Spiaca Venuša (Giorgione) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Spiaca Venuša (Giorgione)
Spiaca Venuša
Giorgione - Sleeping Venus - Google Art Project 2.jpg
Základné informácie
AutorGiorgione
Rokokolo 1510
Technikaolej na plátne
Rozmery108 × 175 cm
GalériaGaléria starých majstrov, Drážďany

Spiaca Venuša (tal. Venere dormiente) je názov obrazu talianskeho renesančného maliara Giorgioneho.

Obraz, patriaci k najznámejším výtvarným dielam vôbec, je jednou z nemnohých prác, pri ktorých je Giorgioneho autorstvo bezpečne doložené. Vznikol okolo roku 1510, krátko pred umelcovou smrťou.

Kompozícia obrazu je pomerne jednoduchá. Antická bohyňa lásky spí v otvorenej krajine. Jej mladé belostné telo je krásne ako sama príroda za ňou. Erotickú zmyselnosť obrazu vyvoláva nielen Venušina póza ale aj jej červené pery, tmavočervené závesy a biela saténová plachta, na ktorej leží. Príroda v pozadí je pokojná rovnako ako pokojný je Venušin spánok. Jej telo, svojimi krivkami kopírujúce nerovnosti okolitej krajiny, je akoby súčasťou prírody.

Po Giorgioneho smrti ostalo dielo nedokončené. Na jeho dotvorení sa podieľal Tizian, Giorgioneho súčasník. Nedá sa s určitosťou povedať, či podľa pôvodného Giorgioneho zámeru mala dievčina na obraze predstavovať Venušu alebo išlo o portrétnu maľbu konkrétnej osoby. O to, že ide skutočne o antickú bohyňu sa „postaral“ Tizian, ktorý k jej nohám domaľoval postavu Kupida, tradičného Venušinho spoločníka a pomocníka. Kupid však bol v neskoršom období pri premaľbe odstránený.

Giorgioneho Spiaca Venuša sa stala predlohou ďalších dvoch svetoznámych diel - Tizianovej Urbinskej Venuše a Olympie francúzskeho impresionistického umelca Édouarda Maneta.

Obraz sa v roku 1699 stal majetkom saského kurfirsta Fridricha Augusta I., ktorý ho vystavil vo svojom kabinete umení a kuriozít na zámku Zwinger. Po vzniku drážďanskej Gemäldegalerie sa stal jedným z jej najväčších klenotov.

Zdroje

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Giorgioneho
pozri

Zoznam Giorgioneho diel
  • Obraz na Web Gallery of Art
  • A. Walther, Drážďanská galerie - Sbírka starých mistrů, Státní umělecké sbírky, Drážďany, 1971, prel. Vr. Janda
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Spiaca Venuša (Giorgione)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk