SpaceX - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

SpaceX
Space Exploration Technologies Corp.
SpaceX
Právna formaprivately held company
Odvetvieaerokozmonautika
Založená6. mája 2002
ZakladateľElon Musk
SídloHawthorne, Kalifornia, USA
33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°Z / 33.9207; -118.3278Súradnice: 33°55′15″S 118°19′40″Z / 33,9207°S 118,3278°Z / 33.9207; -118.3278
PôvodUSA
VedenieElon Musk
(zakladateľ, výkonný riaditeľ (CEO) a hlavný technický riaditeľ (CTO))
Gwynne Shotwellová
(prezidentka a prevádzková riaditeľka (COO))
Priemyselaerokozmický priemysel
Produkcianosné rakety
raketové motory
kozmické lode Dragon 2
Starship
Starlink
autonómne plávajúce pristávacie plošiny
Zamestnancov9 500 (vo februári 2021)
VlastníkElon Musk Trust
Webová stránkawww.spacex.com

Space Exploration Technologies Corporation, známa skôr pod obchodným menom SpaceX, je súkromná americká technologická spoločnosť pôsobiaca v aerokozmickom priemysle, ktorú v roku 2002 založil Elon Musk z peňazí, ktoré zarobil na predaji svojho podielu v systéme PayPal. Spoločnosť vyvinula raketové nosiče Falcon 1, Falcon 9 a Falcon Heavy, kozmické lode Dragon a Dragon 2, a začala s komerčným vypúšťaním telekomunikačných družíc. Ďalej vyvíja superťažký raketový systém Starship, čo je tiež kozmická loď a zároveň druhý stupeň tejto znovupoužiteľnej nosnej rakety. Prvý stupeň rakety sa nazýva Super Heavy. Podľa vyjadrenia Elona Muska je cieľom spoločnosti významne znížiť náklady na cestu do vesmíru, a tým umožniť ľudstvu kolonizáciu Marsu.

Počas svojej existencie dosiahla spoločnosť SpaceX viacero úspechov. Ako prvej súkromnej ​​spoločnosti na svete sa jej 28. septembra 2008 podarilo dosiahnuť obežnej dráhy Zeme za použitia motorov na kvapalné palivo, ďalej ako prvej súkromnej ​​spoločnosti sa jej podarilo 8. decembra 2010 vyslať na obežnú dráhu vlastnú kozmickú loď a potom s ňou pristáť v Tichom oceáne. Dňa 25. mája 2012 ako prvá súkromná firma úspešne vyslala kozmickú loď k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a 3. decembra 2013 sa zapísala do histórie, keď ako prvá súkromná firma dosiahla geosynchrónnej dráhy v rámci misie SES-8. Dňa 22. decembra 2015 spoločnosť získala ďalšie dôležité prvenstvo, keď sa jej podarilo pristáť s prvým stupňom rakety Falcon 9 Full Thrust (v1.2) Block 1.

Oproti vládnym agentúram aj konkurenčným firmám využíva SpaceX systém stavby rakiet, kedy v podstate celý konštrukčný proces prebieha v rámci jednej továrni v Kalifornii. SpaceX tak nie je nútená prevážať jednotlivé diely rakety v rámci USA, čo vedie k zníženiu nákladov na výrobu rakiet, a tým aj zlacňovaniu štartov. Tento prístup, spoločne s vysokou frekvenciou štartov, umožňuje firme znižovať náklady. K polovici roku 2014 sa podarilo SpaceX znížiť náklady na jeden štart rakety Falcon 9 na nízku obežnú dráhu Zeme na približne 60 miliónov amerických dolárov. Na toto zlacňovanie postupne zareagovala aj konkurencia. Napríklad spoločnosť Arianespace, svetový líder v kozmickej doprave, v reakcii na klesajúce náklady spoločnosti SpaceX, bol nútený pristúpiť na zlacnenie štartov svojich rakiet na geostacionárnu dráhu.

SpaceX sa snaží v dlhodobom pláne skonštruovať raketu, ktorá by sa dala opakovane použiť. V januári 2015 sa uskutočnil test v rámci zásobovacieho letu CRS-5 lode Dragon k ISS, počas ktorého sa spoločnosť pokúsila o pristátie prvého stupňa rakety Falcon 9 na plošinu umiestnenú v Atlantickom oceáne. Test skončil čiastkovým úspechom, keď sa podarilo prvý stupeň naviesť na plošinu, ale počas záverečného manévru sa raketa vo vyššej rýchlosti, ako bolo plánované, zrútila na plošinu. Rovnaký pokus sa uskutočnil aj v apríli toho istého roku, pri ktorom prvý stupeň na plošine skutočne pristál, ale kvôli prílišnej bočnej rýchlosti sa vzápätí po dosadnutí prevrátil a explodoval. Prvé úspešné pristátie prvého stupňa sa uskutočnilo dňa 8. apríla 2016 v rámci zásobovacej misie CRS-8 k ISS. Ďalším významným medzníkom pre SpaceX bol úspešný nepilotovaný skúšobný let kozmickej lode Crew Dragon k ISS, ktorý sa uskutočnil 2.8. marca 2019. Dragon 2 sa vyrába v nepilotovanej verzii označovanej ako Cargo Dragon, ktorý nahradil zásobovacie lode Dragon, a v pilotovanej verzii pod označením Crew Dragon, ktorý bol vyvinutý v rámci programu NASA Commercial Crew Program, v ktorom získala objednávku pre pilotované lety k ISS aj loď CST-100 Starliner spoločnosti Boeing.

História

Zamestnanci SpaceX s kozmickou loďou Dragon v sídle spoločnosti v Hawthorne v Kalifornii, február 2015
Sídlo spoločnosti SpaceX

V roku 2001 Elon Musk koncipoval projekt Mars Oasis, ktorý mal za cieľ preniesť miniatúrny experimentálny skleník na pestovanie rastlín na povrch Marsu, v snahe znovu prilákať verejný záujem o prieskum vesmíru a tým navýšiť rozpočet NASA.[1][2] Musk sa pokúšal kúpiť lacné rakety z Ruska, ale žiadne nezohnal za prijateľnú cenu.[3]

Počas letu domov si Musk uvedomil, že by mohol založiť spoločnosť, ktorá by vyvinula rakety, ktoré by neboli tak nákladné. Podľa jedného z prvých investorov Tesly a SpaceX, Steva Jurvetsona,[4] Musk spočítal, že materiál pre stavbu rakety tvorí v skutočnosti len 3% z výslednej ceny v tej dobe. S použitím vertikálnej integrácie a produkciou 85% dielov na jednom mieste a modulárnym prístupom by SpaceX mohla znížiť náklady na desatinu a dosiahnuť 70% marže. SpaceX začala s malou orbitálnou raketou namiesto toho, aby rovno postavila veľký, zložitejší a rizikovejší nosič, ktorý by mohol zlyhať a priviesť spoločnosť k bankrotu.

Začiatkom roka 2002 začal Musk hľadať zamestnanca pre svoju novú vesmírnu spoločnosť, ktorá sa pôvodne volala Space Exploration, ale čoskoro sa premenovala na SpaceX. Musk požiadal presláveného raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý sa potom stal hlavným konštruktérom raketových motorov spoločnosti. SpaceX najskôr sídlila v sklade v El Segundo v Kalifornii. Spoločnosť sa od svojho založenia v roku 2002 rýchlo rozrástla a od novembra 2005 sa počet zamestnancov zvýšil zo 160 na 1 100 v roku 2010, 3 800 zamestnancov a zmluvných partnerov v októbri 2013 a takmer 5 000 na konci roka 2015. Na Medzinárodnom vesmírnom kongrese v roku 2016 Musk uviedol, že SpaceX môže zamestnávať iba Američanov, pretože v spoločnosti pracujú na „moderných zbraňových technológiách“. V novembri 2019 mala SpaceX 7 000 zamestnancov.

Na konci roku 2012 mala SpaceX na svojom zozname štartov viac ako 40 zákaziek, čo predstavovalo zhruba štyri miliardy dolárov zo zmluvných výnosov, pričom mnohé z týchto zmlúv už boli čiastočne preplatené. Zmluvy zahŕňali komerčných aj vládnych zákazníkov (NASA, ozbrojené sily). Od decembra 2013 mala spoločnosť SpaceX celkovo 50 dohodnutých zákaziek, z toho dve tretiny predstavovali komerčné zákazky. Koncom roka 2013 začala médiá v kozmickom priemysle vyslovovať názory, že SpaceX znížila ceny pod úroveň hlavných hráčov na komerčnom trhu s vynášaním nákladu do vesmíru, Ariane 5 a Proton-M, kedy SpaceX mala vo svojom zozname aspoň desať zákaziek na geostacionárnu dráhu.

Ciele

Montážna hala pre Starship v Starbase v Texase

Musk uviedol, že jedným z jeho cieľov je znížiť náklady a zvýšiť spoľahlivosť vynášania nákladu do vesmíru a to až desaťkrát.[5] Spoločnosť plánovala v roku 2004 začať „s vývojom ťažkého nosiča a dokonca aj superťažkého, pokiaľ bude dopyt“. Každé zvýšenie nosnosti vedie k zníženiu nákladov na vynesený kilogram na obežnú dráhu. Elon Musk povedal: „Verím, že cena 1 100 dolárov za kilogram alebo menej je dosiahnuteľná.“[6]

Hlavným cieľom spoločnosti SpaceX bolo vyvinúť systém rýchleho opätovného použitia. Od marca 2013 sú verejne oznámené aspekty tohto úsilia, ktoré zahŕňali aktívne testovanie demonštračnej rakety pre vertikálne pristávanie v malých výškach[7][8] a nasledujúce skúšky Falconu 9, ktorý od polovice roku 2013 po splnenie misie skúšal úlohy potrebné na pristátie prvého stupňa. Pre tieto účely boli rakety vybavené rovnako ako skúšobná raketa a prebiehali skúšky pristávania na morskú hladinu. Prevádzková riaditeľka Gwynne Shotwellová na Singapurskom fóre satelitného priemyslu v lete 2013 povedala: „Ak to dosiahneme (opakovateľne použiteľné technológie), a my sa snažíme, aby sme to urobili správne, tak ak sa na to pozrieme, tak štarty môžu byť od päť do sedem miliónov dolárov, čo by dramaticky zmenilo situáciu.“[9]

Musk v rozhovore z roku 2011 uviedol, že dúfa, že sa mu podarí za 10 až 20 rokov dopraviť ľudí na povrch Marsu.[10] V roku 2010 ho jeho výpočty presvedčili, že kolonizácia Marsu je možná.[11] V júni 2013 Musk použil názov Mars Colonial Transporter (neskôr tiež známy ako Interplanetary Transport System – Medziplanetárny dopravný systém) a odkazoval na súkromné ​​financovanie, ktoré by zahŕňalo vývoj raketových motorov, a kozmické lode na prepravu ľudí na Mars a návrat na Zem.[12] V marci 2014 Gwynne Shotwellová uviedla, že akonáhle sa uskutoční let s posádku v lodi Dragon 2 a let Falconu Heavy, tak sa inžiniersky tím SpaceX zameria na vývoj technológií potrebných pre let k Marsu.

Vlastníctvo a financovanie

V auguste 2008 spoločnosť SpaceX prijala investíciu od Founders Fund vo výške 20 miliónov dolárov.[13] Začiatkom roku 2012 boli približne dve tretiny spoločnosti vlastnené jeho zakladateľom a cena jeho 70 miliónov akcií bola odhadnutá na 875 miliónov.[14] Celková hodnota SpaceX tak bola 1,3 miliardy dolárov.[15] Po misii Dragon C2+ v máji 2012 sa hodnota spoločnosti takmer zdvojnásobila na 2,4 miliardy dolárov.[16] V januári 2015 spoločnosť SpaceX získala finančnú injekciu od spoločností Google a Fidelity vo výške jednej miliardy dolárov výmenou za 8,333% podiel a hodnota spoločnosti bola stanovená približne na 12 miliárd dolárov. Spoločnosti Google a Fidelity sa pripojili k vtedajšej investičnej skupine Draper Fisher Jurvetson, Founders Fund, Valor Equity Partners a Capricorn.[17]

V prvých desiatich rokoch prevádzky spoločnosť hospodárila s jednou miliardou dolárov. Z toho súkromný kapitál tvoril asi 200 miliónov dolárov, pričom Musk vložil približne 100 miliónov a iní investori tiež zhruba rovnakú sumu (fond zakladateľov – Draper Fisher Jurvetson, ...).[18] Zvyšok pochádzal z priebežných platieb za dlhodobé zmluvy o štartoch a vývoji. Do apríla 2012 NASA z tejto sumy poskytla približne 400 až 500 miliónov dolárov, pričom väčšina z toho bola poskytnutá za zmluvy týkajúce sa vynášania nákladu. Do mája 2012 SpaceX uzavrela zmluvy na 40 štartov a z každej tejto zmluvy získala zálohu, pretože potrebný nosič je postavený ešte pred štartom.

Referencie

  1. MarsNow 1.9 Profile: Elon Musk, Life to Mars Foundation . spaceref.com, . Dostupné online.
  2. Risky Business . spectrum.ieee.org, . Dostupné online.
  3. CHAIKIN, Andrew. Is SpaceX Changing the Rocket Equation? . airspacemag.com, . Dostupné online.
  4. Here's Why Investor Steve Jurvetson Saved Elon Musk's Space Dreams . businessinsider.com, . Dostupné online.
  5. Iridium and SpaceX Sign Major Commercial Launch Contract . spacex.com, . Dostupné online.
  6. Elon Musk - Senate Testimony May 5, 2004 . spacex.com, . Dostupné online.
  7. Spaceflight Now | Breaking News | Reusable rocket prototype almost ready for first liftoff . spaceflightnow.com, . Dostupné online.
  8. SpaceX Plans to Test Reusable Suborbital VTVL Rocket in Texas . technews.tmcnet.com, . Dostupné online.
  9. Shotwell: Reusable Falcon 9 Would Cost $5 to $7 Million Per Launch . parabolicarc.com, . Dostupné online.
  10. Elon Musk: I'll Put a Man on Mars in 10 Years . wsj.com, . Dostupné online.
  11. Elon Musk on Mars: "It's a fixer-upper of a planet" online. cbsnews.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  12. SCHAEFER, Steve. SpaceX IPO Cleared For Launch? Elon Musk Says Hold Your Horses online. forbes.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  13. SpaceX Receives $20 Million Investment from Founder’s Fund online. spacex.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  14. MELBY, Caleb. How Elon Musk Became A Billionaire Twice Over online. forbes.com, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  15. Jane Wells | @janewells. Elon Musk on Why SpaceX Has the Right Stuff to Win the Space Race online. cnbc.com, 2012-04-27, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  16. SpaceX’s worth skyrockets to $4.8B after successful mission online. venturebeat.com, 2012-06-07, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  17. SpaceX Confirms Google Investment online. spacenews.com, 2015-01-20, cit. 2019-12-22. Dostupné online.
  18. Space Exploration Technologies (SpaceX) online. archive.is, 2012-12-17, cit. 2019-12-22. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému SpaceX

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SpaceX na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o SpaceX

Úmrtí v roce 2023
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Černá Hora
Česká Wikipedie
Členské státy NATO
Řím
Římané
Římané
Římská republika
Římský diktátor
Římský konzul
Římský konzul#Prokonzul
Římský senát
Řecká národní knihovna
Šiveluč
Židovská legie
Židovská národní rada
1. století
1. století př. n. l.
1. tisíciletí př. n. l.
10. století př. n. l.
106 př. n. l.
11. duben
14. březen
14. březen
14. duben
15. únor
15. únor
15. březen
15. březen
1523
17
17. duben
1783
1884
1913
1923
1963
1993
2. duben
2. století
2. století př. n. l.
20. březen
20. duben
2021
21. duben
23. říjen
23. duben
23 př. n. l.
24. listopad
28. březen
3. leden
3. století př. n. l.
30 př. n. l.
31 př. n. l.
33 př. n. l.
38 př. n. l.
39 př. n. l.
4. duben
40 př. n. l.
41 př. n. l.
42 př. n. l.
43 př. n. l.
44 př. n. l.
44 př. n. l.
45 př. n. l.
46 př. n. l.
47 př. n. l.
50 př. n. l.
510 př. n. l.
53 př. n. l.
54 př. n. l.
57 př. n. l.
58 př. n. l.
6. století př. n. l.
63 př. n. l.
7. prosinec
7. století př. n. l.
716 př. n. l.
753 př. n. l.
757 př. n. l.
763 př. n. l.
8. století př. n. l.
83 př. n. l.
85 př. n. l.
89 př. n. l.
9. století př. n. l.
Aanipada
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Aegyptus
Afrika (provincie)
Agrippina mladší
Ahmad Jamal
Alexander Hélios
Alexandrie
Alija
Amnestie
Amnestie
Anarchie
Angélique du Coudray
Antipatros Idumejský
Antonia Major
Ariane 5
Arménie
Atia Balba Caesonia
Augur
Augustus
Aun Schan Su Ťij
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Autoritní kontrola
Báseň
Básník
Březnové idy
Březnové idy
Bar Giora
Ben Ferencz
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Bitva u Actia
Bitva u Farsálu
Bitva u Filipp
Bitva u Filipp
Bitva u Mutiny
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Korejs
Caligula
Callisto
Claudius
Commons:Featured pictures/cs
Craig Breen
Dana Němcová
David Ben Gurion
Decimus Iunius Brutus Albinus
Decimus Iunius Brutus Albinus
Decimus Laberius
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Diadém
Diadém
Donald Trump
Druhý triumvirát
Elena Pampulovová
Emilia Galotti
Encyklopedie
Epická poezie
Erató
Etnologie
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Filipika
Filippoi (antické město)
Filozof
Finsko
Francouzská národní knihovna
Gaius Cassius Longinus
Gaius Cassius Longinus
Gaius Marius
Galie
Galileovy měsíce
Gallia Narbonensis
Gallia Narbonensis
Ganymedes (měsíc)
Gemeinsame Normdatei
Gemeinsame Normdatei
Germánie
Gotthold Ephraim Lessing
Guillaume Apollinaire
Ha-Šomer
Hagana
Herodes Veliký
Hispánie
Histadrut
Hlavní strana
Hyrkanos II.
Hyrkanos II.
Impérium
Impérium
International Standard Book Number
Istanbulská univerzita
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Izrael
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jeruzalém
Jicchak Ben Cvi
Josep Fusté
Juba II.
Judea
Julius Caesar
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kaligram
Kalliopé
Kamčatka
Karl Marek
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kidd Jordan
Kleopatra Seléné
Kleopatra VII.
Library of Congress Control Number
LIBRIS
LIBRIS
Livia Drusilla
Livius
Lotyšská národní knihovna
Lucius Iunius Brutus
Lucius Sergius Catilina
Lugdunum
Luperkálie
Luperkálie
Lyon
Múte Bourup Egede
Múzy
Malá Asie
Malá Asie
Mapaj
Marcus Aemilius Lepidus (triumvir)
Marcus Antonius
Marcus Iunius Brutus
Marcus Iunius Brutus
Marcus Junius Brutus
Marcus Tullius Cicero
Marcus Vipsanius Agrippa
Mark Antony?oldid=275277481
Marxismus
Mary Quantová
Mauretánie (království)
Messalina
Metafora
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Milo Đukanović
Modena
Modena
Monarchie
Monarchie
Myanmar
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní liga pro demokracii
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nadace Wikimedia
Narbonne
Nero
Nigel Lawson
Nizozemská královská knihovna
Nukleárie
Numidie
Octavia Minor
Online Computer Library Center
Optimáti
Oródés II.
Padělek
Palestina v osmanském období
Parthská říše
Parthská říše
Patron
Petrohrad
Plútarchos
Po'alej Cijon
Poezie
Politik
Polská národní knihovna
Poltava
Pompeius
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Portál:Starověký Řím
Portál:Starověký Řím
Portál:Starověký Řím
Praetor
Praha
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Proskripce
Proskripce
Ptolemaios XII. Neos Dionýsos
Ptolemaios XV. Kaisarion
Ptolemaios XV. Kaisarion
Ptolemaiovský Egypt
Publius Clodius Pulcher
Publius Ovidius Naso
Q172248
Q172248#identifiers
Q172248#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q49757#identifiers
Q49757#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q51673
Q51673#identifiers
Q51673#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q51673#P39
Q51673#P40
Quaestor
Quintus Tullius Cicero
Rým
Republika
RMS Aquitania
Rodné jméno
Romulus
Romulus a Remus
Rubikon
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Rusko
Sýrie (provincie)
Sebevražda
Sergio Gori
Severoatlantická aliance
Sextus Pompeius
Seymour Stein
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sibiř
Sionismus
Sopečná erupce
Soubor:Brutus.jpg
Soubor:Calligramme.jpg
Soubor:Donations of Alexandria 34BC.gif
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:M Antonius.jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Portrait Brutus Massimo.jpg
Soubor:Sir Lawrence Alma-Tadema - The Meeting of Antony and Cleopatra.jpg
Soubor:Sir Lawrence Alma-Tadema - The Meeting of Antony and Cleopatra.jpg
Soubor:Stavovské divadlo vstup 1.jpg
Soubor:Syd 1197.jpg
Soubor:Syd 1197.jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0313325278
Speciální:Zdroje knih/3325001610
Speciální:Zdroje knih/80-205-0060-X
Speciální:Zdroje knih/80-86223-30-2
Speciální:Zdroje knih/80-86410-03-X
Speciální:Zdroje knih/80-86569-86-1
Speciální:Zdroje knih/978-80-7340-103-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-86410-47-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-87249-00-0
Speciální:Zdroje knih/9780313325274
Speciální:Zdroje knih/9783325001617
Speciální:Zdroje knih/9788074072871
Spojené státy americké
Stanné právo
Starověké Řecko
Starověké Athény
Starověký Řím
Starověký Egypt
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Sumeri
Sumerská astronómia
Tetradrachma
Tetradrachma
Texas
Thálie
Toga
Toga
Tribun lidu
Triumvirát
Trove
Trove
Union List of Artist Names
Univerzitní systém dokumentace
Univerzitní systém dokumentace
Vatikánská apoštolská knihovna
Virtual International Authority File
Vladimir Kara-Murza
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Vojevůdce
Volby do Knesetu 1949
Walker, Texas Ranger
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Shakespeare
WorldCat
Zatčení
Zdeněk Ziegler




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk