kara-Murza
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Herschel
William Holden
WorldCat
Yaleova univerzita
Z8 GND 5296
Zadeček
Zatčení
Zdeněk Ziegler
Zlatý glóbus
Zrak
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
